Danko chce, aby dôchodky rástli spolu s priemernou mzdou. Tento krok však ohrozí aj peniaze mladých Slovákov
- Naviazanie dôchodkov na priemernú mzdu je zastropovanie dôchodkového veku na druhú
- Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša ohrozuje verejné financie
- Ak by návrh prešiel, životné podmienky všetkých obyvateľov sa môžu zhoršiť
- Naviazanie dôchodkov na priemernú mzdu je zastropovanie dôchodkového veku na druhú
- Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša ohrozuje verejné financie
- Ak by návrh prešiel, životné podmienky všetkých obyvateľov sa môžu zhoršiť
SNS oznámila svoje plány o naviazaní dôchodku na priemernú výšku mzdy na svojom profile na Facebooku ešte 23. augusta 2019. Uviedla, že dôchodok by mal dosiahnuť výšku 33 % z priemerného mesačného platu. Znamená to, že dôchodky budú rásť rovnako, ako priemerná mzda.
K téme sa pre agentúru SITA vyjadril riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš, ktorý tento návrh považuje za ohrozujúci. Podľa Goliaša zvyšuje verejné výdavky a negatívne vplýva na motiváciu platiť odvody, čim znižuje aj verejné príjmy.
Návrh môže zhoršiť životné podmienky pre všetkých
Každé takéto rozhodnutie môže zásadne ovplyvniť aj tvoje peniaze. V súčasnosti verejné financie už nie sú udržateľné v dôsledku zastropovania dôchodkového veku.
Podľa Petra Goliaša je ďalšie prehlbovanie budúcich deficitov nezodpovedné a všetkým zhorší životné podmienky. Zároveň upozornil, že naviazanie dôchodkov na priemernú mzdu opatrení, ktoré by situáciu, v akej sa financie nachádzajú vyvážili, ešte zhorší. Zvyšovanie minimálnych, ale aj normálnych starobných dôchodkov by mala mať podľa Goliaša rovnaké pravidlá.
„Minimálny dôchodok by mal byť nástrojom na ochranu dôchodcov pred chudobou,“ tvrdí. Podľa zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností, bolo v roku 2017 na Slovensku v riziku chudoby 7,6 % dôchodcov. „Preto nie je efektívne nastavovať minimálny dôchodok pre násobne väčší podiel dôchodcov, k čomu smeruje aj návrh poslancov SNS,“ povedal.
Takéto prištedré nastavenie by podľa analytika ovplyvňilo aj motiváciu ľudí platiť riadne odvody. Ak by bol podľa Goliaša návrh prijatý, práve títo ľudia by dostali rovnaký dôchodok ako tí, ktorí sa týmto povinnostiam celý život vyhýbali. Podľa jeho názoru je problém v tom, že tieto zákony predkladajú poslanci a nie vláda. Tým sa tieto návrhy vyhýbajú pripomienkam zo strany odborníkov. Poslaneckým návrhom zároveň chýba prepočet dopadu na naše peniaze.
Nespoliehaj sa na štát
Pre redakciu Startitup sa k téme vyjadrila analytička Poštovej banky Lucia Dovalová, ktorá upozornila, že stárnutie obyvateľstva je jedným z najväčších problémov vyspelých ekonomík. „V súčasnosti na jedného dôchodcu pripadá zhruba 2,5 pracujúceho človeka a za 50 rokov to už podľa odhadov bude len 1,5. Z toho vyplýva, že ak sa nič nezmení, štát v budúcnosti nebude schopný vyplácať také dôchodky, z ktorých by sme mohli vyžiť,“ vyjadrila sa.
Aj ona súhlasí s tým, že zastropovanie veku odchodu do dôchodku zhoršuje udržateľnosť ekonomickej situácie: „Bude to mať dopad na súčasných mladých ľudí, keďže v tom čase, kedy by sa im mali vyplácať dôchodky, na štát to jednoducho nebude mať,“ hovorí.
Podľa jej slov, s prihliadnutím na súčasnú demografiu sú opatrenia nevyhnutné. Verejné financie náklady na dôchodcov nepokryjú už o 50 rokov. Úloha štátu sa tak bude pri vyplácaní dôchodkov znižovať. Je nevyhnutné, aby si sa na svoju budúcnosť zameral aj ty.
„Hlavne mladí ľudia by mali myslieť na to, z čoho budú žiť v budúcnosti. Keď už nebudú pracovať a nebudú chcieť byť odkázaní iba na to, čo im štát pridelí. Je preto dôležité, aby si ľudia okrem toho, že zo svojho príjmu pravidelne prispievajú do Sociálnej poisťovne, ktorá vypláca dôchodky súčasným dôchodcom, sporili aj v II. a III. pilieri,“ odporúča Lucia Dovalová.
zdroj: pixabay
Zdroj: SITA