Po vybudovaní solárnych elektrární sa pustili do biznisu s elektrickými vozidlami
- Bývalí bankári Juraj Ulehla a Peter Badík vybudovali fotovoltaické elektrárne na Slovensku i v Česku
- Dnes majú biznis s elektrickými úžitkovými automobilmi - vymysleli prototyp elektrického auta s dvojnásobnou kapacitou úložného priestoru
- Prvú medzinárodnú zákazku robili pre mesto Londýn
- Na Slovensku dostaneš dotáciu 5 000 eur na elektromobil a 3 000 eur na hybrid
- Po roku 2050 sa nebudú vyrábať iné ako elektrické autá
- Produkcia CO2 na km (nové dieslové motory) je dnes menšia ako pri benzínových motoroch, no viac škodí ľudskému zdraviu
- Bývalí bankári Juraj Ulehla a Peter Badík vybudovali fotovoltaické elektrárne na Slovensku i v Česku
- Dnes majú biznis s elektrickými úžitkovými automobilmi - vymysleli prototyp elektrického auta s dvojnásobnou kapacitou úložného priestoru
- Prvú medzinárodnú zákazku robili pre mesto Londýn
- Na Slovensku dostaneš dotáciu 5 000 eur na elektromobil a 3 000 eur na hybrid
- Po roku 2050 sa nebudú vyrábať iné ako elektrické autá
- Produkcia CO2 na km (nové dieslové motory) je dnes menšia ako pri benzínových motoroch, no viac škodí ľudskému zdraviu
Začali ste podnikať v eko segmente s Peťom Badíkom. Vybudovali ste solárne elektrárne. Z tohto biznisu ste síce v segmente ostali, no začali ste vyrábať elektrické vozidlá. Prečo ste sa vôbec pustili do eko segmentu, a prečo ste sa rozhodli robiť tento typ biznisu na Slovensku?
Počiatky smerujú až do raného detstva. Fascinovala ma energia, fyzika, no študoval som finančníctvo a vždy som mal k tomu blízko. Okolo roku 2 000 som uvažoval nad tým, čo by som mohol ako finančník priniesť do tzv. nového energetického odvetvia do obnoviteľných zdrojov. Veľa som čítal o solárnych elektrárňach, ktoré budú mať výšku pol kilometra až kilometer a budú na ne svietiť zrkadlá. Keď som o tom v tom čase čítal, tak som si hovoril, že to je taký science fiction, to skôr budeme bývať na mesiaci, akoby sa toto malo stať skutočnosťou.
Keď som v roku 2007 videl prvú elektráreň, nie až s takou výškou (otvorená v Španielsku), tak som si povedal, že je ten správny čas presedlať z bankovníctva do nového odvetvia. S bývalým kolegom Peťom sme mali rovnaký názor.
Snažili sme sa od začiatku do tohto odvetvia priniesť pragmatický, finančný pohľad. Na jednej strane touto témou žijeme a baví nás to, na druhej strane všetky tie projekty niekto musí zaplatiť. Čím máte väčší projekt, tým je väčšia pravdepodobnosť, že to bude financovať nejaká banka.
Videli, že sme bývalí bankári a rozumieme ich potrebám, naše prvé deti – fotovoltické elektrárne, postavené v Česku i na Slovensku, boli vôbec prvé, ktoré boli financované bankou. My sme boli tí, ktorí nastavili štandard, nakoľko odvetvie bolo v tom čase nové.
Mali ste pripravený nejaký finančný plán?
Na začiatku sme si povedali hrubú víziu. Nastavili sme si veľké ciele a povedali sme si, čo konkrétne ideme robiť dnes, zajtra, pozajtra. Bol to klasický prístup k riadeniu projektu. Ciele sa menia, flexibilita je pri nich obrovská. Boli sme veľmi obozretní a pozerali sa, čo sa vo svete deje a ako sa vyvíja.
Myslíte, že má dnes zmysel si stanoviť ciele na viac ako 6 mesiacov?
Je to pohľad od človeka k človeku. Je potrebné mať dlhodobú víziu. Keď chcete zdolať Everest, musíte mať v diaľke zapichnutý veľký cieľ. No nestačí len to. Treba mať relatívne krátky plán, 3 až 6 mesačný. Samozrejme je dôležité sa neustále pozerať, či sú krátkodobé plány v súlade s víziou.
Vymysleli ste prototyp elektrického auta s dvojnásobnou kapacitou úložného priestoru. Aj napriek negatívnym feedbackom technikov ste si to urobili po svojom a „vypálilo“ to veľmi dobre.
Inovácia má niekoľko štádií. Prvé štádium je, že všetci vám hovoria, že sa to nedá a nejde to. Druhé štádium nastane, keď vás začne vnímať konkurencia a začne vám robiť „zle“. Dáva vám najavo, že ste niekto a niečo ste dokázali. Tretie štádium je, že prví ľudia, ktorí vám vraveli, že sa to nedá a nejde to, tak sú aj prví, ktorí vám povedia, aké je to perfektné.
Štandardne si ľudia myslia, že sa veci nedajú a nie sú možné. Každý deň spraviť nejaký malý zázrak a každý tretí deň spraviť niečo väčšie je veľmi dôležité. Človek tomu musí veriť a musí za tým ísť. Prekonávanie nemožného v malom patrí k inovátorskej činnosti. Bez toho to nejde.
Čo konkrétne vám hovorili technici, že vám na tom nejde?
Hovoríme o vývoji prototypu elektrického auta. Zobrali sme existujúce auto a hľadali sme spôsob ako z neho spraviť auto s dvojnásobnou kapacitou v metroch kubických. Štandardne sa to nerobí tak, že zoberiete auto, rozrežete ho na niekoľko dielov a poskladáte ho inak, aby bolo väčšie. Zvyčajne sa pri tom myslí už pri vývoji auta, nie až vo výrobe. Ak je niečo potrebné, vedia to do auta doplniť, ale nie, že ho pokrájajú ako koláč.
Toto bol veľmi neštandardný prístup v automotive. Technici vychádzali z toho, že keď to nikto nerobí, tak to nie je možné. Dostali sme na to celoeurópsku homologizáciu a dnes máme ekonomicky najlacnejšie riešenie v Európe v úžitkových vozidlách nad 5m3.
Nebol váš vybraný spôsob prerábky áut drahším riešením?
Bolo by určite jednoduchšie, keby niečo také postavila veľká automobilka už od začiatku. Lenže automobilka to pôjde robiť, keď sa bude vyrábať aspoň 10 000 ks. Ak sa počet kusov hýbe v počte 100 tak automobilka do biznisu nepôjde. Napriek tomu, že riešenia sa zdajú byť nekonvenčné, tak v tejto dobe je toto riešenie stále najlacnejšie.
Vaša prvá medzinárodná zákazka bola v Londýne, nakoľko starosta Londýna chcel zlepšiť situáciu v centre, lebo je veľmi znečistené.
Áno. Mesto Londýn je jedno z najviac znečistených miest v Európe. Na európske pomery je veľmi husto osídlené. Mesto má 150 rokov smog zo spaľovania uhlia. Situácia sa stále zhoršuje.
Riešenie, ktoré Londýn prijal, je veľmi progresívne. Zaviedli zákaz vstupu do vymedzených zón mimo elektrických alebo hybridných áut. Profituje z toho firma, ktorá je naším zákazníkom, má najväčšiu flotilu čisto elektrických úžitkových áut vo Veľkej Británii a postupne menšie modely vymieňa za väčšie a tak si nás našla.
Nemuseli ste sa zúčastniť nejakého tendra?
U tejto zákazky nebol potrebný tender. Firma bola autorizovaná Londýnom. Splnili všetky kritériá, ktoré boli dané vo výzve. Mali si len vybrať najlepší nástroj. My sme boli tým nástrojom.
Koľko tam teraz máte áut?
Dodávka 15 elektrických áut bola dodaná koncom novembra, celá flotila má 100 áut. Chystáme ešte ďalšie dodávky. Focus na Londýn je pre nás veľmi dôležitý.
U nás stále majú prevahu spaľovacie motory. Nie je pre vás legislatíva prekážkou?
Slovensko a celá stredná a východná Európa zaostáva za západnou Európou v celkovo rôznych trendoch. Nie je prekvapivé, že aj v trende elektromobilov v zmene spaľovacieho motora na elektrický. Aj my máme vytvorené zaujímavé legislatívne podmienky vďaka recyklačnému fondu. Máme dotáciu 5 000 eur na elektromobil a 3 000 eur na hybrid. Zvýšilo to vlnu záujmu o elektromobilitu.
V zahraničí sú dotácie oveľa vyššie. Cenovo sa tak elektromobily približujú ku konvenčným autám.
Myslíte si, že dôjdeme do doby, kedy tu budú len elektrické autá? Kedy nastane ten prelom, že tu bude viac ako 50 % elektrických áut?
Neviem presne, či to bolo 5 alebo 7 rokov dozadu, čítali sme štúdiu, ktorú vydalo BP alebo Shell. Bola to prvá štúdia zverejnená veľkou olejárskou spoločnosťou, ktorá hovorila, že po roku 2050 sa už nebudú vyrábať žiadne iné ako elektrické autá.
Či budú poháňané baterkou alebo vodíkovými článkami je druhá vec. Na pohon bude slúžiť elektrický motor. V priebehu 5 rokov vidieť, že zmena bude rýchlejšia. Je jednoznačné, tak ako sa postupne členské štáty EÚ prikláňajú k tomu, že zakazujú po roku 2025 – 2030, tak Holandsko, Škandinávske krajiny, Nemecko sa hlási k tomu, že približne v tomto časovom rozmedzí chcú zakázať všeobecný predaj, registráciu iných ako elektrických áut vo svojich krajinách.
Z dnešného pohľadu to vyzerá ako kacírska myšlienka, ale myslíme si, že je to len bežný vývoj. Vývoj smeruje rýchlymi krokmi vpred. Vývoj, technológia a kvalita sa zlepšila a ceny výrazne klesli. Za pár rokov bude prirodzenou voľbou si kúpiť elektromobil a nerozmýšľať nad iným typom auta. Toto sa začína diať tento rok v Nemecku. Veľmi veľa sa tu diskutuje o zákazoch do centra miest. Je to silne politická téma. Sú tu tri gigantické automobilky, ktoré chcú byť elektromobilné, a na druhej strane sa až tak neponáhľajú.
Ktoré?
Volkswagen, Mercedes, BMW – svätá nemecká trojica. Pred pár rokmi to bol marketing, teraz to myslia vážne, ale evolúciou, nie revolúciou. Zatiaľ, čo po Volkswagen gate a diesel gate – po tej veľkej téme v Nemecku, je tak silný odpor k dieslom, že ľudia si ešte nekupujú vo veľkej miere elektrické autá, ale začali si znova kupovať benzínové autá kvôli cheatovaniu s dieslovými emisiami.
Prečo sa kladie taký dôraz na odstránenie dieslových motorov, keď v dnešnej dobe majú nové dieslové motory vyvinuté špeciálne filtre, že na 100 km produkujú o 15 % menej oxidu uhličitého ako tie benzínové?
Áno aj nie. Je to v zásade tak, že dieslové autá majú menšiu spotrebu. Produkujú menšie množstvo CO2 na km, ale nafta je oveľa viac znečisťujúca látka ako benzín.
Problém v nafte je v tom, že z pohľadu iných ďalších častíc, ktoré emitujeme do ovzdušia pri spaľovacích motoroch, to sú oxidy síry, rôzne dusičnany sú výrazne škodlivejšie nášmu zdraviu, napriek sadám filtrom, ktoré sa používajú a my ich stále vdychujeme. Katalyzátory ich rozbíjajú na stále menšie čiastočky, prechádzajú emisnými testami, ale na konci reťazca ich stále dýchame. Telo sa s tým vie menej vysporiadať, lebo sú stále mikroskopickejšie. Z pohľadu CO2 je diesel lepšou alternatívou. Z pohľadu skutočného zdravia je diesel oveľa horšou alternatívou. Je to v zásade z blata do kaluže.
Prečo už ceny áut elektrických vozidiel klesajú, majú stále väčšiu konkurenciu?
Áno aj. Postupné klesanie je spôsobené tým, že aj tradiční výrobcovia, veľké automobilky začínajú prichádzať s väčším počtom modelov elektrických áut, ale zároveň začínajú vyrábať aj väčšie množstvo kusov. Nemám presné štatistiky v hlave, no BMW vyrobilo elektrických vozidiel i3 v počte len niekoľko tisíc kusov. Podobne je na tom Volkswagen UP. Oproti tomu sa dieslové a benzínové autá pohybujú v miliónových sériách. Čo sú to tisíce oproti miliónom?
Čím sa vyrobí väčší počet, tým jednotková cena výrazne klesá. Žijeme v období, kedy sa začínajú elektrické modely vyrábať po prvýkrát v histórii ľudstva v takom meradle, že cena dokáže klesať. Začínajú sa vyrábať v 10 tisícových, pomaličky v 100 tisícových sériách. Tesla prednedávnom potvrdila, že vyrobila 300 000 elektrických áut – avšak za 10 rokov.
Najväčšie automobilky a tiež Volkswagen, Toyota, GM vyrobia cez 10 miliónov áut ročne. Tak čo je 300 000 ks za 10 rokov versus 10 miliónov za rok? Toto je ten rozdiel.
Jednotková cena auta klesá a nie sme ďaleko od času, kedy bude elektrické auto podobnej kategórie stáť 1:1 s dieslovým autom. Dnes je to 1,5 násobný rozdiel.
Keď prídeme do roku 2050 ako ste povedali, kedy to má byť úplne zakázané, nemôže sa stať, že už vyrobené autá so spaľovacími motormi sa už nebudú tak dobre predávať? Nebudú ceny konvenčných áut výrazne klesať až sa dostaneme na dumpingové ceny?
Toto je skôr taká otázka, že čo sa bude diať s reziduálnou hodnotou áut (zostatková hodnota po určitej dobe). Keď vyrobíte a predáte auto, táto kategória – reziduálna hodnota zaujíma najmä lízingové spoločnosti. Tie najväčšie flotily totiž financujú 1,5 mil. áut po dobu štyroch rokov. Po uplynutí financovania sa ich snažia predať, a to bude obrovským problémom.
Na úvod mali problém, kde je cena elektrických áut o štyri roky, keď budú na nich sedieť vo veľkých počtoch. Pomaly začínajú chápať, že problémom nie sú elektrické autá. Ale čo budú robiť s poslednými generáciami dieslových áut, ktoré už budú vytlačené obrými kvalitnými a lacnými elektrickými autami? Čo budú robiť so zostatkovou hodnotou tých konvenčných áut, nie tých elektrických.
Tu je dôležité povedať, že klient v konečnom dôsledku rozhodne. Keď väčšina klientov pochopí, začne používať elektrické auto ako hlavný nástroj, tak čo sa udeje? Ceny konvenčných áut klesnú a jazdených konvenčných áut klesnú výrazne. Je to veľmi pravdepodobné a prirodzené. Nechcel by som byť v tom čase ani jednou lízingovkou.
Aký je dnešný percentuálny podiel využívania elektrických vozidiel na Slovensku?
Percentuálne vám číslo nepoviem, nemám ho v hlave, no určite to je pod 1 %. Tempo rastu alebo prírastku elektrických áut z roka na rok rastie dvojciferným, skoro trojciferným číslom. V novom odvetví nie je problémom vidieť na začiatku dvoj-trojciferné nárasty. Keď je odvetvie už zmaturované, tak sú prírastky jednociferné. Z roka na rok sa znásobuje počet áut a určite to takýmto tempom bude trvať 5 až 10 rokov.
Ako sme na tom v porovnaní s Čechmi?
Prírastok per obyvateľ je podobný.
Čo sa týka rýchlonabíjacích staníc, kde všade mám šancu si dobiť automobil?
Infraštruktúra je veľmi dôležitá téma. Elektrické autá sú iné v zmysle, že vyžadujú existenciu infraštruktúry pre ich nabíjanie ako nejakého podhubia. Rastie to ruka v ruke. Je to niečo podobné, aj keď si to neuvedomujeme ako počet áut v celej krajine s konvečnými motormi vs. počet benzínových staníc. Je nejaký počet, ktorý je rozumný. Na Slovensku je medzi 600 a 1 000 staníc ( počet staníc x množstvo stojanov x množstvo načerpaní/deň = koeficient).
Tento koeficient bude podobný aj v prípade elektrických áut. Ako budú rásť ich predajné počty, tak sa bude stále viac a viac zahusťovať sieť nabíjacích staníc. Zároveň má elektrické auto jednu krásnu výhodu, vieteho nabíjať aj doma. Výrazne to zlacňuje prevádzku. Keď máte vlastnú elektrinu doma, to je to lacné. Dokážete na tom najviac ušetriť. A len občas potrebujete využiť sieť rýchlonabíjacích staníc. Toto je to, čo predpokladáme, že nejakú dobu bude dominantné.
Čo príde ďalej s vývojom?
Čím viac sa autám bude predlžovať dojazd, tým bude väčší nápor na veľkosť baterky, a preto už nebude stačiť domáce nabíjanie. Auto s dojazdom 100 až 150 km nabíjate jednu noc – 8 hodín, ale keď bude baterka 5 až 10 krát väčšia, tak za chvíľu prídete k faktu, že auto môžete nabíjať tri dni.
Čo už je vlastne neefektívne…
Podobne ako dnes fungujú pumpy, bude vytvorený podobný biznis model pre rýchlonabíjacie stanice. Budeme prví v strednej a východnej Európe, ktorí postavia stanicu na dobitie elektrických áut, kde je možné nabiť auto na 500 km za 5 až 10 minút. Nie je to len teóriou, začína to byť praxou. Automobilky ( hlavne nemecky hovoriace krajiny) sľubujú, že budeme môcť využívať toto nabíjanie.
Ste držiteľom svetového rekordu, váš elektromobil prešiel na jedno nabitie trasu dlhú 2 048 km.
Máme zápis do neformálnej Guinessovej knihy rekordov, je starý 5 rokov. Elektrickým úžitkovým autom sme prešli 2 048 km za 24 hodín. Len nedávno bol ten rekord prekonaný Teslou. Neuznali nám ho oficiálne preto, lebo sme jazdili s autami po normálnej diaľničnej ceste a nie na uzavretom okruhu. Je totiž v rozpore s oficiálnymi pravidlami robiť súťaže v bežnej premávke.
Boli ste sa už pozrieť v Silicon Valley?
Bol som tam ako končiaci študent v rámci cestovania po Spojených štátoch pred 15 rokmi. No veľa sa odvtedy zmenilo. Vtedy to bol IT svet. Boli firmy, ktoré vyrábali softvér a firmy, ktoré vyrábali hardvér. Existovalo málo firiem, ktoré vyrábali aplikácie. Dnes je každý elektromobil orchester niekoľkých desiatok počítačov pospájaných medzi sebou. Ďalším krokom budú autonómne autá, ktoré znásobia komplexitu, budú vás vidieť a počúvať, a dokonca aj rozmýšľať.
Nie je to nebezpečné?
Každá nová technológia sa dá zneužiť.
To už je v podstate robot, umelá inteligencia.
V určitom zmysle áno. Dobudúcna sa autá nebudú pohybovať 2D ale 3D. Bol som v Geneve na prvom summite, volajú to Flying Electric Vehicle Summit. Pred polrokom v čase začiatkov realizácie summitu to vyzeralo tak, že to bude nadšenecké stretnutie, chcel som sa pozrieť ako ďaleko je vôbec táto téma. Videl som ako ďaleko sú mnohé krajiny, napríklad Nórsko, ktoré po roku 2025 bude robiť všetky vnútroštátne lety iba elektrickými lietadlami.
Vymieňajú flotily – kompy, čo majú medzi ostrovmi v počte 60 kusov. S prvými elektrickými sú veľmi spokojní, šetrí im to náklady. Do roku 2020 chcú všetky kompy vymeniť za elektrické. Sú veľmi ďaleko z hľadiska toho, že elektrinu a elektrické autá majú v krvi. Neexistuje u nich žiadna iná alternatíva.
Akú máte konkurenciu na Slovensku?
My nemáme na Slovensku konkurenciu, nemáme konkurenciu veľmi ani v Európe v konkrétnej kategórii, v ktorej sa pohybujeme. Na druhej strane je nám stále konkurenciou to bežné dieslové auto, ktoré je stále veľmi lacné, jazdia ich milióny po Európe. Veľké automobilky ich postupne začínajú uvádzať, ale neponáhľajú sa, najprv prichádzajú s modelmi osobných áut.
Aké sú vaše plány v horizonte 1 roku a v horizonte 5 rokov?
V horizonte 1 roku chceme potvrdiť trend, ktorý začal, že máme model najlacnejšieho, najefektívnejšieho a najspoľahlivejšieho elektrického úžitkového auta nad 5 kubíkov. Tento potenciál chceme využiť v celej Európe. Tento rok ho chceme pretaviť do čísiel. Plány sú násobne vyššie ako boli tie minuloročné. Tento rok rátame 9 násobkom.
V 5 ročnom pláne máme Voltiu automotive ( výrobca áut), Greenway – operátor rýchlonabíjacej infraštruktúry v strednej a východnej Európe, EV expert – softvér, do ktorého sme dali celé 7 ročné know-how, ktoré máme z veľkých projektov, z konverzií.
Know-how a skúsenosti vložíme do softvéru, ktorý má byť aplikáciou – pomôckou pre bežných užívateľov cez lízingovky až po veľké energetiky, aby si sami dokázali zistiť ako veľmi je pre nich už elektrické auto výhodné, a aby si to dokázali spočítať, koľko ich to bude stáť.
Chceme aplikáciou zbúrať mýty, že elektrické auto je drahé, a že nie je dostupná nabíjacia infraštruktúra. Ukážeme to ľuďom na faktoch. S touto aplikáciou chceme byť prví a úspešní aspoň v Európe, ak nie rovno v globálnom meradle.
Ste zameraní aj na B2C?
Jednoznačne B2B a fleet. Bavíme sa aj s menšími firmami a so živnostníkmi. My produkt máme, nevyvíjame konverziu niečoho. Ako hobby máme elektrické Porsche 911. Bol to projekt, ktorý sme začali so študentami pred 7 rokmi. Nerobíme konverzie bežných áut na elektrické. Neoplatí sa to. Ekonomicky je to nezmysel, technicky je to veľmi náročná vec.
B2C sme so spoločnosťou Greenway, kde smerujeme EV experta, našu aplikáciu. To chceme robiť vo veľkom meradle a mať tisíce klientov je málo. To chce 10 tisíce a dobudúcna 100 tisíce klientov. Dnes sa to pohybuje v tisícoch klientov. No na úvod je to slušné.
Rozhovor bol robený s Jurajom Ulehlom, spolumajiteľom spoločnosti Voltia a. s.
Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy