Nina Peráčková a jej pole dance štúdio No Limits: Biznis som si otvorila z poistky na auto

Ahoj Nina, nebol problém po sviatkoch naskočiť naspäť na vlak? :)

Ahoj :), keďže som cvičila aj cez sviatky, tak ani nie. Dala som si miernu pauzu, ale nie takú, aby bol návrat ťažký :).

Podnikáš vo fitness segmente, ako mladé dievča si si otvorila vlastné pole dance štúdio No Limits. Čo ťa k takémuto rozhodnutiu nakoplo? 

Vyslovene nakopnúť ma nakopol asi osud z viacerých strán. Rozchod s vtedajším partnerom, zlé vzťahy na pracovisku v predošlom štúdiu, kde som bola radovou trénerkou.. Čo sa týka podnikania, podnikať som podnikala aj vtedy, ale neprinášalo mi to až toľko pozitív a napokon mi ešte aj ukradli nové auto rovno spred domu a vtedy nastal ten úplný zlom. Povedala som si, stačí. Dala som výpoveď v prvom štúdiu, podnikala som ďalej len kvôli peniazom na nové štúdio a riešila byrokraciu s poisťovňou kvôli ukradnutému autu.

To trvalo cca pol roka, cez ktorý som hľadala priestory a vhodné produkty do štúdia. V podstate som všetko zlé otočila na dobré a z peňazí z poistky na auto som si nekúpila nové auto, ale otvorila štúdio. Každý si je strojcom svojho šťastia, osud si pripraví pre vás milión prekážok no vždy platí – všetko zlé je na niečo dobré.

Akým väčším prekážkam si musela počas rozbehu štúdia čeliť? Je náročné rozbehnúť na Slovensku takýto druh podnikania?

Jediná prekážka bola nájsť ako tak vhodný priestor, ktorý by bol v centre, mal výšku stropu cez tri metre, bol svetlý, mal veľké okná, mal sociálne zariadenie a aby sa tam dalo aj parkovať. Po otvorení ma nezastavilo už nič a od prvého mesiaca som bola v pluse.

Ako by si zhodnotila uplynulý rok, zdá sa, že sa ti celkom darilo :) Na čo si najviac hrdá, či už z pohľadu biznisu alebo osobných úspechov?

Asi na to, že za celý rok sme nemali ani jeden zlý mesiac. Na to ako štúdio rastie, počty hodín stúpajú, prichádzajú nové klientky a tie, ktoré k nám už chodia stále ostávajú, čo si veľmi vážim. Najímam nové trénerky, nových zamestnancov. Vymýšľame a vytvárame nové projekty, skrátka všetko pribúda.

Keď sa pozriem spať na začiatok, pred rokom aj pol som začínala sama s cca 30 klientkami. Teraz máme dve interné trénerky, troch externých trénerov a zamestnancov. Pribudlo viac ako 15 hodín do rozvrhu a aktuálny počet aktívnych klientok je cca 300. Najprv som si cvičila len tak pre seba, chodila som na workshopy, aby som sa zlepšovala a bola som úplne hotová z tých všetkých pole dance hviezd okolo mňa. Teraz na workshopy pozývajú mňa ako lektorku do iných štúdii a ja sama zakaždým, keď ma niekto zavolá, tak je to také, že – „to naozaj“? Je to ten najúžasnejší pocit na svete a vždy mám obrovskú trému.

Ďalej som veľmi hrdá na to, že mám sponzora, pre mňa najlepšieho, lebo je to firma pre pole dance a joga oblečenie Mania Fitness Wear. Veľmi som si želala, aby ma sponzorovali a prišiel deň, kedy mi napísali a ja som bola celá bez seba, ako to všetko do seba zapadlo. Ďalej prišla spolupráca s Divadlom Aréna s úžasnou osobou, ktorou nie je nikto iný ako Petra Vajdová. Bol natočený o mne a pole dance krátky film s Kristínou Botlovou. Prichádzali a prichádzajú rôzne ponuky na fotenie, rôzne spoluprace, projekty, rozhovory. Je toho veľa, ale keď to prichádza, človek pracuje a akosi to prestáva vnímať ako niečo špeciálne/iné, ale len zváži, či je na to čas a pracuje a pracuje.

Patríš medzi osobnosti s obrovskou popularitou na sociálnych sieťach, predovšetkým Instagrame. Je to spôsob, ako propaguješ svoje štúdio, alebo sa len ako obyčajné dievča chceš pochváliť? :)

Je to skôr o propagácii štúdia, ale konkrétnejšie aj o tom ako vám môže pole dance alebo aj akýkoľvek pohyb a zdravý spôsob života kompletne zmeniť život. Na sociálne siete dávam fotky, ktoré môžu niekoho inšpirovať, motivovať, pomôcť sa niekomu rozhodnúť a veľmi rada pritom aj poradím, pokiaľ sa niekto nevie pohnúť z miesta alebo potrebuje postrčiť.

Cítiš v súvislosti s tým, že sa okolo tvojho mena buduje nejaký brand, zvýšený záujem o tvoje hodiny?

Pravdepodobne áno. Klamala by som, ak by som pri tom trochu nemyslela aj na personal branding, lebo je to dobré pre štúdio, ale príliš sa nad tým nezamýšľam. Ja to skôr vnímam tak, že som rada, ak sa niekto na mňa obráti, lebo potrebuje pomoc a ja rada pomôžem komukoľvek, kto chce začať, alebo sa aj posunúť ďalej v pole dance.

Kam siahajú tvoje ambície na rok 2016? Čo by si so svojim štúdiom, resp. sama chcela dosiahnuť?

Tým, že klientela stále rastie, čaká ma obrovský projekt, a to je moje nové väčšie štúdio, kde budú ďalšie nové hodiny a aj úplne iné antigravity atrakcie. Už teraz riešime dizajn, nové pomôcky, hľadáme vyhovujúce priestory. Tiež budem musieť hľadať aj nové trénerky a ďalších zamestnancov. Je to však beh na dlhé trate, pretože podmienky na priestor sú vcelku úzko špecifikované, preto je to ambícia na celý rok. Druhá ambícia je úspešne skončiť vysokú školu a ostatné uvidíme, čo mi život prinesie, tak ako aj minulý rok:)

Napadlo ti niekedy, že by si sa pokúsila presadiť v zahraničí?

Rozmýšľala som skôr otvoriť ďalšiu No Limits pobočku štúdia niekde na Slovensku, ale potom som to aj uzavrela, pretože niekedy skoro nemám čas sa ani najesť nie to ešte otvárať štúdio, zamestnávať ľudí mimo Bratislavy a kontrolovať ich. V zahraničí sú neskutočne dobré pole dance hviezdy, kde by bolo veľmi ťažké sa presadiť, a popravde ma to ani neláka. Ja mám Slovensko rada.

Zdá sa, že sa vo svojom progrese len tak nezastavíš. Prezraď nám, ako prekonávaš stavy lenivosti?:)

Musím sa priznať, že stav lenivosti asi ani nemám. Aj keď som chorá a mám ležať, tak robím všeličo iné, len neležím. Zakaždým si pomyslím, že ľudia, ktorí chcú byť úspešní, nesedia doma pred telkou. Skôr mám stav unavenosti, keď je toho už na mňa naozaj veľa a vtedy sa ani neprekonávam, lebo telo si samé povie, čo potrebuje.

Tomu, kde si dnes, prechádzala poriadne dlhá cesta. Čo najcennejšie ťa celý tvoj príbeh naučil?

Určite ma naučil pozerať sa pri všetkom na svoje zdravie a pokiaľ mám naozaj dosť, viem si konečne povedať stačí. Mávala som tréningy aj 7 hodín po sebe, raz na workshope až 8 hodín a keď sa to nabalí ešte s ďalším projektom v ten deň – telo vám to dá najavo. Čiže teraz si viem povedať stačí a nik so mnou nepohne. Rozhodne viac oddychujem a venujem sa tomu, čo ma nestresuje, ale čo mi prináša radosť. Pokiaľ z niečoho nemám dobrý pocit, nerobí ma to šťastnou, môže to byť akokoľvek finančne ohodnotené, jednoducho do toho nejdem. Určite ma to naučilo aj väčšej trpezlivosti a priebojnosti.