V Tatrách vysadia takmer pol milióna stromov, viac by im však pomohlo menej ľudského zásahu

Najväčšie zastúpenie má mať podľa TASR smrek, jedľa, buk, smrekovec a borovica, chýbať však nemajú ani ďalšie druhy drevín ako javor, brest, jelša či borovica limba.

Väčšina sadeničiek, ktoré vypestovali lesníci v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky pri Tatranskej Kotline, už previezli do jednotlivých ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP-u.

„Začiatok jari bol pomerne suchý, dlhodobé predpovede počasia však avizovali dostatok zrážok, takže práve teraz je vhodný čas na to, aby sme sa ešte intenzívnejšie pustili do zalesňovania. Nahráva nám aj to, že sa oteplilo a už nehrozia mrazy, ktoré by mohli sadenice vytlačiť z pôdy,“ hovorí Ivan Šoltys z Odborustarostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAP-u.

Štátne lesy TANAP-u tento rok plánujú obnoviť 211,15 hektára územia, ktoré v uplynulých rokoch zasiahli kalamity. Vysadiť chcú 420 910 kusov sadeníc. Tak ako po minulé roky bu prevládať smrek.

„Odzrkadľuje to skutočnosť, že väčšina územia Tatranského národného parku, ktoré sa snažíme manažovať citlivým, prírode blízkym spôsobom, aby sme dosiahli plnohodnotné obnovenie jednotlivých funkcií lesa, sa rozkladá vo vegetačných stupňoch, pre ktoré sú typické ihličnaté dreviny, predovšetkým smrek a jedľa. A práve preto budú mať aj najväčšie zastúpenie,“ vysvetľuje Šoltys. To však platí len o centrálnej časti národného parku.

Od vetrovej kalamity, ktorá sa Vysokými Tatrami prehnala 19. novembra 2004, Štátne lesy TANAP-u vysadili cez 8 miliónov sadeníc, obnoviť sa im podarilo takmer 4 000 hektárov kalamitného územia. Podľa portálu Finstat spoločnosť LESY Slovenskej republiky, štátny podnik v roku 2018 znížila zisk o  30 % na 5,232 miliónov eur a tržby jej narástli o  9 % na 247,8 miliónov eur.

Podľa ochranárov lesu aktívne pomôcť nedokážeme

Sadenie stromov vyzerá na prvý pohľad ako dobrá vec. Vysádzanie zelene v mestách, či alejí stromov popri poľných cestách, sú pre prírodu obyčajne prospešné činnosti. Potrebuje ale našu pomoc aj samotný les? Lesy existujú na Zemi už viac ako 350 miliónov rokov. Na Slovensku im „pomáhame“ sadením len posledných asi 200 rokov. Čo robili doteraz bez nás?

„V pralesoch, no aj v dobre obhospodarovaných lesoch, sa mladé stromy zmladzujú pod korunami svojich rodičov. Príroda vyberá na každé miesto tie správne druhy a jedince. Testuje ich tisíce a len tie najlepšie adaptované na konkrétne podmienky prežijú. Tento proces sa volá prírodný výber. Práve týmto spôsobom vznikajú najdokonalejšie lesy. Žiadna umelá výsadba nedokáže nahradiť prírodný výber a v normálnom lese ani nie je potrebná. Príroda si poradí sama aj v prípade rozsiahlych kalamít, ako to dokazuje v Tichej doline,“ píšu aktivisti na svojej stránke.

Les sa vysádza najmä vtedy, keď človek odstráni staré stromy na veľkej ploche a prirodzená schopnosť obnovy sa oslabí. Vtedy sú lesníci povinní plochu zalesniť. Často sa pritom snažia o dosadenie ekonomicky výnosnejších druhov, ako je smrek, na úkor druhov, ktoré by vybrala príroda.

Pravda je taká, že lesu aktívne pomôcť nedokážeme. Môžeme ho ale poškodzovať menej. Môžeme niektoré lesy ponechať úplne bez zásahov človeka a môžeme tiež hospodáriť citlivejšie. Práve toto sú hlavné ciele iniciatívy MY SME LES.

zdroj: TASR, mysmeles.sk