Tvoj život je Tetris, prestaň už hrať šach

Keď som vyrastal, šach som hrával často. Naučil ma veľa cenných lekcií o súťažení, no aj veľa zlých lekcií o živote. Naučil som sa myslieť kauzálne. Pohni koňom sem, zablokuješ tak strelca. Vezmi pešiaka, oslabíš jeho pravú stranu. Každý správny ťah ma viedol bližšie k matu, každý nesprávny k porážke.

Skutočne som sa tomu venoval až do mojich 15. Vtedy som dostal svoj prvý telefón. Mobil bol naozaj výrazným znakom slobody pre tínedžera, aj keď mu chýbala reálna použiteľnosť. Dobre si ho pamätám, malá vyklápačka s farebnou obrazovkou. Nosil som ho všade. Nemal som prístup na internet, žiaden Snapchat, no zistil som, že sa s ním dá fantasticky zabíjať nuda a to jednou jeho vstavanou hrou: Tetris. Stal som sa závislým. 

Šach už súťažne nehrávam, no dodnes je jediná hra na mojom mobile Tetris. Mám ho na prvej obrazovke, ako neustálu pripomienku toho, že život je ako Tetris, nie šach. Toto je hlavne zo 4 dôvodov.

1.V živote ste jediným súperom vy sami

V šachu neustále hľadáte niekoho, s kým by ste súťažili, koho by ste obviňovali, komu chcete ukázať, že ste lepší. Veci som bral ako situáciu všetko alebo nič. Toto je mindset šachu. A v živote vás spomaľuje.

V Tetrise hráte len proti času a nikdy nekončiacemu prívalu kúskov z hora dole. Mindset je interný, vyzývate samého seba aby ste správne manipulovali náhodný stream inputov do organizovanej konfigurácie. Nie je tam žiaden šéf na vrchu. Nikto, kto by sa dal obviniť.

V živote neexistuje žiaden veľký a zlý protivník, ktorý žije aby vám robil zle. Nie je žiaden absolútne správny alebo nesprávny ťah, ktorý by mohol protivník potrestať. A vaše skóre môže narastať donekonečna, ak sa budete naozaj snažiť. Vaše životné skóre rastie rýchlo alebo pomaly, záleží len na tom, ako sa viete pritlačiť. Čo ma privádza k….

2.V živote sa veci nestanú ťažšími, začnú však chodiť rýchlejšie

Ak by ste hrali Tetris na najpomalšej rýchlosti do konca života, pravdepodobne by ste nikdy neprehrali. Jediným protivníkom by bola únava. No algoritmus na porazenie Tetrisu nie je komplikovaný, navyše ak máte hromadu času hýbať s kúskami do optimálnej pozície.

V Tetrise sa však každý snaží o nejakú výzvu. Nie sme spokojní s vyskladaním len jedného riadku naraz. Tlačíme na pílu a chceme  4 naraz. Načo sa vôbec snažiť, ak do toho nejdete naplno.

V živote idú veci rýchlejšie. Každý deň, ktorý prežijeme je malým percentom z nášho života a čás, ktorý zostáva vnímame rýchlejšie a rýchlejšie. Jediným spôsobom ako ovládnuť životnú hru – ako Tetris – je naučiť sa ju hrať s rovnakou seba kontrolou avšak pri väčšej rýchlosti. Musíte si kontrolovať svoju myseľ, svoj čas a svoj vlastný čas. Čo ma privádza k….

3. V živote nemôžete kontrolovať herné rozhranie

Ako som spomínal, šach je kauzálny. Vždy existuje „najlepši ťah“ pre danú pozíciu. Môžete súpera dotlačiť do rohu. Môžete vidieť 10 ťahov dopredu, ak ste superpočítač. Šach má svoje odporúčania a best practices. e4 sa považuje za silný úvodný ťah, h3 zasa nie. To preto, lebo šach je uzavretý systém. Nie sú v ňom žiadne náhodné väzby, žiadne blbé šťastie. Figúrky sa vždy hýbu rovnako, štartovacia pozícia je vždy rovnaká.

Tetris? Jediné, čo viete je aký bude najbližší kúsok. Hráte pre aktuálny moment, snažíte sa vytvoriť najlepšiu konštrukciu pre to, čo máte s tým, že absolútne neviete, čo vás čaká o dva ťahy neskôr. Nebudete zmätení myslením na budúcnosť, ktorú aj tak nedokážete ovplyvniť.

Nesnažte sa uhádnuť, čo bude nasledovať aby ste si vylepšili danú situáciu. Môžete sa jednoducho postaviť do tej najlepšej pozície v danej situácii bez toho, aby ste sa snažili kontrolovať všetko čo príde. Čo ma privádza k….

4. V živote vám nikto nepovie, kedy ste vyhrali

V šachu vidíte, kedy je kráľ v mate. Vidíte skóre na tabuli. Cítite uspokojenie z víťazstva. No jedného dňa je to všetko preč. Podľa starého pravidla o šachu sú len dva spôsoby, ako môžete prehrať a to: dostať mat alebo sa vzdať. Keď som s šachom skončil ja, prišiel som na tretí spôsob: Ak som sa nič nové neučil, ak som si neužíval výhry a pády, taktiež som prehral.

V Tetrise však viem, že vždy keď ho zapnem, nakoniec aj tak prehrám. Ako dlho budem hrať, kým prehrám?  Ako rýchlo budú kúsky prichádzať?  Aké dosiahnem skóre? Nikto nevie, nikto nepovie.

Hranie tetrisu každý deň buduje moje odhodlanie, moje sústredenie, moju vôľu vytrvať pri veciach, o ktorých viem, že nemajú žiaden záver. Nehrajte aby ste vyhrali, hrajte pre samotnú hru. 

Zdroj: medium.com

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti