Prieskum odhalil stav školstva v našej krajine. Učitelia vedia učiť kreatívne, no nerobia to

Prieskum, za ktorým stojí CEEV Živica poukázal na mnohé zaujímavé zistenia. Vyplýva z neho napríklad aj to, že väčšina učiteľov má na kreatívny prístup k vyučovaniu pozitívny názor. Až 95 % z nich súhlasí s názorom, že „učiť kreatívne” znamená urobiť hodinu čo najzaujímavejšou. Aj napriek tomu až 58 % učiteľov najčastejšie využíva výklad látky „spred tabule“ alebo „spoza stola“. 33 % číta text preberanej látky z pripravených poznámok a žiaci si pritom zapisujú.

zdroj: pexels.com

Naučte sa teóriu, na prax máte ešte čas

Rovnako rozporuplne pôsobí fakt, že napriek prevažnej zhode (86 %) v tvrdeniach, že pre kritické myslenie je dôležité, aby žiaci nazerali na tému z vlastnej perspektívy, v praxi 60 % učiteľov preferuje vlastné vysvetľovanie riešenia problému pred samostatným riešením žiakmi.

Viac ako polovica (58 %) učiteľov súhlasila s tvrdením, že základná škola má deťom sprostredkovať len základné poznatky a vedomosti. Na pochopenie súvislostí  budú mať ešte dosť času na strednej prípadne vysokej škole.

Viac ako polovica opýtaných učiteľov (55 %) prezentuje názor, že učiteľ má okrem vzdelávania dbať aj na to, aby žiakom sprostredkoval názory a politické postoje k dôležitým spoločenským otázkam. Dokonca až 93 % opýtaných učiteľov súhlasilo s tým, že výchova k občianstvu umožňuje ľuďom robiť vlastné rozhodnutia a prevziať zodpovednosť za vlastný život a komunitu, v ktorej žijú. Na druhej strane, iba 31 % učiteľov so svojimi žiakmi na hodinách na túto tému diskutuje. 

zdroj: pixabay.com

Učitelia s autoritárskymi tendenciami

Väčšina – 80 % učiteľov, sa síce prikláňa k názoru, že pre Slovensko by bolo najlepšie rozvíjať ďalej demokraciu. Alarmujúci je však fakt, že až jeden z piatich opýtaných prejavil autoritárske tendencie. Títo učitelia sa domnievajú, že pre Slovensko by bolo najlepšie prejsť na taký politický systém, ktorý by aj za cenu odstránenia niektorých slobôd a koncentrácie moci v rukách silného vodcu zabezpečil v krajine väčší poriadok.

„Výsledky prieskumu predovšetkým odrážajú reálny stav v spoločnosti: učitelia síce teoreticky vedia, čo je správne pre rozvoj kľúčových zručností u žiakov, v praxi však mnohé z tvrdení neaplikujú,“ vysvetľuje v tlačovej správe Juraj Hipš, expert na vzdelávanie a zakladateľ Komenského inštitútu, jedného z projektov Živice, ktorého cieľom je poukazovať na významné problémy v slovenskom školstve.

zdroj: pixabay.com

Pracovať v tíme ich väčšina neučí

Dozvedeli sme sa aj to, že až 89 % opýtaných súhlasí s tým, že učenie v skupinách posilňuje pozitívny vzťah medzi študentmi z väčšinovéh a menšinového – napr. národnostného prostredia. Prax však opäť poukazuje na rozpor – viac ako polovica učiteľov (58 %) nepracuje počas vyučovania so svojimi žiakmi v skupinách vôbec alebo len občas.

Prieskum sa v jednej zo svojich častí zameral aj na kontinuálne vzdelávanie učiteľov a mieru, do akej sú ochotní prijímať spätnú väzbu na svoju prácu. 83 % učiteľov považuje ďalšie vzdelávanie a rozvoj svojich profesionálnych zručností za dôležité. Rovnako súhlasne (92 %) sa vyjadrili aj k názorom na spoluprácu.

zdroj: pixabay.com

Na druhej strane však prax ukazuje, že učitelia pracujú skôr uzavreto vo svojich triedach – prítomnosť kolegu na vyučovaní či spätnú väzbu považuje za bežnú len 13 % pedagógov. Podľa 65 % by hospitácie na hodine mal vykonávať len riaditeľ školy alebo jeho zástupca.

„Ak chceme žiakov, mladých ľudí, viesť ku kritickému mysleniu a formovať v nich zručnosti potrebné pre ich ďalší vývoj a tiež zdravé formovanie spoločnosti, je potrebné venovať sa rovnako aj rozvoju týchto zručností u samotných učiteľov a urobiť také systémové nastavenia, ktoré by im dali priestor a čas na realizáciu tejto zmeny,“ uzatvára lektor kritického myslenia z Komenského inštitútu Ondrej Gažovič.

Reprezentatívny prieskum zverejnený neziskovou organizáciou Živica bol súčasťou aktivít v rámci projektu People to People Slovakia, na Slovensku spravovaného British Council. 

zdroj: CEEV Živica