Africká podnikateľka premenila ničivú rastlinu na výnosný biznis

Alexandra Dulaková

9. februára 2016 o 17:19

Achenyo Idachaba je IT-čkárka, ktorá sa jedného dňa rozhodla opustiť korporátny pracový trh v Amerike a vybrala sa do africkej Nigérie. Jej cieľ bol jednoduchý: pomôcť miestnym ľuďom s udržateľným rozvojom, aby sa vedeli svojpomocne postaviť na nohy a byť o trochu viac finančne nezávislí.

Achenyo Idachaba je IT-čkárka, ktorá sa jedného dňa rozhodla opustiť korporátny pracový trh v Amerike a vybrala sa do africkej Nigérie. Jej cieľ bol jednoduchý: pomôcť miestnym ľuďom s udržateľným rozvojom, aby sa vedeli svojpomocne postaviť na nohy a byť o trochu viac finančne nezávislí.

Vodný hyacint trochu pripomína lekná a pre nezainteresovaných môže pôsobiť priam čarovne – na povrchu vodných plôch dokáže vytvoriť hrubý koberec zelených listov a bledofialových kvetov. Namiesto vody vyzerá ňou napadnutá rieka alebo jazero ako obyčajná lúka – tak husto dokáže zarásť. Lenže to, čo nám pripadá ako idylka, je pre mnohých úplnou katastrofou.

foto: CNN

V Nigérií majú pre vodný hyacint viacero prezývok. Prirovnávajú ju klebetám, pretože sa šíri rovnako rýchlo a je aj podobne škodlivá, k historickej vojenskej ofenzíve, k zrušeným demokratickým voľbám – čo symbolizuje zmarené nádeje, či dokonca k slovnému spojeniu označujúce smrť matky a dieťaťa. Negatívne konotácie, ktoré rastlina v ľuďoch vyvoláva, majú veľmi jednoduchý dôvod, ktorý nie je ani zďaleka tak symbolický, ako spomínané názvy. Aj napriek svojej kráse spôsobuje nigérijčanom len problémy – a to z viacerých dôvodov.

Prvým a pravdepodobne najvážnejším dôvodom sú husté korene, ktoré sa pod vodnou hladinou tiahnu niekoľko desiatok centimetrov a sú poriadne hrubé. Keďže sa veľa rodín v rámci afrického štátu živí rybolovom, dennú súčasť ich života predstavujú aj rybárske člny. Čo však hyacint s člnmi robí je, že sa pevne zachytí do ich podvodných motorov, čo pri pravidelnom opakovaní dokáže motory natrvalo poškodiť a lode tým pádom definitívne vyradiť zo služby. Rybári tak prídu o svoj jediný spôsob obživy, keďže nemajú na čom vyplávať a čo loviť.

Apropo, ryby. Vrstva rastliny je na povrchu taká hustá, že zachytáva všetko slnečné svetlo a kyslík potrebný na fotosyntézu. Ani slnečné lúče, ani kyslík sa tak nedostanú k rybám žijúcim pod povrchom, kvôli čomu vo veľkom umierajú. Prirodzene, nejde len o ryby, ale aj o mnohé iné tvory, ktoré tvoria vodnú biodiverzitu. Okrem toho dokáže hyacint zaniesť a upchať aj vodné kanály a znemožniť tak prístup vody do mestských zberísk, na ktorých závisia lokálni ľudia a ich priemysel. Nečudo, že ju nenávidia.

foto: Osil

Pritom má vodná rastlina aj veľa prospešných využití, no v mnohých prípadoch stroskotali na tom, že ich nikto nevedel, poprípade nebol ochotný, uskutočniť. Hyacint vodný môže byť využitý aj ako hnojivo, ako súčasť bio plynu, mydla, či potravy pre zvieratá a v neposlednom rade aj na prútené výrobky. Zrovna toto využitie zaujalo it-čkárku pôsobiacu v Spojených štátoch, Achenyo Idachaba. Uvedomovala si, že väčšina zlých predsudkov voči obyčajnej rastline pramení z odôvodnených príčin, no chcela bežným ľuďom dokázať, že démonizovaný hyacint dokáže slúžiť aj na dobré veci a pomáhať.

„V prvom rade bolo treba hyacint dostať z vody a následne ho nejako zmysluplne využiť,“ spomína na svoje prvé počiny pre dosiahnutie udržateľného rozvoja v Nigérií. „Naštudovala som si toho mnoho o spôsoboch, akým je hyacint využiteľný a potom som si vytvorila vlastný systém. Skladal sa z troch krokov: Zber z riek, sušenie a následné pletenie do rôznych praktických a estetických výrobkov.“ Tie dokážu byť nielen pekné, ale sa najmä vedia predať – domácim rovnako ako aj turistom. A zisk z prírodných zdrojov, ktoré sú inak priam nežiadúce, je presne to, čo rozvíjajúca sa Nigéria potrebuje.

foto: CNN

Aby rozbehla produkciu, Achenyo sa spojila s ďalšími pracovitými ženami a vlastnoručne rastliny zberali a sušili. Tretí krok – pletenie – pre nich predstavoval najväčšiu výzvu. Ona sama je IT-čkárka a o kreatívnych prácach tohto druhu vedela málo. „Chodila som od dverí k dverám a zisťovala, či by ma niekto nevedel naučiť, ako suché rastliny správne pliesť.“ Nakoniec musela cestovať do odľahlejšej časti krajiny, kde ju to šikovní remeselníci naučili.

„Pán, ktorý ma pleteniu zasvätil, však nehovoril po anglicky a ja som nehovorila jeho jazykom. Museli nám všetko prekladať miestne deti, ale nakoniec sme si navzájom porozumeli.“ Mala tak potrebnú metódu, nekonečné množstvo materiálu a more nápadov, ako hyacint využiť. Košíky, nízkonákladový strešný materiál, prútený nábytok, topánky, prírodné doplnky, ozdoby (napr. kľúčenky, obaly na servítky, peňaženky, ceruzky), koberce – zoznam len pokračuje. Keďže je výroba lacná, produkty sa dajú exportovať aj do iných častí sveta a zarábať. No ich prvoradou funkciou je zjednodušiť život miestnym obyvateľom, tak predpojatým voči pôvodu ich potenciálnych ziskov.

foto: CNN

„Vnímanie rastliny sa po čase radikálne zmenilo. Už to nebol zabijak a ničiteľ, ale pevný a odolný živiteľ, ktorý dokázal zabezpečiť celé rodiny a poskytnúť im trvalé živobytie. Celkom sme zmenili jeho tvár a sčasti aj miestnu kultúru.“ Na svojej vznešenej ceste za funkčnou a udržateľnou ekonomikou miestnych oblastí teda urobila zásadné – začala riešiť vážny lokálny problém a zároveň ho meniť na vďačný prostriedok rozvoja. Svoje produkty medzitým začala vyrábať pod vlastnou značkou MitiMeth a za úsilie jej bolo udelené ocenenie Cartier Women’s Initiative Award. O prírodných výrobkoch z vodného hyacintu už stihli písať mnohé svetové aj miestke média a organizácie: CNN, Elle, CNBC, The Heart of the Matter, či Lioness Africa.