Bar, v ktorom si môžeš vypiť ako slávni spisovatelia
- Dvaja bratia a ich skvelý kamarát organizovali 7 rokov Capo di tutti party
- Dnes vlastnia všetci traja skvelý podnik v centre Bratislavy - Bukowski Bar
- Dvaja bratia a ich skvelý kamarát organizovali 7 rokov Capo di tutti party
- Dnes vlastnia všetci traja skvelý podnik v centre Bratislavy - Bukowski Bar
Tento podnik funguje už rok. Pomenovali ste ho podľa spisovateľa – Bukowski, ktorý pil. Prečo?
Mali sme vymyslených veľa názvov, dva mesiace sme ich kreovali s chalanmi. Pôvodne sme chceli dať meno Kubrick, bol to filmový režisér. Avšak jeho životospráva sa k nám nehodila. Ešte sme rozmýšľali nad názvom – Smrť krásnych srncov.
A ten názov ti Milan evidentne neprešiel. :)
Áno, neprešlo mi to. Názov Bukowski sem absolútne sedí. Mali sme šikovného grafika, ktorý navrhol skicu loga. A aj keď sme vyberali priestory, tak sa nám to hodilo k životnému štýlu Bukowskeho.
Na základe čoho ste vyberali priestory?
Hľadali sme priestory dva roky. Ten druhý rok už intenzívne. Nakoniec sme vybrali tento, skvelo to zapadlo do toho, čo sme chceli robiť, teda nie len bar, ale aj program. A je to aj skvelá lokalita. Okrem tohto sme mali ešte popri tomto jobe svoju prácu. A plus sme ešte robili Capo di tutti party, sú to tematické akcie, ktoré sme robili celkom 7 rokov.
Predsa ste len traja majitelia. Nevznikli tam nejaké „škriepky“ pri schvaľovaní priestorov?
Nezhodli sme sa pri rôznych iných veciach, no s týmto nebol problém. Chodievali sme sem ešte keď tu boli Františkáni.
Ako dlho ste priestory dávali dokopy?
Štyri mesiace sme prejednávali nájomnú zmluvu. 7 mesiacov sme tu po večeroch a víkendy brúsili, lakovali, maľovali, stierkovali. Ak sme niečo nevedeli, pomohli nám odborníci. Boli to grafici, architekti. Vyberali sme rôzne prvky do interiéru, nábytok. Tak aj preto sa to natiahlo na dobu siedmich mesiacov.
Brali ste si úver alebo ste biznis pokryli z vlastných prostriedkov?
Brali sme si úver, založili sme rodinný byt. Z toho sme to celé financovali. Pôžička predstavovala 90 000 eur. Celá suma však bola prefinancovaná. Tá investícia bola väčšia, lebo sme to otvorili, kedy tých 90 000 eur už bolo minutých. Ale samozrejme nebolo to všetko v poriadku. Ešte teraz, po roku, sme robili prerábky spodných priestorov, kde sme zaviedli vzduchotechniku. Čiže za ten rok sa tam minulo ďalších 30 až 40 000 eur. Celkom sme teda investovali do biznisu 120 – 130 000 eur.
Akú máte návratnosť?
Čiastočne sa nám finančné prostriedky vrátili.
Aké ste mali náklady na začiatku?
Najväčšie náklady na začiatku predstavovalo interiérové vybavenie ako sú stoly, stoličky, vybavenie baru, kávovary, umývačky. Bolo to pár desiatok tisíc.
Akí architekti vám robili priestory?
Your Designe. Spolupracujú aj s Urban marketom.
Takže ide o podobnú klientelu.
Áno. Dlho sme rozoberali, akú klientelu tu chceme. Sú to ľudia, ktorí radi chodia na urban markety, na trhy do Starej tržnice. Chceli sme sa ale zamerať aj na ľudí z gastra, ktorí zatvoria svoje prevádzky a prišli k nám na vínko. A to sa nám aj podarilo dosiahnuť.
Postupovali ste na základe vypracovaného konceptu alebo?
Nebola to zrovna ucelená kniha, ktorú by sme mali. Avšak mali sme to zhrnuté v bodoch celkom presne – aká má byť naša cieľovka, aký tu má byť program. A bolo to aj kvôli majiteľovi budovy. Chcel vedieť, aký typ prevádzky tu bude.
Interná komunikácia bola však veľmi obšírna. Ale dopodrobna sme koncept nemali vypracovaný. Dlho sme diskutovali, či tu urobíme fajčiarsky alebo nefajčiarsky priestor. Nakoniec sme zvážili aj fajčiarske priestory a časom sme zistili, že sme urobili dobre.
Je vyslovene niečo, čo vás v tomto biznise prekvapilo?
Počet rozbitých pohárov do mesiaca. Mesačne to vychádza niekedy až 500 eur. To ma šokuje doteraz. :) Ale tak nevedeli sme úplne presne, čo to obnáša roboty a snažili sme sa ísť s nejakými ideálmi do toho, ako to bude celé fungovať. A tá realita človeka niekedy preplieska. Aj to, koľko hodín tu trávime, keď chceme, aby boli veci doladené, napriek tomu sa vtedy niečo negatívne stane. Ale k tomu množstvu zákazníkov to patrí. Vždy tá realita je iná.
My sme pred tým organizovali Capo party. Zorganizovať event na jeden večer s takými barmi ako tam boli, nemali až takú kultúru, ktorú sa snažíme urobiť tu. Je to diametrálne odlišné od prevádzky.
Aké máte tržby? Narastajú každým mesiacom?
Určite. Prvý rok sa nám to vyvíjalo. Stále len rástli tržby, stále sme mali nových ľudí. Ľudia nás objavovali. Myslím si, že druhý rok bude už reprezentatívnejší, čo sa týka tržieb, budeme si vedieť porovnať aj začiatok roka a leto napríklad, kde máme k dispozícii aj terasu a potom máme jeseň a zimu, kedy sa všeobecne veľa pije. A čo sa týka vyťaženosti, máme aj v názve Late night drink bar. Tak od 23.00 do 1.00 hodiny ráno tu býva najviac hostí.
Klientela sa vám aj charakterovo menila, alebo naozaj sú to tí ľudia, ktorých ste tu chceli mať?
Splnilo sa to úplne, alebo tak na 90 % určite. Chceli sme trošku bohémskejšie typy, alebo ľudí, ktorí sa profesne pohybujú v humanitárnej oblasti. Nemáme tu moc typy, ktoré idú na klasickú diskotéku, ale možno skôr do KC Dunaj, do Nu Spiritu, alebo majú skôr radi živú hudbu. Čiže chodí nám sem veľa žurnalistov, hudobníkov, reportérov, ľudia z reklamiek, eventoviek. Také skôr kreatívnejšie typy. Naša cieľovka je od 25 rokov vyššie. Máme tu možno viac študentov ako sme očakávali. Napríklad Capo party začala tak, že sme zorganizovali event pre 100 kamarátov. Rýchlo sa naše meno šírilo. Za prvý víkend sa tu prestriedalo 300 ľudí – kamaráti našich kamarátov. Ale stále je potrebné na tom pracovať, aby sme si tu udržali klientelu, ktorá tu aktuálne funguje.
Aký typ akcií tu máte?
Každý štvrtok máme živú hudbu. Býva tu jazz, blues, rock, nemáme to však žánrovo vymedzené. Máme tu aj sobotné akcie, kde hrajú kapely cover verzie. Máme tu aj akcie s ľudovou hudbou. Štyria raperi čítali texty Bukowskeho, vždy nejakému básnikovi venujeme večer. Keď si tu chcel Billy Barman spraviť párty, tak sme nemohli odmietnuť. Je to presne ten typ akcie, aký by sme tu chceli mať.
Názvy jednotlivých shotov alebo drinkov sú tiež zaujímavé.
Chceli sme vyskúšať niečo, čo sme v Bratislave moc nevideli. Keď už sme bar pomenovali po spisovateľovi, tak tie shoty by mohli niesť meno ďalších spisovateľov, ktorí boli známi tým, že si radi vypijú. Po roku sme v dolných priestoroch pridali coctaily. Tie sú pomenované podľa názvov diel. Bolo veľa amerických spisovateľov, ktorí holdovali alkoholu. Nebol to problém vybrať. Dali sme si záležať aj na tom, aby mal americký spisovateľ americký alkohol.
Myslím, že to je veľmi dobrý marketingový nástroj, ktorí ľudia radi uvítajú.
Ako vravím, spolupracovali sme s veľmi dobrým grafikom, kreatívcami, sami sme do toho zapojili hlavy. A aj samotný Bukowski mal zaujímavý život. Aj jeho výraz tváre bol zapamätateľný. Všetky tieto veci nám sadli dokopy.
Našou výhodou možno bolo aj to, že sme trošku zabrdli do tej gastronómie pred tým, ako sme sami otvorili bar. Ale možno niektoré veci sme urobili horšie ako by urobil niekto, kto celý život pracoval v gastre. Vidíme to na pracovných doskách za barom, ktoré sa nám po roku pomaly rozpadávajú a budeme ich musieť nahradiť, lebo sme tam použili drevo a stále je tam voda. Ale na druhej strane, tým, že sme robili Capo party, stále sme niečo kreovali a snažili sa vymyslieť niečo nové, tak toto bola jedna naša výhoda. Oslovili sme šikovných ľudí a veľa času sme venovali tvorbe nápadov. V niečom sme neboli profesijne deformovaní práve preto, že sme takí odborníci od gastronómie neboli. Takže to vie mať aj výhodu.
Každá minca má dve strany. Rozmýšľali ste, že by ste sem do podniku vrátili Capo party?
Zvažovali sme to. Avšak na párty nám chodilo niekedy až 700 ľudí. Nevieme sem vmestiť toľko ľudí do jednej sály. Nie všetci by videli kapelu. Problém vidíme v tom, že Capo party boli nadimenzované na väčšie priestory. Ale napríklad, keď sme vymysleli folklórnu akciu, cimbalovku, tak sme ju propagovali aj cez kanál Capo party. Vedeli sme, že to môže osloviť ten typ ľudí.
Verili ste na začiatku, že vám tento biznis vyjde?
Áno. Verili sme tomu na 120 %. Obávali sme sa len toho ako rýchlo sa bude šíriť naše meno. Sme predsa len trošku „zašití“. Vždy sme sa na začiatku bavili, že sa môže nastať situácia, kedy to jednoducho nepôjde. Rozoberali sme finančné rezervy, aby bolo vždy na výplaty, na zaplatenie faktúr. Každý jeden z nás veril v kútiku svojej duše, že nám biznis vyjde, že dokážeme urobiť priestor, ktorým nalákame ľudí.
Predpoklady tam jednoducho boli. Capo party sme dokopy organizovali 7 rokov. Máme zázemie kamarátov, finančne sme sa na to pripravili. Nepodcenili sme veci rôzneho druhu. Dokonca nechtiac sme robili prieskum v iných baroch. :)
V konečnom dôsledku, keby sme tomu neverili, tak by sme do toho nešli. Celý tento biznis je o organizovaní stuffu, kapiel, o nastavení celého prepojenia, aby to sadlo ako puzzle. Veľmi nás baví spájať ľudí, o tom je aj náš bar.
V akých situáciách sa neviete zhodnúť?
Ku koncu prerábky priestorov sme mali ponorku, keď sme tu každý deň boli zaborení a spolu sme tu prerábali. Išlo o nastavenie priorít. Každý z nás videl priority inde – jeden v čistých toaletách, druhý v čistých podlahách. Ďalší z nás chcel vygravírované poháre na shoty – len do týždňa zmizlo asi sto pohárov. :) Potom sme od toho upustili, bolo to fakt drahé.
Na margo tých konfliktov, všetci sme narcisy, máme nejaké tie svoje egá. Avšak sme dlhoroční kamaráti, poznáme sa od 14 rokov. Veľa rohov sa obrúsilo pri Capo party, keď sme sa s Milanom mesiac nerozprávali. :)
Chystáte sa tento podnik časom presunúť alebo otvoriť ďalšie?
Radi by sme otvorili. Celé to zatiaľ stojí a padá na priestoroch. Nechceme, aby to bolo prvoplánové. Chceli by sme ho otvoriť tiež v centre Bratislavy. To najkrajšie, čo Bratislava ponúka, je historické centrum. Nechceme ísť do obchodných centier alebo do sídlisk. Dáva nám to v centre zmysel.
S priestormi je buď taký problém, že to človek nevie utiahnuť finančne alebo je problém so samotným priestorom. Celé sme to vytvárali na obraz, ktorý nám v Bratislave chýbal.
Priestory máte veľmi dobre logisticky vyriešené.
Celá táto štvrť okolo Starej tržnice je super, za čo môžeme byť vďační práve ľuďom okolo Starej tržnice. Je to taký trojuholník – Laurinská, Klobučnícka, Stará tržnica a my, kde sa veľa mladých ľudí združuje.
Akými fuckupmi ste si už prešli?
Podlahu sme asi trikrát prerábali a stále je zle spravená. :) Chceli sme sem dať pôvodne liaty betón, no bol veľmi drahý. Našli sme iné riešenie, ktoré sme teda museli prerábať. Človek si časom uvedomí, že je lepšie investovať viac. Je výhodnejšie na začiatku kúpiť drahšie riešenie. Toto naozaj platí. Avšak žiaden výrazný prúser sme tu nemali. Ani čo sa týka našich zamestnancov. Máme super tím, ktorý sa nijakým výrazným spôsobom neobmieňa. Naši zamestnanci vedia zvládať návaly ľudí s úsmevom na tvári.
A koľko máte zamestnancov?
Šesť na fulltime a štyroch brigádnikov. Občas sa stalo, že niekto nemohol prísť a museli sme zaskakovať za barom.
Predpokladám, že časom ste si vy traja vyprofilovali svoju rolu v podniku.
Martin je jediný, ktorý vie zaskočiť za barom. Je jediný z nás troch, ktorý má predchádzajúcu skúsenosť z gastronómie. My dvaja vieme zaskočiť skôr „pred barom“. Nechceli sme ísť do biznisu bez skúseností. Martin odišiel z roboty a cielene si začal hľadať brigádu v gastre.
Všetkých nás bavia tie úspešné biznis príbehy, dajme tomu veľké úspešné firmy, ktoré už musia mať procesy a kompetencie perfektne nastavené, bez toho to jednoducho nejde. O toto sa snažíme aj my. Rozdelili sme si kompetencie tak, že každý z nás robí to, čo ho baví. Kontrolujeme sa pri niektorých činnostiach navzájom. Ak robí Milan dramaturgiu, ja som jeho štátny tajomník. V podstate sme štyria ľudia na 10 kompetencií. Bar je vtedy poriadnym barom, keď sa týchto desať vecí spĺňa.
Rozhovor bol vedený so všetkými troma majiteľmi podniku – Michalom Kružlíkom, Martinom Kružlíkom a Milanom Čupkom.