Marcel Krajčo: Cez týždeň som online, cez víkend bez signálu
- Marcel Krajčo je 29-ročný manažér, ktorý sa venuje svojmu obchodu Aranburu.
- Svoj voľný čas venuje písaniu cestovateľského blogu.
- A ako úspešný instagramer vo voľnom čase zachytáva krásy vlastného mesta, Slovenska aj zahraničia.
- Marcel Krajčo je 29-ročný manažér, ktorý sa venuje svojmu obchodu Aranburu.
- Svoj voľný čas venuje písaniu cestovateľského blogu.
- A ako úspešný instagramer vo voľnom čase zachytáva krásy vlastného mesta, Slovenska aj zahraničia.
Ahoj Marcel, okolie ťa vníma ako veľmi šikovného človeka, ktorý má veľa aktivít. Odkedy funguje obchod Aranburu?
Moji rodičia majú obchod od roku 1997 s názvom Primašport. V roku 2009 sa otec rozhodol obchod zatvoriť, nakoľko mal spoločníka, s ktorým si nerozumel, a zároveň nárastom konkurencie obchod prestal prosperovať. Ja som vtedy končil strednú školu a tým, že mi bol obchod blízky, chcel som, aby sme si ho nechali v novej podobe.
Z kopačiek a futbalových lôpt sme prešli na skejtové značky so skateboardami a snowboardami. Názov Primašport bol príliš všeobecný, a tak sme vybrali nové meno Aranburu, ktoré je pre naše končiny maximálne unikátny. Symbolizuje meno španielskeho surfera Aritza Aranburu.
Čo je v Aranburu tvojou úlohou?
Študoval som marketing na UCMke, a keď som sa tam niečo naučil tak som si to hneď aj skúšal na našom obchode. Zoznámil som sa tam s grafikou a vytváral som pre obchod rôzne prvky. Ako prvé bolo logo. Bol som pracujúci študent, avšak našiel som si čas aj nato, aby som popritom skúšal nové veci spojené s našim obchodom.
Od roku 2011 som sa samozrejme zapojil aj do manažmentu firmy a od tohto času sa snažím vytvoriť aj fungujúci e-shop. Paradoxne začiatky boli ľahké, lebo všetko v tomto segmente bolo pre mňa nové a každý predaný kus cez internet bol iba plusom. Postupne sme však mali od eshopu väčšie očakávania, a samozrejme, začal som sa v tejto oblasti viac vzdelávať.
Snažíme sa fotiť si a mať na stránke vlastné fotografie produktov. Posledné roky trávim tým, že e-shopu Aranburu venujem maximum svojho času. Zavŕšením dlhoročnej práce by malo byť spustenie stránky.
Obchod teda prešiel vývojom z klasického športového obchodu na predaj skateboardových a streetwearových značiek oblečenia a doplnkov, snowboardového oblečenia, príslušenstva a tenisiek populárnych značiek ako je napríklad Vans či DC shoes. Prečo zrovna takáto špecializácia?
Predávali sme aj surfové oblečenie, no surfing som poznal iba z TV. V roku 2010 sa mi podarilo byť na surfových závodoch Pro France, kde som stretol Kellyho Slatera, či Micka Fanninga, ale hlavne samotného Aritza Aranburu. Navštívil som aj prvé zimné európske Xgames, kde som sa spoznal s mnohými svetovými jazdcami. Najzvučnejšie mená sú asi Travis Rice, či Torah Bright. V tom istom čase som rok zavŕšil v Paríži na skateovej exibícii Tonyho Hawka. Tieto udalosti veľmi ovplyvnili zameranie obchodu, ale aj moje ďalšie činnosti.
Vieme, že okolo obchodu Aranburu si vytvoril akúsi komunitu mladých ľudí, ktorí sú prívržencami tohto životného štýlu a športov. Aké udalosti sa s tým spájajú?
Videl som ako tieto extrémne športy fungujú v zahraničí a veril som, že niečo z toho prenesiem aj k nám. Od roku 2011 robíme snowboardový kemp na Martinských Holiach. Snažíme sa aj o to, aby bol na Martinkách každý rok aj snowpark. Podporujeme alebo sami organizujeme rôzne skateboardové, či longboardové akcie. Ak mám možnosť, snažíme sa v Trnave organizovať aj rôzne spoločenské akcie. Najznámejšie sú premiéry snowboardových filmov, kde sa nám často podarí pozvať aj samotných jazdcov.
Spomínaš snowboardový kemp, vieš k nám k tomu povedať viac?
Lyžiarsky a snowboardovo som vyrástol na Martinských holiach. Na snowboardové súťaže som chodil dávno predtým, než som vedel, že budem v tomto segmente pracovať. Zhodou okolností a tým, že Martinky sú plné super ľudí, ktorí nám umožňujú kemp organizovať, sme sa do toho pustili už v roku 2011. Od tej doby posúvame kemp z roka na rok na vyššiu úroveň, čím sa kemp stáva udalosťou, na ktorú sa ľudia tešia ako na hlavnú snowboardovú akciu zimy.
Vo svojom voľnom čase píšeš vlastný blog pod pseudonymom Zly Hipster. Prečo si si zvolil takýto nickname?
Nechcel som sa prezentovať ako Marcel Krajčo, tak som si preto vymyslel tento názov – Zlý hipster. A prečo?. Vadil mi nával hipsterskej módy, na slovíčko „poctivý“ som začal byť alergický.
Zrazu som mal pocit, že z každej strany sa na mňa valí niečo typu „handmade“ či „eko“ alebo „bio“. Úplnou topkou je slovo „raw“. V tomto období som si vymýšľal nick a chcel som ním dať najavo akúsi rebéliu, že som opakom tohto momentálneho trendu. Ja som jednoducho zlý hipster.
Akým témam sa teda venuješ momentálne na svojom blogu?
Venujem sa hlavne cestovateľským témam a reportujem svoje zážitky zo Slovenska, ale aj zahraničia. Tým, že som celý deň za počítačom, potrebujem aktívny oddych. Riešenie som si našiel vo forme výletov do prírody. Bola mi blízka už od detstva zo skautských čias.
V podstate žijem v dvoch odlišných svetoch. Cez týždeň som od rána do večera online. Mobilom si ovládam aj vysávač. Milujem nové technologické výmysly. Naopak cez víkend beriem batoh a spacák a smerujem ideálne niekam bez signálu zažiť aspoň malé dobrodružstvo, poriadne sa nachodiť, či prežiť deň-dva v prírode. Fotky z výletov sú pre mňa v prvom rade spomienkou na pekné chvíle, zážitky, či miesta a využívam ich na svojom blogu a Instagrame.
Tvoj Instagram sa môže pýšiť peknými kvalitnými fotografiami a počtom cez 9 000 followerov. Stojí ťa veľa úsilia nafotiť takéto zábery?
Môj instagram nie je ničím výnimočný. Začal som s úplne bežnými fotkami, na ktoré som dával „nechutné“ instagramové filtre, lebo som ho robil len pre úzky kruh mojich priateľov. Neskôr som si kúpil gopro s trojmetrovou tyčkou a moje selfie z výletov nabrali úplne nový rozmer.
Fotky boli oveľa netradičnejšie než selfie z mobilov, či z klasickej gopro tyčky. Tým mi nabehlo pár followerov, neskôr ma zazdieľalo pár stránok, ktoré sa venujú fotkám, prírode, či cestovaniu. To môj účet nakoplo až tak, že som ho prestal robiť amatérske zábery.
Ubral som na kvantite, pridal som na kvalite. Fotky, ktoré pridávam v poslednej dobe, sú už len zo zrkadlovky, a len ten jeden najlepší záber z celej túry, za ktorým sa často skrýva čakanie na ten správny moment, ponocovanie, či skoré ranné vstávanie a prespávanie v prírode. Dnes ma teší množstvo followerov a o to viac ma mrzí, že v posledných mesiacoch je trošku mŕtvy, lebo sa na 120% venujem eshopu a výletom, a tým pádom aj na fotky nemám čas. Verím však, že sa to čoskoro zmení a naplním Instagram novými zábermi, najmä netradičných miest.
Čo si myslíš o úspechu v dnešnej dobe? Niekedy sa zdá, že sa meria počtom lajkov na sociálnych sieťach.
Vadí mi keď sa niekto hrá na niečo, čo nie je. Vadí mi to v reálnom živote, vadí mi to aj na sociálnych sieťach. Samozrejme sú to veci, na ktoré som prišiel až skúsenosťami.
Ako byť úspešným? Úspech vieme merať rôznymi formami. Nikdy som sa necítil úspešný, keď som dostal 1 000 lajkov na fotku vodopádu z Islandu. Úspešný som sa cítil, keď som na tom Islande bol, cítil ten chladný vzduch a užíval si tú jedinečnú atmosféru. Ak sa bavíme ale len o úspechoch na Instagrame, tak návod je možno taký, že si musíme udržať svoj vlastný štýl, na ktorom budeme stavať, získame tak followerov, ktorí pri nás zostanú, povzbudia nás aj vtedy, keď nebude náš štýl v aktuálnom trende.