Na Islande mladí takmer nefajčia a nepijú. Riešením sa môže inšpirovať aj Slovensko

Marianna Mikešová

27. novembra 2017 o 13:25

Mnoho krajín vrátane Slovenska dnes bojuje so závislosťou ľudí na alkohole a iných návykových látkach. Problém sa týka už tínedžerov, ktorí sa nelegálne opíjajú a stávajú sa závislými na drogách. S podobnými problémami sa kedysi potýkal aj Island, no dnes je za vodou. Ako sa mu to podarilo?

unsplash.com

Mnoho krajín vrátane Slovenska dnes bojuje so závislosťou ľudí na alkohole a iných návykových látkach. Problém sa týka už tínedžerov, ktorí sa nelegálne opíjajú a stávajú sa závislými na drogách. S podobnými problémami sa kedysi potýkal aj Island, no dnes je za vodou. Ako sa mu to podarilo?

Opité deti povaľujúce sa na zemi pred klubmi a končiace v nemocnici, tínedžeri fajčiaci za školou či mladí feťáci, ktorí podľahli ešte silnejším drogám. Túto realitu dobre poznal aj Island, hoci dnes by to zrejme nikto nepovedal. Pred 20 rokmi bol dokonca jednou z krajín Európy, v ktorej bol problém užívania návykových látok mladistvými najhorší. V noci sa jednoducho nedalo prejsť centrom Reykjavíku bez toho, aby si obchádzal na mol opité či zdrogované deti.

Dnes je tu závislosť mladistvých takmer na nule – užívanie alkoholu u 15 až 16-ročných detí kleslo zo 42 percent v roku 1998 na 5 percent v minulom roku. Užívanie marihuany kleslo zo 17 na 7 a pravidelné užívanie cigariet z 23 na 3 percentá. To je naozaj úžasný pokrok. Iné európske krajiny vrátane Slovenska a Česka síce zaznamenávajú zlepšenia, no v žiadnom prípade také rapídne ako na Islande.

Pritom severská krajina už dávno našla recept, ako si s tým poradiť, len zrejme nikto dostatočne nepočúva. Pritom je to také jednoduché! Stačí dať deťom niečo, čo pôžitok z pitia alkoholu či užívania drog spoľahlivo nahradí a dokonca ďaleko predčí. Niečo, čo môže byť tiež závislosťou, no prospešného charakteru. Čo je teda tým magickým kúzlom? Predsa šport a voľnočasové aktivity!

Islandskí odborníci sú presvedčení o tom, že ich riešenie je aplikovateľné v ktorejkoľvek krajine. Za mnohé vďačia americkému profesorovi psychológie Harveymu Milkmanovi, ktorého ovplyvnila štúdia skúmajúca motiváciu ľudí k užívaniu drog a tiež vplyv stresu. Potvrdilo sa v nej, že výber tej ktorej drogy je ovplyvnený tým, čo chcú užívatelia dosiahnuť – či chcú svoje zmysly otupiť či zvýrazniť. Užívaním drog riešia svoje problémy a snažia sa bojovať so stresom a úzkosťou.

Milkman sa rozhodol, že dá deťom inú formu závislosti, ktorá však rovnako ovplyvňuje chemikálie v mozgu a umožní im vyrovnávať sa so stresom a problémami. Človek totiž môže byť podobne ako na drogách závislý aj na peniazoch, moci, a samozrejme aj na športe. Milkmanov tím tak vzal skupinku detí, ktoré mali problém s kriminalitou či návykovými látkami, a namiesto drog im poskytol kurzy športu, umenia či tanca podľa potreby. Výsledky boli úžasné.

Islandskú výskumníčku Dóru Sigfúsdóttir, ktorú Milkmanova štúdia inšpirovala, napadlo využiť tieto poznatky nielen na liečbu už závislých, ale na predchádzanie takýmto prípadom. Na Islande sa najskôr rozhodli prostredníctvom dotazníkov zistiť, aký je rozdiel medzi deťmi užívajúcimi návykové látky a medzi tými, ktorých podobné veci nelákajú. Okrem možného stresu tiež bolo rozdielom aktívne trávenie času dobré rodinné vzťahy či vyhýbanie sa nočným vonkajším aktivitám.

Ak sa totiž deti nedostávajú do kontaktu s alkoholom či drogami alebo do komunity, ktorá ich užíva, nemajú zvyčajne potrebu ich samé vyhľadávať. Na Islande tak pozmenili zákon, ktorý zakazoval predaj cigariet osobám mladším ako 18 rokov, alkoholu mladším ako 20 rokov a tiež zakazoval 13 až 16-ročným deťom pobyt vonku po 22 hodine v zime a po polnoci v lete.

Vznikol národný program Mládež na Islande, ktorý mal poskytnúť mládeži toľko prospešných aktivít, že na drogy a alkohol nemajú ani pomyslenie. Aktívne trávenie voľného času podporuje štát najmä vytváraním podmienok na školách a sponzorovaním voľnočasových aktivít. Krajina sa snažila apelovať aj na rodičov, aby so svojimi deťmi trávili viac času a rozprávali sa s nimi. Tie rodiny, ktoré nemajú dostatočný príjem na to, aby sa mohli venovať napríklad nákladným športom, dostávajú príspevok na rekreačné aktivity.

„Vďaka štúdiám sme sa naučili, že musíme vytvoriť podmienky, v ktorých môžu deti viesť zdravší život a nemusia užívať návykové látky, pretože sám život je zábava a majú stále čo robiť – a podporujú ich rodičia, ktorí s nimi trávia čas,“ uviedla Dóra Sigfúsdóttir.

Týmto modelom sa už inšpirovalo niekoľko ďalších miest po celom svete, no stále sa mu nevenuje dostatok pozornosti. Pozitívny výsledok dosiahlo napríklad litovské mesto Kaunas. Vďaka bezplatným športovým aktivitám sa tam za rok znížil počet mladých kriminálnikov a pravidelne užívajúcich alkohol o tretinu. Úspešným islandským projektom sa môže inšpirovať aj Slovensko. Nie je nič účinnejšie, než podporiť mladých (či už finančne alebo vytvorením lepších podmienok) v zmysluplnom trávení voľného času a umožniť im osobný rozvoj.