Slováci predstavili skvelý dokument o hudbe, ktorý mal premiéru za hranicami

Váš projekt Ostrov hudby sa dostal k ľuďom len pred pár dňami, no už dnes o ňom počuť z každej strany. O čom je a odkiaľ pochádzal nápad niečo také vytvoriť?

Richard: Na začiatku je dôležité povedať, že projekt “Ostrov hudby” začal už pred tromi rokmi stretnutím niekoľkých ľudí zo slovenských nezávislých vydavateľstiev, ktorí chceli upozorniť na dôležitosť spájania sa, nielen na hudobnej scéne. Tak vznikla prvá hudobná kompilácia, ktorá spojila niekoľko zaujímavých hudobných mien z rôznych vydavateľstiev. Pilotný projekt “ostrovu” so sebou však niesol aj silný odkaz a filozofiu, ktorej sa drží dodnes. Chcel nadviazať na odkaz zosnulého novinára Juraja Kušnierika, ktorý neúnavne prepájal rôzne tábory slovenskej scény, veril jej a povzbudzoval ju v zahraničných ambíciách.

Martina: Richard ma prizval do projektu v roku 2017, prišiel s myšlienkou nakrútiť dokument “Ostrov hudby” a celý projekt posunúť na ďalší level. Pôvodná ponuka bola zastrešiť dokument režisérsky a spoluautorsky. Ja som sa pre projekt nadchla natoľko, že som ho zastrešila aj producentsky.

Ako dlho ste na projekte pracovali a kto za ním stojí?

Richard: Projekt sa za tri roky rozrástol do celkom veľkých rozmerov. Svetlo sveta uzreli tri hudobné kompilácie Ostrov hudby (konečnú verziu si môžeš pozrieť priamo pod článkom), prebehla tour po slovenských kluboch, zorganizovali sa vzdelávacie podujatia, zúčastňovali sme sa na zahraničných showcase festivaloch a vytvorili samostatný stage na festivale Sharpe. Celú históriu, kompilácie aj dokument si môžete pozrieť na novej stránke ostrovhudby.sk. Práve tento rok zavŕšil projekt svoju trilógiu dokumentom. Za projektom už dnes stojí množstvo ľudí, nie jeden človek.

Zobraziť celú galériu (8)

zdroj: Ostrov hudby/Archív

Martina: Na samotnom dokumente sme pracovali od leta 2017 a práce sme dokončili v januári 2019. Pracovalo na ňom množstvo ľudí, no kľúčovými postavami tímu sme my dvaja a hlavný kameraman Jozef Pajerský. Výroba znamenala dokopy 60 natáčacích dní rozložených v spomínanom časovom horizonte. Nakrúcali sme rozhovory, točili sme v kluboch, s kamerami sme navštívili aj 8 festivalov. Chceli sme nakrútiť hudobné dianie na čo najväčšom počte rôznych miest. Dali sme si napríklad pravidlo, že chceme mať v dokumente zábery aspoň z jedného klubu z každého krajského mesta. Dôležité boli pre nás aj pocitové zábery na Slovensko, prírodu, či architektúru a mestá.

Účinkuje tu mnoho umelcov (nie len slovenských), no špeciálne poďakovania patria iným. Ako vám pri produkcii pomohol napríklad Pohoda Festival, Rádio_FM či vydavateľstvá?

Richard: Ostrov hudby sme my všetci, scéna, médiá, hudobníci, vydavatelia. Počas troch rokov sa do projektu zapojilo množstvo ľudí, ktorí investovali množstvo finančných zdrojov a času len pre to, aby upozornili a pomohli slovenskej hudbe. Vďaka preto patrí vydavateľstvám, médiám, kapelám a producentom, organizátorom festivalov, dizajnérom, kóderom a v neposlednom rade všetkým fanúšikom. V dokumente svoje poďakovania našli najmä tí, vďaka ktorým sme mohli len pred pár dňami dokument premiérovať v holandskom Groningene na festivale Eurosonic, alebo promovať mediálne naše aktivity.

Bolo jednoduché „rozhovoriť“ umelcov o tom, ako vnímajú slovenskú hudobnú scénu?

Martina: Nebolo to nijako obzvlášť náročné. Špecifikom a niekedy aj limitom však určite bolo to, že rozhovory sme nakrúcali v angličtine. Chceli sme totiž vytvoriť prezentačný nástroj slovenskej hudby smerom von, do zahraničia. Prišlo nám úplne prirodzené nakrúcať v angličtine a rovnako považujem za úplne prirodzený slovenský prízvuk. Takto to naozaj je a takto to je v poriadku.

Zobraziť celú galériu (8)

zdroj: Ostrov hudby/Archív

Aké boli investície do projektu (okrem množstva času samozrejme). Technika? Postprodukcia?

Martina: Rozpočet dokumentu bol 40 000 EUR. Tieto náklady som pokryla zo svojich vlastných zdrojov, bez ďalších finančných partnerov, grantov či bez ambície akejkoľvek finančnej návratnosti. Je to môj dobrovoľný vklad pred podporu tejto scény a filozofia spoločnosti Cukru production. Pravidelne podporujeme rôzne neziskovky či začínajúce projekty a tentokrát sme sa rozhodli pre podporu v širšom význame, podporili sme hudbu.

Rozhodli ste sa pre premiéru mimo Slovenska. Prečo?

Martina: Keď sme na projekte začali pracovať, nemali sme žiadny deadline. Povedali sme si, že budeme točiť dlhodobo a uvidíme, kedy skončíme. Proste budeme zbierať materiál. Potom prišlo oznámenie o českom a slovenskom fokuse v rámci prestížneho showcase festivalu Eurosonic v Holandsku a my sme si povedali, že by bolo perfektné to spojiť. Kedy, keď nie teraz a kde, keď nie tu. Oslovili sme Pohodu, predstavili im náš zámer a dohodli sme sa na premiére v Holandsku. Za produkciu premiéry ďakujeme celému tímu Pohody, no špeciálne Suzanne Verschueren.

Aká bola bezprostredná reakcia prvého publika?

Martina: Myslím, že premiéra dokumentu zapadla do celkovej atmosféry holandskej výpravy Slovákov, ktorá bola veľmi srdečná, prajná a vzájomne sa podporujúca. A to je skvelé! Je to niečo, o čo sa snaží aj projekt “Ostrov hudby” celkovo od svojho začiatku. Spájať a prepájať, nie rozdeľovať.

Zobraziť celú galériu (8)

zdroj: Ostrov hudby/Archív

Čo by ste chceli vy, aby si z dokumentu divák zobral?

Martina: Vidíme troch divákov. Prvý je zahraničný divák, nadšenec či hudobný profesionál, ktorý cez náš krátky dokument dostane vhľad do slovenského diania. Samozrejme, bavíme sa o výseku hudobného priemyslu, dramaturgicky nadväzujeme na kompilácie Ostrov hudby. Limitom je aj stanovená dĺžka, a preto tam nemôže byť úplne každý, ale zároveň to neznamená, že iba týchto ľudí považujeme za scénu. Nejako však treba začať a toto bola naša selekcia.

Ak bude chcieť lepšie spoznať účinkujúcich v dokumente, cez nich sa dostane k ďalším, my sme stanovili viaceré body tejto siete, od ktorých sa môže odpichnúť. Druhým divákom je slovenský fanúšik tejto hudby. Ak pocíti hrdosť a radosť zo scény, v ktorú verí a stotožní sa s tým, ako ju vykreslíme, budeme veľmi radi, ak bude povedomie o nej šíriť ďalej. Preto je dokument kratšieho formátu, nakrútený dynamickým štýlom online promo videí a preto je už teraz na Youtube na voľné šírenie. Ďalším divákom môže byť Slovák, ktorý doposiaľ o takejto hudbe na Slovensku nevedel, alebo si myslel, že je to rovnaký biznis ako slovenský mainstream a jednoducho sa dozvie niečo nové.

Kde si môže fanúšik slovenskej hudby dokument pozrieť? Pripravujete napríklad premietania naživo?

Martina: Dokument nájdeš na Youtube alebo na stránke ostrovhudby.sk. Zopár premietaní a diskusií je už pripravených.

A čo teraz? Máte v hlave ďalšie projekty alebo sa plánujete venovať práci?

Martina: U mňa je práca prepojená s “ďalšími projektami v hlave”. Sú to dve súvisiace nádoby a som rada, že sa mi Cukru podarilo vybudovať tak, že to je normálna firma, ktorá dokáže uživiť seba aj svoj tím, ale zároveň si v rámci Cukru viem vytvoriť dostatočný priestor na vlastné projekty. Momentálne si však potrebujem dať oddych, nabehnúť iba na bežnú pracovnú rutinu a možno v polovici roka začnem pracovať na novom autorskom projekte. Tá bežná pracovná rutina však tiež znamená stavanie nových projektov, len nie autorských.

Richard: Pre mňa sa kapitola “Ostrov hudby” tento rok definitívne končí. I keď sa to nezdá, práca na tomto projekte mi dávala v rôznych obdobiach počas troch rokov zabrať a chcem si trocha oddýchnuť. V najbližších mesiacoch sa rozhodne budem naplno venovať WebSupportu (websupport.sk) a online médiu Meet the Heroes (heroes.sk), ktoré ma živia.