Trnava ide príkladom všetkým slovenským mestám. Zavádza zóny bez pesticídov
- Slovensko sa zdržalo hlasovania o úplnom zákaze škodlivých pesticídov v EÚ
- Trnava však dokazuje, že mesto bez prehnaného množstva škodlivých látok by malo byť už samozrejmosťou
- V spolupráci so študentom Ivanom Iľkom v meste zavádzajú zóny bez pesticídov
- Slovensko sa zdržalo hlasovania o úplnom zákaze škodlivých pesticídov v EÚ
- Trnava však dokazuje, že mesto bez prehnaného množstva škodlivých látok by malo byť už samozrejmosťou
- V spolupráci so študentom Ivanom Iľkom v meste zavádzajú zóny bez pesticídov
Trnava bude pravdepodobne prvým mestom na Slovensku bez pesticídov. Prvý jedinečný piktogram označujúci zónu bez ich použitia sa nachádza v Sade Antona Bernoláka. Trnava pesticídy úplne vylúči v siedmich oblastiach mesta s najväčšími plochami zelene.
Občianske združenie Zóny bez pesticídov založil študent biológie a chémie na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity Ivan Iľko, s ktorým ti už čoskoro prinesieme rozhovor na tému pesticídy v slovenských mestách.
Cieľom tohto združenia je iniciovať v mestách, školských areáloch a lesoch vznik zón obhospodarovaných bez použitia pesticídov a ponúkať iné praktické spôsoby údržby zelene v duchu trvalo udržateľného rozvoja. Sedem zón bez pesticídov vzniká v oblastiach Trnavy s parkmi, kde sa môžu najviac prejaviť priaznivé účinky nového spôsobu údržby zelene.
„Na týchto plochách sa budeme v spolupráci s odborníkmi na ekológiu starať o dreviny, trávniky a ostatné rastliny podľa ekologických zásad a používať proti škodcom rôzne prírode blízke postupy.” hovorí Ing. Veronika Srdošová z referátu správy zelene odboru dopravy a komunálnych služieb mestského úradu.
Rozhodnutie Mesta Trnavy je motivované snahou zlepšovať kvalitu životného prostredia nielen pre súčasných Trnavčanov, ale aj pre ďalšie generácie. Tento cieľ sa s používaním pesticídov nedá dosiahnuť, nakoľkoi Ich negatívne dôsledky na hmyz, opeľovačov, vtáctvo, ryby a mikroorganizmy sú alarmujúce.
Predsa len, všetky pesticídy sú istým spôsobom škodlivé, môžu kontaminovať pôdu, vodu alebo sa preniesť vzduchom. Napríklad glyfosát bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou a jej Inštitútom pre výskum rakoviny za potenciálny karcinogén.
Podľa Iľka sa málo hovorí aj o tom, že sa dostáva do potravinového reťazca. Viacero dokumentov s analýzou negatívnych vplyvov pesticídov na prírodu a ľudské zdravie zverejňuje na svojej webstránke lesoochranárske združenie VLK, na poplach bijú ďalšie občianske združenia a pridáva sa aj verejnosť. Petíciu Proti pesticídom, ktorú minulý rok zorganizoval Greenpeace Slovensko, podpísalo viac ako päťdesiattisíc ľudí.
My veríme, že Trnava pôjde príkladom aj ďalším slovenským mestám. Zóny bez pesticídov majú totiž šancu vzniknúť v každom z nich, je však potrebné nebáť sa zmien, iniciovať ich a v neposlednom rade si zvoliť na úradné stoličky ľudí, ktorí zmeny nesľubujú len na bilbordoch.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko