Cukrovar v Šuranoch bol najväčší v strednej Európe. Dnes ruine vracajú život len bikeri
- Možno okolo nich chodíš každý deň a ani netušíš, aká história sa za nimi skrýva. Opustené a pomaly chátrajúce budovy a pamiatky, ktoré kedysi zažívali svoje obdobie slávy. Jedným z niekdajších priemyselných klenotov Slovenska je aj šuriansky cukrovar.
- Možno okolo nich chodíš každý deň a ani netušíš, aká história sa za nimi skrýva. Opustené a pomaly chátrajúce budovy a pamiatky, ktoré kedysi zažívali svoje obdobie slávy. Jedným z niekdajších priemyselných klenotov Slovenska je aj šuriansky cukrovar.
Navštíviť ho môžeš aj dnes, no jeho podoba už dávno nie je to, čo bývala. Veľkošuriansky cukrovar, tak ako mnohé podobné podniky, postavili počas priemyselnej revolúcie v oblasti, v ktorej sa darilo pestovaniu cukrovej repy. Za vznikom a rozvojom tohto podniku stoja cukrovarník Fridrich Frei, ale aj finančníci Maximilian Gerson, či Leopold von Lippman. Cukrovar vďaka priaznivej dobe a dobrému vedeniu rýchlo rástol, pribúdali hektáre pôdy a tiež významná rafinéria cukru.
Aj vďaka nej sa stal tento slovenský cukrovar prvým v habsburskej monarchii, ktorý na trh priniesol snehovo-biely rafinovaný cukor. Dovtedy ľudia používali len hnedý, preto bol biely absolútnym trhákom a rýchlo sa stal bežnou surovinou v domácnostiach. Práve rafinéria cukrovar zrejme najviac preslávila, a tak sa pyšne prezentoval na svetových výstavách v Paríži či Viedni. Okrem toho, že bol najväčším cukrovarov minimálne v strednej Európe, disponoval tiež železnicou na prevoz cukrovej repy a obilia.
Práve tento podnik mal obrovský vplyv na rozvoj regiónu, priniesol ľuďom prácu a štátu dane. Keďže pracovnej sily potrebovali stále viac, zamestnávali aj prisťahovalcov z okolia Turca, Moravy a Čiech. Podnik sa za nového vlastníka Sándora Hatvanyho Deutscha rozšíril o tehelňu, paprikový mlyn, liehovar či výkrmňu prasiat. K cukrovaru pristavili aj mlyn na obilie, ktorého múka bola populárna široko ďaleko. Šurianska továreň priniesla mnohé inovácie a zmodernizovala výrobné postupy.
Továreň so 150-ročnou históriou prežila vojny, znárodnenie aj privatizáciu. Poznačilo ju viacero požiarov a najmä výbuch v roku 1989, pri ktorom zahynulo osem ľudí. Napriek všetkým úspechom podnik v roku 2000 ukončil výrobu a zostal dlho nevyužitý. Dodnes budovy pomaly chátrajú a nikoho príliš nezaujíma, že ide o významnú pamiatku, ktorá je odkazom budovania priemyselnej histórie a zaslúžila by si patričnú ochranu.
Priestory však našli dokonalé využitie ako kulisy pre film Nesplnený sľub a tamojšia tajomná atmosféra láka priaznivcov urbexu a filmárov historických filmov či dokumentov. Dokonca sa ocitol na BBC, keď do Šurian zavítal britský komik Stephen Fry, ktorého otec tu kedysi pracoval. V jednej zo zachovalých hál cukrovaru v roku 2015 vznikol najväčší bikepark v strednej Európe s názvom Junkride Freestyle Park Šurany. Priestor tak konečne trochu ožil a stal sa útočiskom milovníkov adrenalínu.
Podobných miest nájdeš na Slovensku nespočet. Sú opustené, chátrajú a lákajú len bezdomovcov, feťákov či milovníkov urbexu. Občas sa stane, že miesto nájde nový zmysel, no povedzme si úprimne, na Slovensku si na ochrane významných priemyselných pamiatok nijako výrazne nezakladáme.
zdroje: watson.sk, ciernediery.sk
Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska