Plánovaný internet pre slovenské školy je vraj predražený 7-násobne

Tak na porovnanie. Za normálny internet platíme od 10€ do 25€. Naši najvyšší predpokladajú, že za 10Mbit/s bude škola platiť 85€ – 91€ mesačne, pretože sa školstvo zameriava na jediného dodávateľa na celé územie SR. Je im jedno, či rýchlosť bude taká veľká ako rýchlosť rýchlikov slovenských železníc na trati Bratislava – Košice s omeškaním pomaly pol dňa. Že či Wi-Fi router bude taký veľký(no možno nie taký funkčný) ako prístroj Enigma na rozlúštenie šifry používanej nacistickým Nemeckom a o kvalite ani nehovoriac. Hlavná vec je, že pripojenie pravdepodobne nebude schopné pokryť komplet celú školu, keďže to doposiaľ nedokázalo žiadne iné pripojenie.

foto: gbas.edupage.org

Podľa vyjadrenia Daniela Macháčeka, ktorý pôsobí v telekomunikačnej a IT brandži na Ministersve školstva, by mal byť obsah, ktorý si vyhľadávate filtrovaný. Bye, bye Facebook. V praxi to znamená asi to, že počas vyučovania, kedy sa vám profka snaží niečo vysvetliť, sa môžete hrať skôr online poker, pretože školy nielenže nie sú vybavené na online vyučovanie, kedy by ste učivo chceli sledovať online, ale o taký drahý internet, aký ponúka Ministersvo školstva väčšina škôl nebude mať ani záujem. Z čoho by ho predsa platili?

Ďalšia možnosť je, že si školy nájdu vlastného dodávateľa, ktorý však nie je hradený projektom EDUNET_SK. Vtedy je postup jednoduchý. Zorganizuje sa rodičovské združenie, kde si rodičia odhlasujú, že internet pre ich deti vlastne nič neznamená, pretože mnohí jeho výhody ešte nevidia. Tí, ktorým sa to nepáči a internet podporujú majú už dávno pre deti vlastnú mobilnú viazanosť. A bonus. Pri dosiahnutí vyčlenenej výšky peňazí od Ministersva, určité školy dokonca nemusia internet dostať, udáva portál živé.sk.

Internet je na školách dôležitý, už len preto, lebo rôzne interné školské programy, ako napr. nahadzovanie rozvrhu, zisťovanie známok, prihlasovanie na skúšky sú riadené online. Spôsoby akými by sa ale dal využiť sú nekonečné. Prečo nevytvoriť spoluprácu viacerých škôl a prepojiť študentov, aby sa učili pracovať na diaľku v tíme s niekým koho nepoznajú? Aj o tom je predsa dnešný svet.

foto: une.edu

Postupom času sa bratislavské vysoké školy, zamerané na informačné technológie, začali odvolávať na to, že nedostávaju dostatok finančných zdrojov na výskum. Samozrejme, podľa štatistík, má Bratislava podľa Európskej únie vysoké HDP a nepotrebuje toľko financií ako školy v iných častiach Slovenska a k tomu ešte dodávajú, že 76,1% denných študentov, študujúcich v Bratislave má trvalý pobyt mimo Bratislavy. K celej situácií sa vyjadril pán prof. Jozef Masarik, dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a to: „Európska komisia nemá ani tucha o situáciah v otázke školstva a finančných zdrojov v ďalších regióch Slovenska. Mne z celej situácie vyplýva, že CP-čkari asi zvyšujú nároky na „priemerný“ život na Západnom Slovensku a tým pádom si STU nezaslúži štátne príspevky na výskum.“

Všetky tieto projekty a konšpiračné teórie vznikli iba na základe dohovorov ľudí na Ministerstve, ktorí navštevovali školu ešte za čias Lenina. Treba si uvedomiť, že časy sa menia a keď nám, študentom, chcú pomáhať, mali by sa nás aspoň spýtať, čo potrebujeme.

foto: indianapublicmedia.org

Zdroj titulnej fotografie: redakcia

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska