Minulosť vs. súčasnosť. Takto vyzerajú Tatry na krutých pohľadniciach mladej Lucie

Vitajte v raji – tak sa volá súbor dokumentárnych fotografií, ktoré Lucia Busfyová nafotila. Nemal to byť protest. Bola nahnevaná. Celý život vyrastala v obci, kde síce turistický ruch naplno fungoval dlho, no vývoj napredoval trochu pomenej. Na svojich fotografiách totiž porovnáva okrem iného Jasnú zo 60-tych rokov a tú dnešnú. Rozdiel je markantný a bolestivý. To je ale presne to, čo ľudí a umelcov fascinuje.

Za svoju fotografickú sériu získala v roku 2018 ocenenie Slovak Press Photo v kategórii príroda a životné prostredie. Je až neuveriteľné, ako sa z malej obce, s pôvodne možno 150 obyvateľmi dnes stáva rezort, kde už poriadne pôvodného obyvateľa Jasnej ani nenájdete.

Prisťahovali sa tam totiž ľudia s peniazmi a zámerom investovať. V dobe, kedy ekológia prekvitá a my máme myslieť na prírodu viac ako na čokoľvek iné, v časoch, kedy vznikajú iniciatívy za zber odpadu, zvažujeme alternatívne riešenia na takmer všetko, vyťahujeme z oceánu milióny plastu a plačeme nad slamkami v žalúdkoch čajok, budujeme komplexy a rúbeme pásy lesov preto, aby vznikali pseudo-alpské rezorty.

Lucia sa pozerá kritickým okom na celý hnus, ktorý vzniká. Ide akoby do backstagu a to sa nám páči. Urobila zo svojich fotografií dostupnejšiu verziu a dala ich na pohľadnice. „Je jasné, že ľudia si darčekové predmety prinášajú aj z Jasnej. Preto som sa rozhodla vytvoriť pohľadnice, ktorých etický odkaz pôjde akoby ďalej. Nech sa vie,“ povedala na svojej prednáške k fotografickej prezentácii v Hájovni pri Banskej Štiavnici Lucia.

Pohľadnice rozmiestnila do hotelových recepcií

Lebo tam si ich ľudia všimnú najlepšie. „Zaznamenala som, že deti si na školských výletoch kupovali moje pohľadnice a posielali ich domov. Presne takúto myšlienku by mali niesť a presne toto som tým chcela dosiahnuť,“ priznáva Lucia.

Krásne miesta v Jasnej miznú a nahrádzajú ich nové. Pre Luciu to už ale takéto nikdy nebude. Nemala biznis plán. Šlo skôr o to, aby na katastrofu poukázala. Dnes sa jej meno spája s pohľadnicami, ktoré sú tak reálne, až to bolí.

„Mám rada surovú skutočnosť. Veci úprimné, trefné a vtipné,“ píše Lucia. Je taká typická Tatranka. Stavbou tela a výzorom. Opálená. A má názor. Bojuje za to miesto, kde vyrástla veľmi zaujímavo. Vizuálne umenie je silné a nesie obrovský odkaz. Je dôležité hovoriť o veciach, ktoré trápia. Možno sa práve takouto dokumentárnou formou podarí prebudiť okolie.

„Chcem, aby sa vedelo, že Jasná je takáto. Že to nie je len dať si po lyžovačke drink v luxusnom aprés ski bare a odísť domov,“ dodáva.

Fotografie jej vyšli aj v kalendárnej podobe. Ten si môžeš kúpiť v rôznych prevádzkach v Jasnej. Je to celkom drsné mať na stene takúto realitu a hľadieť na ňu každý deň. Ale aj toto je spôsob, akým môžeš bojovať za krajšie a ekologickejšie Tatry.