Táto krajina ako jediná na svete vylúči menej CO2 než dokáže absorbovať

Mária Ambrozová

2. mája 2018 o 09:59

V roku 2017 dosiahli emisie oxidu uhličitého vypustené človekom do ovzdušia svoje historické maximum
Aj Slovensko sa podpísalo pod Parížsku dohodu, ktorá má s rozsiahlym znečisťovaním skoncovať
Na svete je však len jediná krajina, ktorá absorbuje o niečo viac škodlivín z ovzdušia, než doň vypustí

pixabay.com

V roku 2017 dosiahli emisie oxidu uhličitého vypustené človekom do ovzdušia svoje historické maximum
Aj Slovensko sa podpísalo pod Parížsku dohodu, ktorá má s rozsiahlym znečisťovaním skoncovať
Na svete je však len jediná krajina, ktorá absorbuje o niečo viac škodlivín z ovzdušia, než doň vypustí

V roku 2017 podľa The Independent po troch rokoch stabilne udržiavaného množstva vypúšťaného oxidu uhličitého do ovzdušia, si svet mimoriadne pohoršil. Hodnoty škodlivín v ovzduší totižto medziročne vzrástli o 1,4 % a to predstavuje znečistenie o objeme 32,5 gigaton CO2 nad našimi hlavami. To je značný nesúlad medzi tým, čomu sa v Parížskej dohode o zmene klímy desiatky štátov sveta zaviazali.

Cieľom je „obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne 2 °C a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, teda by sa malo vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.“

Všetky krajiny sveta, až na jednu jedinú výnimku, zanechávajú teda vpúšťaním množstva oxidu uhličitého v ovzduší pozitívnu stopu. Tou výnimkou je Bhután, maličká krajina na juhu Ázie susediaca s veľmocami, akými sú Čína či India. Za časť svojej identity považuje silné spojenie s prírodou. Bhutánsky premiér na TED Talku v roku 2016 povedal: „Naši osvietení vodcovia neúnavne pracovali na tom, aby vytvorili krajinu, ktorá žije v harmónii medzi ekonomickým rastom, sociálnym rozvojom, udržateľnosťou životného prostredia a zachovávaním kultúry, a to všetko so správnym dohľadom.“

Krajina má dokonca vo svojej legislatíve zakotvené, že sa o svoje prírodné bohatstvo postará tým, že minimálne 60 % jej územia bude tvoriť divoký les. V roku 2015 sa dokonca 100 Bhuránčanov postaralo o nový svetový rekord, kedy vysadili 49 672 stromov za hodinu. Ďalej krajina získava významné množstvo elektriny vďaka podrobne zmapovanej riečnej sieti a minimalizovaniu používania ropy na pohon vozidiel vo vnútroštátnej doprave. Všetko skrátka klape ako hodinky.

Inšpirovať by sa mohli mnohé krajiny, vrátane Slovenska. Podľa informácií Denníka N, sme u nás v roku 2016 vyrúbali zhruba 9,3 milióna kubických metrov dreva a za posledných 15 rokov zmizli lesy s rozlohou celých Tatier. A všetko pre peniaze. Smutné, nemyslíš?