Kontroverznú kampaň Absolutky riešila aj Rada pre reklamu, takto sa s ňou popasovala

Rada pre reklamu zaevidovala sťažnosti od troch fyzických osôb, pričom jednej z nej prekážalo, že reklama dehonestuje slovenskú ľudovú pieseň a kroj a dievča v reklame pôsobí opito. Podľa sťažovateľa vyobrazenie modelky – mulatky v kontexte headlinu „Poď žiť. Ne­chaj žiť,“ nemá nič spoločné s reklamovaným produktom.

V druhej sťažnosti Rada riešila sťažnosť na to, že reklama je husto rozšírená na bilbordoch v mestách a dostala veľký priestor v médiách a na internete, pričom propaguje drogu, ktorá je podľa sťažovateľa zodpovedná za mnoho ľudských životov a rozvrátených manželstiev. Slogan má podľa sťažovateľa vzbudzovať nenávisť a podporovať napäté vzťahy v spoločnosti. Klamlivý má byť podľa jeho slov aj slogan, keďže hlavná aktérka reklamy je černošského vzhľadu, čo môže vzbudzovať dojem, že Slovensko je africká krajina, a tým pretvárať slovenskú históriu, zvyklosti ako aj pôvod Slovanov a Európanov.

Tretia sťažnosť poukazuje na umiestnenie vonkajšej reklamy na konkrétnych zastávkach MHD, ktoré sú v blízkosti viacerých škôl, navštevovaných maloletými osobami.

Aj napriek trom rôznym sťažnostiam Rada dospela k záveru, že nie sú opodstatnené a kampaň označila za etickú.

„Reklamná kampaň, vrátane jej dejovej línie a spôsobu spracovania je v kontexte  cieľa a hlavnej myšlienky kampane – upozorňovanie na nevyhnutnosť nediskriminácie v spoločnosti. Reklama nedehonestuje slovenskú ľudovú pieseň, ani iné symboly, ktoré sa so Slovenskom spájajú. Využitie piesne je v reklame opodstatnené a v súlade s jej komunikačným posolstvom. Taktiež skutočnosť, že hlavná hrdinka má na sebe časť ľudového odevu nemožno v tomto prípade považovať za neetické,” vysvetľuje Rada.

Ako ďalej dodáva vo svojom vyjadrení, neetický a diskriminačný je naopak prístup, ktorý spája a podmieňuje nosenie kroja vo vzťahu k farbe pleti, či národnosti. V predmetnom prípade text použitý v reklame „Slovenské mamičky, pekné dcéry máte,“ je spojený s vyobrazením dievčaťa, ktoré je Slovenkou.

Práve preto má Komisia za to, že reklama nie je zavádzajúca a nezneužíva neznalosť priemerného spotrebiteľa, keďže vzťah občianstva, či národnosti nie je viazaný na farbu pleti. Rovnako sa Arbitrážna komisia Rady pre reklamu pozrela aj na ďalšie dve sťažnosti.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy