Študovala na prestížnych univerzitách v Číne. Jej prvý dojem bol kultúrny šok

Kedy a ako si sa dostala do Číny?

Prvýkrát ma tam poslala univerzita z Anglicka, kde som začala študovať bakalára v Prestone – University of Central Lancashire. Tým, že som študovala čínštinu, tak súčasťou kurzu bol povinný rok v Číne. Prvýkrát ma vyslala anglická univerzita do Pekingu na jazykový intenzívny kurz. Boli to štyri hodiny čínštiny každý deň.

Nemohla som skončiť štúdium bez absolvovania kurzu v krajine, ktorej jazyk som študovala. U nás sa študuje sinológia, čo je všetko o čínskej kultúre. V Prestone som študovala dva odbory a to čínštinu a sociológiu.

Aké boli tvoje prvé pocity z Číny?

Bol to pre mňa kultúrny šok. Aj spolužiaci išli do rovnakého mesta, avšak boli sme úplne „rozhádzaní“ po meste. Už len zaregistrovať sa v škole a nájsť si ubytovanie bolo dosť náročné.

Takže aj ubytovanie si si musela vybavovať sama?

Dalo sa bývať aj na internáte, len ja som nemala štipendium, takže cenovo by to vychádzalo rovnako – či to je internát alebo izba v prenájme.

Ako to prebiehalo v škole?

Mali sme spolužiakov z celého sveta, čo ma celkom prekvapilo. Boli tam ľudia z Ázie, Latinskej Ameriky, z Blízkeho východu. Tvorili sme v triede mix rôznych kultúr.

Boli tam aj nejakí iní Slováci okrem teba?

To nie, no mala som dve Češky v triede.

Mala si 4 hodiny čínštiny denne, ako ti to išlo?

No musím sa priznať, veľmi usilovná som nebola. Myslím si, že mne jazyky idú prirodzene. Doma si niečo pozriem a to hlavné si väčšinou zapamätám. Chcela som aj zažívať ten čínsky život, takže doma som sa venovala čínštine málo.

Kto patril medzi najusilovnejších žiakov v triede?

Študenti z Ázie, konkrétne z Vietnamu, z Malajzie. To boli riadni „makači“.

Čo je iné pri výuke čínštiny ako pri výuke angličtiny? Počula som, že akcent je veľmi dôležitý.

Pri začiatkoch sa dáva dôraz na výslovnosť slov a na tóny. V čínštine rozlišujeme štyri tóny a potom je ešte jeden neutrálny. Potom sa postupne začínajú učiť znaky.

Koľko znakov má čínština?

Hlavných znakov je 8 až 10 tisíc. Sú tradičné znaky, ktoré sa dnes používajú len v Hong Kongu a na Taiwane. Takže celkovo ten počet je ešte vyšší. Ale ak ovládaš 3 000 znakov, vieš si prečítať už noviny.

Koľko znakov ovládaš ty?

Netuším. Mám ten najvyšší certifikát, ktorý je medzinárodne uznávaný. Spravila som ho však s odretými ušami, no myslím si, že to nezodpovedá skutočnosti.

Ale vieš si prečítať noviny. :)

Myslím, že áno.

Používa sa v ich jazyku vykanie?

Áno, ale nie je to ako u nás. Keď niekoho stretneš na ulici, nezačneš mu hneď vykať. U nich je vykanie ako prejavenie rešpektu voči niekomu.

Kurz čínštiny si mala doobeda, ako pokračoval tvoj deň?

V rámci stáže som učila angličtinu.

Stačili tieto finančné prostriedky na svoje zabezpečenie? Vie tam cudzinec zarobiť?

Ako vyžiť som vyžila, no v prvom roku som nemala veľa peňazí na cestovanie. Cudzinci si tam vedia slušne zarobiť, iné je, keď si Číňan. Anglickí lektori sú vyhľadávaní, a preto je to veľmi dobre platené. Anglicko mi platilo školné, ale ubytovanie som si musela hradiť sama. Takže to som kryla z brigády. Prvý rok som sa aj bála cestovať a veľakrát som nemala s kým. Prostriedky som minula na kultúru, v bare a z cestovania som videla tak maximálne Čínsky múr.

Koľko metrov si po ňom prešla? :)

Pár. Majú štyri miesta, kam chodia turisti. Jedna časť je takmer zničená, druhá je úplne zrekonštruovaná. Takže turisti majú na výber.

Robila si aj niečo iné okrem výuky angličtiny?

V Pekingu nie. V magisterskom štúdiu na Chang-čou som mala stáž vo firme, ktorá vyrábala aplikácie. Potrebovali človeka na PR a marketing ako taký. Potrebovali spropagovať svoju aplikáciu na európskom a americkom trhu. Bola som tam 6 mesiacov.

Čo to bolo za firmu?

Malá, neznáma firma. Zaujímavé bolo, že aplikácia ešte nebola dorobená a už ju propagovali v iných krajinách.

Čo to bolo za aplikáciu?

Dating appka. Máme iný vkus ako oni. Aplikácia mala ružové pozadie, vytvárala romantický dojem typu „nájdi svoju pravú lásku“. Vieš si predstaviť, ako na to zareaguje Európan.

A prerazila na trh?

Počas môjho pôsobenia nie, neprerazila.

Keby som sa teraz rozhodla, že chcem ísť robiť do Číny s faktom, že ovládam čínštinu na komunikačnej úrovni, aké mám šance?

Teraz je to veľmi komplikované s vízami. Podmienky pre cudzincov boli sprísnené. Oni chcú niekoho, kto tam už pracoval na full-time. Aj som tam chcela odísť, no povedali mi, že mám malú šancu dostať pracovné víza.

Aká je mentalita Číňanov?

Mám pocit, že až teraz si začínam rozumieť s Číňanmi na intelektuálnej úrovni. Sú tradiční, dosť rodinne založení. Mladí stále počúvajú svojich rodičov aj vo vyššom veku. Keď som sa svojich detí (ktoré som vyučovala) spýtala, kam a prečo chcú ísť študovať, odpoveď bola „lebo mama povedala, že tam spravím dobrú kariéru“.

Na jednej strane sú veľmi moderní, čo sa týka biznisu a technológií, ale stále sú pritom tradiční. Je to práve kvôli vzťahom. Aj v tej aplikácii bolo vidieť, že chcú preraziť s niečím, čo my vnímame veľmi naivne. Ľudia sa tu berú v mladom veku. Aj ich hudba je veľmi sladká.

Evidentne to veľmi prežívajú.

Aj v tých videoklipoch sú muži emotívni a plačú. U nás sa muži snažia pôsobiť „cool“ a mať odstup. Číňania sú romantickí, starostliví gentlemani.

V čom sa od nich odlišujeme?

My sme zameraní na prítomnosť. Oni zmýšľajú viac na budúcnosť a podľa toho robia nejaké rozhodnutia v živote. Na veľké rozhodnutia sú veľmi opatrní. Napríklad aj ľudia, ktorí spolu začnú chodiť a zrodí sa z toho vážny vzťah – ďalším krokom je svadba. Aj rodičia na nich často tlačia. Majú to nalinkované – byt, auto, svadba a potom deti.

A čo je ešte veľmi zaujímavé je fakt, že som nezažila, že by bol niekedy na mňa nejaký Číňan nepríjemný alebo sa správal neochotne.

Ako naprogramovaní. :) Zo všetkého, čo mi vravíš, mi príde, že u nich je logické uvažovanie a racionálne zmýšľanie na prvom mieste.

Áno.. v bežnom živote prevláda racionalita nad naivitou.

Čo sa ti páčilo v Pekingu?

Mala som obľúbené miesto, tzv. umeleckú dedinu. Našla som toto krásne miesto cez internet. Žil tam jeden Ind, ktorý sa venoval umeniu. Bola to vzdialená časť Pekingu. Pamätám si, ako som šla 45 minút metrom a potom ešte hodinu autobusom. Tam si ľudia žili v ateliéri, kde mali sklenenú priečku, ktorá oddeľovala kúpeľňu a kuchyňu. Zaujímavé tiež bolo, že niektorí si prali ručne a mali zavesené prádlo cez ateliér.

Mohol tam prísť hocikto a pozrieť si ich tvorbu. V dedine bola aj galéria. Vždy, keď som mala návštevu a chcel niekto vidieť niečo zaujímavé, zobrala som ho na toto miesto. Je to menej mainstreamové. Žili tu cudzinci aj Číňania takým jednoduchým životom.

Jeden taoistický chrám som mala rada, ktorý sa nachádzal v strede mesta. Bol uzavretý, nebol počuť ruch z mesta.

Venovala si sa taoizmu?

Moja diplomová práca bola o taoizme, o inšpirácii taoizmu pre ochranu prírody. Láka ma táto filozofia.

Rok si bola v Pekingu a dva roky si bola v Chang-čou na magisterskom štúdiu. Ako to tu fungovalo?

Odbor (sinológia) bol super, lebo som si mohla nakombinovať predmety ako sú čínske záhrady, čínska maľba určitej dynastie, alebo čínska moderná poézia. Sú to predmety, ktoré možno nie sú až tak praktické, ale veľmi ma zaujímali.

Často sme sedeli v parku a hrali s jednou Češkou na gitare. Číňania vyslovene „čumeli“ a pozerali na nás, často sa zastavovali a pýtali sa, odkiaľ sme.

A aká bola odpoveď? Slovensko či Európa?

Najprv som vravela, že zo Slovenska. Nikto nemal samozrejme ani tušenia o tom, kde by sa táto krajina mohla nachádzať. Starší Číňania ešte ako tak poznali Česko-Slovensko. Ostatným som začala hovoriť, že z Európy.

Atmosféra je značne odlišná od tej britskej, kde ľudia bežne sedia v parkoch na dekách.

Áno, no niektoré rodiny chodia cvičiť tajči do parkov. Veľmi radi spievajú, dokonca, aj keď nevedia spievať, tak spievajú.

Tak preto im v nočnom živote vládnu karaoke bary. :)

Je to možné. My sme skôr tanečný národ.

Sú Číňania vzdelaní?

Je tam veľké súperenie. Na vysokú sa naozaj dostanú len tí dobrí. Avšak pre Číňanov je vzdelanie jednou z najdôležitejších vecí. Vyššie vrstvy dávajú svoje deti na množstvo krúžkov – na doučovania z matematiky, na klavír, angličtinu.

Deti, ktoré som ja doučovala, nemali asi žiadne iné aktivity okrem krúžkov a kurzov. Keď na to niekto má finančné prostriedky, určite svoje deti dajú hrať na nejaký nástroj, na pohybový krúžok a jazykový krúžok.

Ako tam funguje doprava?

Napríklad na metro čakáš 3 minúty. Preprava autobusmi je o čosi zložitejšia, nakoľko sú v meste zápchy, no ich periodicita je intenzívna.

Takže jednoznačne vyhráva preprava metrom?

No, v špičkách radšej chodím autobusmi. Neskutočné množstvo ľudí totiž čaká na stanici – je tam doslova tlačenica. Keď sa nachádzaš už vnútri metra a vieš, že sa blíži tvoja zastávka, behajú ti po rozume myšlienky, či sa stihneš prebrodiť ku dverám. Ľudia tu nečakajú, kým jeden vystúpi. Oni naraz vystupujú aj nastupujú. Takže skôr by som povedala, že vyhrávajú autobusy a bicykel.

Nebála si sa chodiť bicyklom v tak veľkom a preplnenom meste?

Nie. Majú veľmi dobre prepracovaný systém, čo sa týka logistiky cyklotrás. Majú aj semafóry pre cyklistov a tie cesty sú dosť široké. Veľa ľudí sa prepravuje práve týmto spôsobom.

Koľko km si denne prešla?

Do školy to bolo 20 minút na bicykli. Metrom to boli tri zastávky.

Aký príklad by sme si vedeli zobrať z Číny, ktorý by sme tu vedeli aplikovať?

Bicykle. Požičiavanie bicyklov, tuším aj u nás funguje bikesharing. U nich to funguje len načítaním QR kódu a stojí to 20 centov za jazdu.

Čo mi tak utkvelo v pamäti z technologického sveta je fakt, že v Číne už väčšina ľudí platí v obchodoch mobilom a to spôsobom oskenovania QR kódu, ktorý je napojený na ich účet cez Alipay. Túto „peňaženku“ majú v aplikácii Wechat, ktorá je niečo ako FB v mobile s viacerými funkciami. Môžu si tak posielať peniaze medzi sebou alebo uskutočňovať platby, dobiť si kredit. Bolo to veľmi príjemné prekvapenie.

Ďalej sa mi páči, že oni veľmi nepijú. U nás má alkohol dôležitú rolu. Oni sa vedia zabaviť aj bez toho.

Aha, takže v karaoke bare pijú sódu?

No jedno pivo si možno dajú. Ale nie je to také ako u nás, že ideš sa zabaviť a jednoznačne k tomu patrí alkohol.

Fajčia?

Ženy veľmi málo. Chlapi, ako ktorí.

Na čo sa kladie dôraz v čínskych školách?

My sme napríklad nemali žiadne skúšky okrem čínštiny. Písali sme eseje. Mali sme približne 5 tém, z ktorých sme si mohli vybrať alebo sme si zvolili vlastnú tému.

Dostala si nejaké príspevky aj z Číny?

Prvý rok som nedostala žiadne. Druhý rok som dostala z Chang-čou čiastočné štipendium priamo z univerzity.

Aké tam sú možnosti štipendií?

Čínska vláda ponúka štipendiá a druhou možnosťou je Konfuciov inštitút. Je to inštitúcia, ktorá spolupracuje s rôznymi krajinami po celom svete s cieľom výučby čínštiny.

Akým spôsobom a s kým si cestovala po Číne?

Cestovala som s kamarátmi, ale často aj sama, neskôr zo mňa ten strach opadol. Ubytovala som sa cez couchsurfing. Je to niečo ako Airbnb, len za to neplatíš. Veľakrát je to formou zdieľania izby, napríklad, že prespíš u neho na gauči. Domáci sa zaujímajú o cudzincov, radi sa pýtajú. Dokonca raz jedno dievča strávilo so mnou celý deň, čo bolo veľmi milé.

Navštívila som mesto na západe Číny, ktoré malo 80 % moslimov. Boli tam etnické skupiny, ktorých rodný jazyk bol príbuzný k turečtine.

Ako si trávila voľné dni počas roka?

Radi sme chodievali so spolužiakmi do reggae baru, ktorý som mala blízko pri dome, vlastne to bolo 10 minút bicyklom. Hrávala som na gitare. Škola občas robila akcie. Zaujímavou bola čínska kaligrafia.

Čo Číňania a náboženstvo?

Nie sú veľmi náboženskí. Sú tam budhistické a taoistické chrámy, no obe filozofie nemajú boha. Budha môže byť každý, slovo Budha znamená osvietenie. Každý raz môže byť osvietený.

Taoizmus máš rozdelený na náboženský a filozofický. Nemajú žiadnu konkrétnu postavu, ktorú uznávajú.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory