Najľahší spôsob, ako sa stať bystrejším

Nepotrebuješ k tomu chodiť na vyučovanie, knihy či robiť si domáce úlohy.

Ak presedíš väčšinu dňa, si ohrozený kardiovaskulárnymi ochoreniami dvojnásobne než ľudia, ktorí prevažne stoja počas dňa. Sedenie viac ako 6 hodín denne spôsobuje až 18%-tnú pravdepodobnosť úmrtia na cukrovku, infarkt či obezitu než sedenie menej ako 3 hodiny denne.

Ak ešte nie si dostatočne motivovaný, tak sedenie viac ako 11 hodín denne ti zabezpečí až o 40% väčšiu šancu úmrtia v priebehu 3 rokov, než je tomu u ľudí, ktorí sedia menej ako 4 hodiny.

Cvičenie je naozaj zdravé a ani nepotrebuješ názory vedcov, aby ťa v tom utvrdili.

Napríklad, jedna nemecká štúdia zistila, že starší ľudia, ktorí sa hýbali priemerne (na záhradke), budú len z polovice trpieť kognitívnymi poruchami v staršom veku. Netýka sa to len starších ľudí, dokonca deti, ktoré chodia do školy peši, majú tendenciu sa lepšie sústrediť a získať lepšiu známku z písomky ako ostatné deti, ktoré cestujú do školy autobusom alebo autom.

foto: businessinsider.com.au

Prečo je to tak?

Podľa Gretchen Reynolds, autorky knihy Prvých 20 minút, ktorá sa zaoberá vedou o cvičení, cvičenie pomáha mozgu odolávať fyzickému zrážaniu a zlepšuje kognitívnu flexibilitu.

Gretchen sa vyjadrila pre New York Times: „Cvičenie robí viac pre posilnenie myslenia než myslenie samotné.“

Náš mozog je ako vreckovka, a ako každá vreckovka sa používaním, či nepoužívaním, a obzvlášť rokmi opotrebuje a jeho užitočnosť klesá. Niekedy okolo 20-tky „hippocampus“, časť mozgu zameraná na učenie a pamäť stráca asi percento ročne v celkovom objeme. Nie je to žiadnym prekvapením, že čím sme starší tým viac prichádzame o kapacitu učenia a pamäte.

Ale čo je zarážajúce, cvičenie môže spomaliť či dokonca zvrátiť fyzické slabnutie mozgu, tak ako je to so svalmi.

Možno ti bolo povedané, že keď už raz stratíš mozgové bunky, nie je možné ich získať späť, no nové mozgové bunky sa môžu vytvoriť a cvičenie pomáha vyvolať ten proces.

„Mozgové bunky môžu zlepšiť intelekt iba v prípade, že sa pripoja už k existujúcej neurónovej siete, no mnohé z nich sa nepripoja ale namiesto toho sa bezcieľne pohybujú v okolí mozgu až kým nenastane smrť,“ tvrdí Reynolds.

foto: flickr.com

Jeden spôsob, ako pripojiť neuróny do siete je niečo sa naučiť. V štúdií z roku 2007, sa nové mozgové bunky u myší ovinuli do neurónových sietí zvieraťa v prípade, že myši sa naučili prechádzať vo vodnom bludisku. Je to úloha, ktorá je kognitívna, ale nie je fyzicky namáhavá. Ale tieto mozgové bunky boli veľmi obmedzené v tom, čo by mohli robiť.

Keď vedci študovali mozgovú činnosť neskôr zistili, že novo káblové bunky sa vypálili len vtedy, keď zvieratá prechádzali bludiskom znova, nie vtedy, keď cvičili ďalšie kognitívne úlohy. Učenie zakódované v týchto bunkách sa neprenieslo na iné typy myslenia hlodavcov.

Cvičenie na druhej strane robí neuróny svižnejšími. Keď výskumníci v samostatnej štúdií pozorovali bežiacu myš, tak zistili že zvierací mozog ochotne zapájal nové neuróny do neurónovej siete. No tieto neuróny sa zapájajú len počas behu.

Zaznamenali tiež pozitívne mozgové výsledky v prípade, keď zvieratá trénovali ich kognitívne zručnosti, ako napríklad spoznávanie neznámych prostredí. V prípade myší, beh na rozdiel od cvičenia vytváral mozgové bunky, ktoré mohli spĺňať viacero úloh.

foto: lockerdome.com

Tak teda koľko cvičenia je potrebné robiť pre budovanie lepšej pamäte? Mnoho štúdií hovorí o aktivitách ako beh či plávanie. Ale dokonca aj prechádzka môže mať požadovaný účinok. Jedná štúdia poukazuje nato, že prechádzka len 40 minút 3 krát v týždni zabezpečila u starších ľudí predĺženie veku ich „hippocampus“ o 2 roky a zlepšila funkciu pamäte.

Prechádzka po obede neslúži len nato, aby si si prečistil hlavu, ale zlepšíš si tým aj svoje šance na dlhší a zdravší život.

Choď sa prejsť a budeš o trochu múdrejší!

zdroj: inc.com , zdroj titulnej fotografie: blog.psicoactiva.com

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti