V roku 2050 má byť v Bratislave teplo ako v Canberre. Čo si o tom myslí odborník?
- Klimatická mapa zobrazuje teplotné rozdiely na svete, ktoré nás čakajú v roku 2050
- Slovensko patrí medzi najviac teplotne zmenené krajiny
- Mapa Bratislavu prirovnáva k dnešnej Canberre
- Klimatická mapa zobrazuje teplotné rozdiely na svete, ktoré nás čakajú v roku 2050
- Slovensko patrí medzi najviac teplotne zmenené krajiny
- Mapa Bratislavu prirovnáva k dnešnej Canberre
Klimatické zmeny sú čoraz častejšie preberanou témou vo viacerých svetových médiách a v politike. Niektorí občania ju však stále berú na ľahkú váhu a myslia si, že nebude mať výrazný dopad na Slovensko. Vedci zo švajčiarskeho laboratória Crowther Lab ťa presvedčia o opaku. Vypracovali klimatickú mapu, ktorá predpovedá, aké počasie bude na Slovensku v roku 2050. Ak si mal pochybnosti, či zmena klímy ovplyvní aj nás, výsledky ťa prekvapia.
V Bratislave teplo ako na Canberre
Myšou sa môžeš zastaviť na každej farebnej plôške interaktívnej mapy. Od modrej, po horúco červenú, ktorá symbolizuje vysoký nárast teploty. Ak sa budeš pohybovať po všetkých kútoch sveta, stále ťa najväčšia horúčava zaplaví u nás. Práve v strednej Európe a na Balkáne je červených plôch najviac.
Teplejšie, teplejšie, horíš. Tak nejak bude na teba pôsobiť hľadanie nášho hlavného mesta na mape. Červená Bratislava si vyslúžila 7,5 °C teplotný nárast počas najteplejšieho mesiaca a 2,6 °C počas roka. Vedci ju prirovnali k dnešnej Canberre.
Na interaktívnej mape sú zakreslené hlavné mestá väčšiny štátov a ich teploty v roku 2050 sú prirovnané k teplote známych veľkých miest súčastnosti. Najväčšiu teplotnú facku zažije Ľubľana, kde sa oteplí o 8 °C a bude v nej ako ako vo Virginia Beach, alebo Belehrad, ktorý sa bude podobať dnešnému San Antoniu. Priemerná teplota v Európe sa zvýši o 3,5°C v lete a 4,7°C v zime.
Čo na mapu hovoria naši klimatológovia?
Na mapu švajčiarskych vedcov sme sa opýtali slovenského klimatológa Pavla Faška, ktorý nesúhlasí s porovnávaním dvoch miest bez ohľadu na konkrétnu polohu. „Je dôležité, aby sme do úvahy brali aj či je to prímorská poloha, alebo vnútrozemská. Nie je jedno ani to, či je mesto na severnej alebo južnej pologuli, svoju úlohu zohráva aj to, v akom klimatickom pásme sa mesto nachádza,“ vysvetľuje Faško.
Najmä kvôli polohe nevidí najšťastnejšie prirovnávať Bratislavu ku Canberre. Avšak oveľa pravdepodobnejšie sú klimatické pomery medzi Viedňou a macedónskym Skopje.
K uvedenému nárastu o 7,5°C ďalej uvádza, že ak by išlo o priemernú mesačnú teplotu vzduchu najteplejšieho mesiaca, tak tá napríklad v Bratislave na Kolibe rástla v najkrajnejšom prípade, od jedného desaťročia k druhému, doteraz najviac približne iba o 1 °C. „Takže tempo rastu tejto charakteristiky teploty vzduchu by sa muselo v najbližších približne 30 rokoch viac ako zdvojnásobiť,“ hovorí.
Je teda málo pravdepodobné, že sa teplota bude meniť v takých výškach. Reálnejší mu príde vzrast priemernej ročnej teploty vzduchu o 2,6 °C.
Máme to v rukách
Napriek tomu, že sa v Bratislave zvýši teplota cez desaťročie maximálne o 1°C, aj našim vplyvom vieme klimatickú zmenu urýchliť. „Je faktom, že klimatická zmena je podmienená činnosťou človeka. Prebieha a ovplyvňuje náš život,“ uvádza Faško.
To, akým spôsobom budeme konať počas nasledujúcich pár rokov, sa premoetne do blízkej budúcnosti. Je len na nás, či sa Bratislava bude v roku 2050 podobať na Canberru v Austrálii, Skopje alebo ešte horúcejšie mesto.
Zdroj: Crowther Lab
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko