Vallovi sa podarilo z Bratislavy odstrániť obrovskú reklamu umiestnenú v tesnej blízkosti významnej pamiatky

Najnovšie sa o tom presvedčil aj primátor mesta Matúš Vallo. Ten na svojom Facebooku oznámil veľmi potešujúcu správu. Mestu sa totižto podarilo odstrániť megaboard, ktorý bol v tesnej blízkosti najvýznamnejšej gotickej pamiatky na Slovensku – Dómu Sv. Martina. 

„Megaboard bol prenajatý na úplne nevhodnom mieste a za extrémne nevýhodných podmienok. Fasáda domu sa bude rekonštruovať a jej vzhľad tak bude adekvátny polohe, kde sa dom nachádza. Toto je len začiatok boja s vizuálnym smogom, zmena kvôli administratívnej náročnosti bude ešte chvíľu trvať, ale výsledky sa dostavia,” konštatoval Vallo.

Bratislava potrebuje jasné pravidlá, koľko a akú reklamu umiestni do verejného priestoru. Naše hlavné mesto je vo fáze, kedy by malo nasledovať  celosvetový trend sprísnenej regulácie verejnej reklamy a očistiť Bratislavu od nánosov vizuálneho smogu. 

Reklamných plôch a zariadení je dnes v Bratislave priveľa. Stávajú sa „nevyžiadanou poštou“ vo verejnom priestore bez možnosti odhlásenia sa z jej „odberu“. Príkladom v boji proti vizuálnemu smogu však idú aj niektoré firmy, napríklad Slovenská sporiteľňa už pred časom oznámila, že definitívne končí s outdoorovou reklamou. 

Slovenská sporiteľňa dáva červenú vonkajšej reklame, nechce vytvárať vizuálny smog

Asi 30 % verejného priestoru prenajíma reklamným zariadeniam mesto

Hovorca mesta Peter Bubla pre Startitup uviedol, že mesto má vypracovaný pasport reklamných zariadení na území celej Bratislavy a aj v súlade so všeobecnou požiadavkou verejnosti sa snaží obmedzovať ich počet. Z celkového počtu reklamných stavieb sa má nachádzať na pozemkoch mesta približne 30 %. Ostatné majú byť umiestnené na súkromných plochách.

Reklamné stavby umiestnené na súkromných pozemkoch pritom v súčasnej dobe mesto riešiť nemôže. Podľa stavebného zákona môže o odstránenie reklamnej stavby požiadať vlastník pozemku, vlastník reklamnej stavby, alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb (Asociácia vonkajšej reklamy). 

„Situáciu však analyzujeme a pripravujeme kroky k regulácii reklamy aj na súkromných pozemkoch s cieľom dosiahnuť udržateľný stav reklamy v meste. Zároveň pripravujeme ucelenú koncepciu riešenia vizuálneho smogu v meste,” vyjadril sa pre Startitup P. Bubla.

Ak by sme hovorili o výpadku príjmov mesta z reklamných zariadení, mesto má zmapované aj toto. Podľa P. Bublu predstavujú reklamné zariadenia pre mesto len nízky príjem a tento aspekt v súčasnosti nezohráva žiadnu rolu pri rozhodovaní o regulácii vizuálneho smogu.

„Osobitnou kategóriou sú rôzne plachty, trojnožky, tabule na stĺpoch. Snažíme sa monitorovať aj reklamy tohto typu, aj keď je to zložitejšie, keďže ich je možné jednoducho umiestniť ako aj premiestniť. Ale monitorujeme aj takéto zariadenia prostredníctvom dispečerov správy komunikácií. V prípade ak znamenajú prekážku v premávke, resp. ohrozujú premávku, odstraňujeme ich v súlade so Zákonom o cestných komunikáciách. Iný spôsob je aj riešenie v správnom konaní, prípadne v občianskom súdnom konaní žalobou o vypratanie. Riešením by určite bola vhodná legislatívna úprava, ktorá by umožňovala obciam okamžite konať,” dodáva.

Pre inšpiráciu ako bojovať proti vizuálnemu smogu, je dobré pozrieť sa aj za naše hranice. Napríklad São Paulo zakázalo bilbordy v celom meste. Len v roku 2007 odstránilo 15 000 billboardov a 300 000 obchodných pútačov, ktoré boli nahradené umením. V nórskom meste Bergen je zákaz akejkoľvek verejnej reklamy.

Mestská časť Brno-stred zjednotila vizuál tzv. „flex nosičov“ (reklám na lampách verejného osvetlenia) a pripravuje „manuál dobrej praxe“, ktorý zjednocuje dizajn označovania prevádzok. Znojmo má prijatý jednotný dizajnový manuál na pútače a ich materiál, s realizáciou tohoto projektu jednotlivým podnikateľom mesto pomáha.

Zdroj: Manual.brno-stred.cz, Amusingplanet.com, 99percentinvisible.org, Facebook Matúš Vallo má rád Bratislavu