Slovenské vinárstvo, ktoré dobylo Paríž. Juraj do vína investoval už dva milióny eur

Sériu výnimočných podnikateľských príbehov ti prinášame spolu s Tatra bankou.

Vo vinárskom biznise ste už 20 rokov. Kto vás k nemu priviedol?

Môj otec ukončil vinohradnícko-záhradnícku vysokú školu v Ledniciach a ešte za bývalého režimu robil vo vinárskych závodoch technológa. Popritom sme mali pivnice aj doma, takže som mu už odmalička pomáhal a dostával sa do kontaktu s vínom a vinárstvom. Ja síce nemám vinársku strednú, som poľnohospodár – mechanizátor a skončil som tiež úplne inú vysokú školu, andragogiku (pozn. red. veda o výchove a vzdelávaní dospelého človeka), no vinárstvo bolo stále vo mne a chcel som skúšať niečo nové.

Kedy ste teda oficiálne začali podnikať s vínom?

V roku 1999. Bez fľašovania som začínal lacnejšími sudovými vínami. Keďže si to zákazníci sami pýtali, v roku 2005 sme prvý krát ponúkli naše víno v sklenených fľašiach, čím stúpla jeho cena, ale aj kvalita. Bol to ešte stále veľmi malý náklad a profesionálne sme začali fľašovať až v roku 2007, už na novej linke.

zdroj: Tatra banka

Vyzerá to tak, že štart vášho podnikania bol hladký. Ale bolo to skutočne tak?

Boli to ťažké časy, pretože firmu sme budovali z vína. Nemal som peniaze z iného podnikania a bolo to ťažké. Niečo sa predalo, niečo sa ušetrilo a niečo sa požičalo. Postupne začali vznikať pivnice. Najprv drevené sudy, potom nerezové nádoby, neskôr drevostavba a nakoniec archívna pivnica a lisovňa. V tomto čase mimoriadne pomohol napríklad biznis úver, pretože bolo potrebné investovať mnoho prostriedkov. Pomohla banka, rodina, dokonca aj priatelia.

Za 20 rokov v biznise sa toho asi dosť zmenilo. Ako to vnímate vy?

Stále je výroba o tom istom, len technológia je dnes úplne iná. Zatiaľ čo lis bol v minulosti manuálny, čiže 10 ton hrozna mi trvalo spracovať približne týždeň, dnes rovnaký objem dokážem spracovať za deň. Takže s technológiou šetríme čas. Stále však platí, že príde hrozno, musíme ho vylisovať a čakáme, kým kvasí. To je celý proces.

Veľkou témou dneška je udržateľnosť. Čo robí Vinárstvo Zápražný ekologicky?

Robím aj čisto vegánske vína, nečírim ich (želatínou alebo vaječným bielkom) a nechcem do nich pridávať žiadne enzými navyše. Celé naše vinárstvo sa snažíme robiť ekologicky. Jedna z našich pivníc je postavená z tristoročných tehál zo starej zbúranej kúrie. Drevostavba, hala nad pivnicou má napríklad zelenú strechu, je to pripravené na solárne panely, pretože by sme boli radi sebestační aj čo sa elektrickej energie týka. Samozrejme, triedime a recyklujeme, postreky na víno sú tiež bio.

A zvládate celé podnikanie sám?

Sme rodinný podnik. Mám len jedného zamestnanca, jeden človek mi pomáha pri oberačkách a manželka pomáha s ekonómiou, nápomocní sú aj otec a svokor. No a teším sa, že starší syn tu, v Modre, chodí na „vinárku“.

zdroj: Tatra banka

Mali ste niekedy počas svojho podnikania pocit, že so všetkým chcete skončiť? 

Keby som nemal to všetko už dávno vybudované, hneď by som s tým sekol (úsmev). Nie že by ma to nebavilo v pivnici, ale tie ostatné veci ma štvú. Myslím tým byrokraciu a poplatky. Malokarpatská oblasť bola v minulosti jednou veľkou krásou Slovenska a dnes je obrobených len približne 30 % z jej viníc. Naša krajina je zle nastavená.

Čo vám potom opäť dáva chuť vrátiť sa k svojmu remeslu?

Veľmi ma teší spätná väzba zákazníkov. Keď víno chutí, tak je to super. Plus teda chalani. Ako som spomínal, starší syn študuje vinárstvo, pomáha mi a aj ho remeslo baví.

V čom sa od okolitých vinárstiev líšite?

To je ťažké povedať. Dnes je vinárstvo veľkým trendom a my, vinári, sa rozdeľujeme na tých, ktorí začínali od nuly a tých, ktorí berú vinicu ako investíciu, zamestnajú niekoľko ľudí a neskôr sa len pochvália vínom. Už ani ocenenia nie sú tým, čím bývali.

A ako sa líši dnešný zákazník od toho spred desiatich rokov?

Keď sme začínali, naši zákazníci sa vo víne nevyznali, no a dnes už majú prehľad nielen v domácej, ale aj zahraničnej produkcii. Za posledných desať rokov sme sa veľmi posunuli. Dnes je napríklad veľký dopyt po vegánskych vínach, po tzv. bezhistamínových vínach. Je teda výzva robiť bio vína nielen vo vinohrade, ale aj vo vinici. Jediná chémia, ktorá vo víne je, je síra, pretože bez nej by to nešlo, a preto nazývam víno tým najčistejším nápojom.

zdroj: Tatra banka

Je víno, na ktoré sa špecializujete?

Mojím obľúbeným bielym vínom je tramín. Je mojou srdcovkou, lebo ako sa hovorí, je s ním ťažko vo vinohrade aj vo vinici. Je to veľmi málo pestovaná odroda a keď sa správne v sude nesleduje, môže ľahko nachytať nejakú nepríjemnú chorobu. Navyše sú zákazníci, ktorým chutí a ktorí ho nemusia. Z červených vín je to asi rulandské modré. Vo vinohrade nie je ničím nezvyčajným, ale je o akejsi elegancii. A hovorí sa, že k nemu sa musí človek „prepiť“.

Dnes sa už takmer každé víno môže pochváliť nejakou medailou. Ako vnímate tieto ocenenia vy?

Posledné roky už od výstav upúšťam, hoci kedysi sme dávali vína do množstva súťaží na Slovensku aj v zahraničí. Spočiatku sme učili ľudí, že tú najväčšiu kvalitu spoznajú podľa ocenení, no dnes im hovorím, nech nekupujú víno podľa medailí. Aj keď sa mi dnes podarí ocenenie získať, na etikety ich jednoducho nevylepím. Pretože, ak si kúpite víno od jedného vinára a nesklame vás, máte dôvod kúpiť si ho znovu.

Zaujímavosťou je napríklad to, že keď víno dostane medailu povedzme v marci a zákazník si kúpi to isté víno na ďalší rok v januári, môže mať úplne inú chuť, dokonca ho môže sklamať.

zdroj: Tatra banka

Na ktoré z tých ocenení, ktoré ste získali, ste najviac hrdí?

Som viackrát šampiónom Národného salónu vín. To znamená, že moje víno bolo vybraté spomedzi stovky naj vín Slovenska za to najlepšie. Mám zlato aj z Bruselu aj z Paríža, čo sú dve najuznávanejšie súťaže.

Aké boli vaše najväčšie investície?

V roku 2012, kedy sme začali stavať našu firmu, išli do nej investície vo výške takmer 2 milióny eur. Do firemných priestorov a nových technológií. Za nejaký čas by som chcel nakúpiť ďalšie vinohrady, ak sa podarí, aj traktor a ďalšiu mechanizáciu. To sú investície, ktoré ma čakajú.

Aké sú vaše plány do blízkej aj vzdialenejšej budúcnosti?

Zapojiť do remesla svojich synov. Hoci už teraz sa do práce zapájajú, najmä ten starší, verím, že mi to vyjde a chlapci vinohradníctvo zdedia a budú viesť. Stále chceme zostať rodinným podnikom. Nechceme veľkú expanziu. Udržať si to, čo máme, to nám stačí. Radšej kvalita a hoci aj v menšom, ako je dnes.