Módny priemysel nie je fér. Prečo robíme tieto chyby?
- Potrvá celé desaťročia, kým sa vyhodené oblečenie rozloží
- O rýchlej móde sa začalo viac uvažovať najmä v roku 2013, keď sa zrútila budova v Bangladéši
- Potrvá celé desaťročia, kým sa vyhodené oblečenie rozloží
- O rýchlej móde sa začalo viac uvažovať najmä v roku 2013, keď sa zrútila budova v Bangladéši
Módne trendy sa menia zo sezóny na sezónu, zimnú kolekciu strieda jarná a tá sa v obchodoch vymieňa za letnú a jesennú. Neprehliadnuteľné pútače na výpredaje, ktorých je niekedy viac ako stojanov, sa bijú s nápismi „Nová kolekcia“. To, kam zabočíš skôr, je len na tebe. Ak zas podľahneš, tiež je to len na tebe alebo toho ovplyvňujeme viac?
Napríklad v Spojenom kráľovstve sa každý rok vyhodí tona oblečenia, ktorú ľudia nahradia dvomi tonami nového šatstva v šatníku. Nie je to vôbec náročné, obchody toho ponúkajú veľa a stále niečo nové a krajšie.
Vieš o tom, „čo si obliekaš? Z čoho sú tvoje šaty? Vieš, aký je ich cyklus života? Aký je ich vplyv na našu planétu?“ pýta sa dokument SPOMAĽOVANIE RÝCHLEJ MÓDY. „Len málo z nás si to uvedomuje. Keď si kupujeme lacné „plastové“ odevy, vieme, že nám skoro nič nevydržia, ale aj tak máme potrebu stále si ich kupovať. Prečo? Tzv. rýchla móda našej planéte tak veľmi škodí, a preto nutne potrebujeme alternatívu. Musíme spomaliť,“ píše sa v popise dokumentárneho filmu, ktorý sa tento rok premietal na Ekotopfilm Tour po slovenských mestách.
Tento dokumentárny film ťa prevedie mnohými nekomfortnými faktami, ktoré súvisia možno aj s tvojou skriňou: „Nechceme si o tom nič zisťovať, nakoľko keď zistíme, že sme problémom, stratíme dobrý pocit.“ A áno, skutočne to tak je, nikto nechce počuť o detskej práci, o zlých podmienkach, o malom plate zamestnancov, chceme len niečo pekné a najlepšie aj lacné. Nedávno som však zachytila názor, že ak si prestaneme kupovať oblečenie, nie je to riešenie, pretože tí ľudia, ktorí teraz zarábajú málo, nebudú potom zarábať nič. Áno, to je zrejme smutný fakt na tejto téme. Módny priemysel, tak ako mnohé iné priemysly, treba určite zmeniť od základov, a to sa ľahko hovorí a píše. Ak sa však začnú ľudia zaujímať a svoje názory vyjadrovať verejne, zmena je možná. Problémov je však omnoho viac.
Nové za pokazené
„Ľudia stratili zručnosti,“ zaznela v dokumente pravdivá myšlienka. Jasné, naša doba je iná ako tá, v ktorej naše babky štrikovali po večeroch svetre a šili si sukne. Ale v čom je vlastne iná? Je odlišná iba preto, lebo sme si tak dovolili žiť. Tak prečo sa v súčasnosti vyhovárame na to, že nestíhame, keď je toľko príručiek o time managmente? Okrem toho vieme ovládať moderné technológie, ale zašiť si dieru na košeli vie len málokto. Aj preto začínajú postupne vznikať firmy, ktoré učia ľudí niečo si prešiť, upraviť a pointa je v tom, že vec sa nemusí hneď vyhodiť.
Škodliviny a ekológia
Mnoho odevov ide priamo z obchodov na skládky. A keďže väčšina nášho oblečenia je dnes vyrobená zo syntetických vlákien na báze ropy, bude trvať desaťročia, kým sa tieto odevy rozložia. Dokonca podľa štúdie The New York Times mnoho zafarbených módnych doplnkov obsahuje farby na báze olova či iné škodlivé látky pre náš organizmus. Niektoré krajiny totiž nemajú dostatočné predpisy. Kontakt s oblečením s obsahom olova by mohol spôsobiť poškodenie nervov a zlyhanie obličiek. Napríklad v roku 2010 bola v tomto smere podaná žaloba proti viacerým obchodom. Nimi boli Target, JC Penny, Kohls, Victoria’s Secret, Macy’s, Sears a iné.
Životy ľudí
Celkovo sa o rýchlej móde začalo viac uvažovať najmä v roku 2013, keď sa zrútila budova v Bangladéši. Pri tejto udalosti zomrelo viac ako 1100 ľudí a zranili sa tisíce ďalších. Tragédie sa vtedy považovala za nový začiatok a prebudenie, ktoré by mohlo zmeniť spôsob, akým sa vyrába oblečenie. Budova bola totiž dlho v dezolátnom stave, no zamestnávateľov to nezaujímalo. Napriek tomu iba 17 značiek podpísalo záväzok o transparentnosti dodávok odevov a obuvi.
Značka Zady, ktorá bojuje proti rýchlej móde, ju prirovnala k rýchlemu občerstveniu – „Fast fashion is fastfood,“ tvrdia v dokumente. Ďalšou vynikajúcou myšlienkou dokumentu je aj toto: „Jedným z riešení by mohli byť detailnejšie štítky ako boli veci vyrobené a kto ich vyrobil,“ pretože „keď sa prestaneme pýtať, prestaneme si veci vážiť.“ A práve preto by sme mali hneď pri kúpe toho vedieť o našom oblečení viac. Možností je mnoho, nie je náročné vybrať sa tou správnou.
Zdroj: theguardian.com, ekotopfilm.sk, listverse.com