Ako sa vyvarovať zlých startupov

Len preto, že niečo vyzerá, resp. znie dobre, to ešte nemusí aj dobré byť. Ľudia už v tomto smere mali všelijaké predstavy, ktoré sa väčšinou pohybovali okolo nasledovej osi: vymyslieť skvelý koncept, vytvoriť okolo neho biznis, vybudovať ho do veľkých rozmerov, za pár rokov ho predať a po zvyšok života si užívať plody tejto intenzívnej práce. Lenže svet sa nám zatiaľ nehemží úspešnými milionármi, takže je jasné, že na väčšine podobných vízií zlyhá aspoň jedna časť plánu. Väčšinou je to hneď tá prvá – a síce, skvelý koncept.

Nie je skvelý koncept ako skvelý koncept. Ide o nápad, ktorý síce znie realizovateľne, ale je v skutočnosti nanič. Iste, aj ja alebo ty v živote robíme veci a používame produkty, ktoré sú „nanič“, ale všetko má svoje medze. Napríklad, sociálna sieť pre domácik miláčikov ti síce môže prísť ako milý a chutný nápad, ktorý ti niektorí ľudia dokonca odobria, no v skutočnosti ti veľa nezaručuje ani toto mylné odobrenie. Práve v tom spočíva chyták zlých konceptov – zákazníci, ktorých považuješ za vzorku svojej potenciálnej klientely, ti nepovedia, že by tvoj nápad nepoužívali. A to je zle – oni by mali výskať, tlieskať, orodovať a zatajovať dych. Takto si mylne myslíš, že máš kde začať, ale v skutočnosti nemáš ani jedného budúceho klienta. A to z dvoch dôvodov:

1. Len preto, že sa mi niečo páči, to ešte nebudem používať. Páčia sa mi / prídu mi celkom fajn napríklad mlynčeky na cestoviny, tenisky s kolieskami, samomiešací hrnček, či dokonca Apple Watch, ale to neznamená, že by som tieto produkty bola ochotná kúpiť a používať. Jednak preto, lebo alternatíva k nim mi príde oveľa prijateľnejšia a jednoduchšia (kúpiť si hotové cestoviny, nevyzerať ako 13-ročný idiot s teniskami na kolieskach, vynaložiť tú enormnú námahu a zamiešať si kávu sama, či mať už iPhone, iPad, iPod, atď…), a aj preto, že nie som ochotná do niečoho tak ľahko nahraditeľného (a trochu nezmyselného) investovať (peniaze ani čas). Takže nad sociálnou sieťou pre domácich miláčikov ti možno zaochká pár milovníkov zvierat, ale v skutočnosti budú aj naďalej navštevovať akurát tak Facebook.

2. Ak aj natrafíš na 100 ľudí, z ktorých každý vie o niekom, kto by tvoj produkt používal, nemáš slušnú klientelu, ale naopak – nula zákazníkov. Takto si komunitu budovať nemôžeš, musíš mať reálne výsledky a nielen prísľuby záujmu. To je ako keď ti kamarát/kamarátka povie o niekom, kto by sa k tebe perfektne hodil a rovno ti s ním aj dohodne rande naslepo. A dovalí sa niekto, o koho by si nezavadil ani v tej najväčšej tlačenici. Alebo láska tvojho života. Lenže buďme úprimní, čo je pravdepodobnejšie?

Takže keď už sme si zlé nápady zadefinovali, prejdeme od teórie k tej praktickejšej stránke: ako ich včas odhaliť.

1. Je to vitamín, nie liek proti bolesti / Homeopatikum, nie antibiotikum

Presne do tejto kategórie zapadá aj spomínaná sociálna sieť pre zvieratá, aj všetky neveľmi užitočné produkty, ktoré som spomenula. (Síce nemienim tvrdiť, že Apple Watch a mlynček na cestoviny nie sú potrebné pre nikoho.) Je fajn ich mať, tak ako je fajn pravidelne brať vitamíny. Lenže keď máš bolesti, potrebuješ skutočné lieky a nie ich slabý odvar. Nápad na startup by mal riešiť nejaký všeobecne prítomný problém, nemal by byť niečím, čo ľudia „len“ chcú. Mal by byť niečím, čo potrebujú a bez čoho sa nezaobídu – niečo, čo na trhu zapláta dieru.

2. Nerieši žiaden podstatný problém

Ideálne by to mal byť jeden z troch najaktuálnejších problémov tvojej klientely, čo samozrejme nie je vždy ľahké a ani možné. Ak to hneď aj nebudú ich top tri najvážnejšie problémy v živote, stačí, ak to budú top 3 problémy v jednej konkrétnej sfére – napríklad v programovaní, spracovávaní dát, ochrane dát, službách, atď.

3. Rieši problém, o ktorom nikto netušil, že ho má

Pred uvedením tvojho revolučného nápadu na trh by padlo vhod najskôr urobiť aspoň nejaký trhový prieskum, ktorý by ti potvrdil, že vyvíjaš odpoveď na reálny problém, ktorý ľudí okolo teba trápi. Ak by si svojím startupom naopak riešil problém, ktorý nikoho netrápil, budeš to mať o to náročnejšie – pretože budeš musieť ľudí presvedčiť nielen aby si ho kúpili, ale aj že ho potrebujú.

4. Riešiš problémy všetkých

Možno by si si povedal, že presne takto to má fungovať, čo ani nie je ďaleko od pravdy. Otázne je skôr to, či taký produkt naozaj dokážeš vymyslieť – či si schopný vyvinúť univerzálnu pomôcku akou je napríklad Google, alebo softvér kompatibilný so všetkými možnými zariadeniami, ako napríklad Microsoft. Ak áno, gratulujeme ti. Ak nie, snaha to docieliť ťa akurát privedie do šialenstva a nakoniec pravdepodobne skončíš so zlým výsledkom, ktorý v konečnom dôsledku nebude vyhovovať nikomu.

5. Tvoj nápad len vylepšuje už existujúci koncept

Vysvetľovať, prečo nie je dobré kradnúť iným nápady, dúfam, netreba. Je to taktika, ktorá sa ti môže vypomstiť, najmä ak bude podobnosť medzi tvojím a starším produktom priveľmi nápadná, a ak tvoja pridaná hodnota nebude veľmi hodnotná. Ak by si napríklad vyvinul startupum „Uber s wifi“, nielenže by si nemohol neočakávať odozvu od Uberu, ale by si tým pravdepodobne zlyhal aj u zákazníkov. Je wifi naozaj ten najväčší problém, ktorý chýba zákazníkom Uberu? Nie sú to skôr lokalizačné nastavenia, alebo nejasne sa meniace tarify? Ak tvoj nápad nebude revolučný, jednoducho neuspeje. A možno aj keď bude revolučný – pretože právne spory o kradnutí nápadov nemusia vždy vyjsť v tvoj prospech.

Prirodzene, existujú aj výnimky a nebudeme ti tvrdiť, že tvoj projekt sa nemôže vyvinúť tým správnym smerom, aj keď mu v zárodku takmer nič nepraje. No keďže sa pozeráme skôr na fakty než na mizivé pravdepodobnosti, vieme, že existuje oveľa viac nápadov, ktoré sú len potenciálne úspešné, než tých, ktoré predkajú všetky očakávania a napriek tomu, že sa veci nevyvíjajú v ich prospech, uspejú.

Zdroj: medium.com