Vzdelanie už nepatrí medzi top priority Slovákov. Podľa odborníkov za to môže rýchla doba

Správy o demografickom vývoji neľútostne konštatujú, že populácia starne, čo prináša hospodárske a sociálne výzvy počínajúc pracovným trhom, až po zdravotnú starostlivosť a služby. Priemerný vek populácie v Slovenskej republike dosiahol 40,6 roka, čo znamená, že už polovica našej populácie je staršia ako 40 rokov. 

Vzdelanie ľudí, ktorí majú dnes okolo štyridsiatky, bolo často ukončené ešte pred masívnym nástupom internetu. Teraz stoja pred úlohou rozvíjať svoje schopnosti v spoločnosti, v ktorej sa nové technológie stávajú čoraz významnejšími.

„Schopnosť porozumieť zmenám je v súčasnosti podmienkou nielen uplatnenia sa na trhu práce, ale aj toho, že ľudia si sami seba vážia,“ hodnotí skúsenosti kariérna poradkyňa Emília Lopušníková. Preto je viac ako kedykoľvek predtým akútna potreba celoživotného vzdelávania, či už ide o certifikácie, akreditované kurzy alebo rozvoj záujmov.

Ľudia kvôli rýchlej dobe strácajú ideály a odvahu

„Ešte pred tridsiatimi rokmi bolo vzdelávanie tretia hodnota človeka, teraz je na priečke 27. Ľudia po štyridsiatke bývajú často zmätení zo súčasnej rýchlej doby, stratili ideály a aj odvahu učiť sa nové veci. Neuvedomujú si, že je pred nimi ešte vyše dvadsať rokov aktívneho života a vzdelávanie im pomôže v pracovnom aj rodinnom živote,“ vysvetlila výkonná riaditeľka Slovenskej akademickej asociácie pre medzinárodnú spoluprácu Irena Fonodová.

zdroj: unsplash.com

Vzdelávanie ľudí po štyridsiatke je však náročné aj pre samotných lektorov, napríklad na kurzoch. „Sú to už vyformovaní ľudia, ktorí chcú žiť so svojimi hodnotami. Neradi sa prispôsobujú a nemajú radi zmeny, chcú hlavne zarábať. Je to statická generácia,“ hovorí E. Lopušníková. 

Znižovanie požiadaviek zamestnávateľov

Firmy si podľa prieskumu portálu Profesia.sk, už zvykli na to, že hľadajú skôr šikovných flexibilných ľudí, ktorých už odborné znalosti vedia naučiť sami.

Skutočnosť, že zamestnávatelia majú v posledných mesiacoch, či rokoch väčšie problémy s hľadaním novej pracovnej sily spôsobila, že môžeme pozorovať znižovanie ich nárokov. Možno to vidieť napríklad pri vyžadovaní znalosti cudzieho jazyka a to aj napriek tomu, že znalosť cudzích jazykov je jednou z najčastejších požiadaviek zamestnávateľov. 

zdroj: unsplash.com

V roku 2016 vyžadovalo znalosť anglického jazyka viac ako 43 percent ponúk. V tomto roku podiel klesol na niečo vyše 38 percent. Podobný vývoj vidíme pri nemeckom jazyku. V roku 2016 išlo o vyše 12 percent ponúk s touto požiadavkou. V roku 2019 je to zatiaľ necelých 10 percent.

Čo sa týka vysokoškolského vzdelania 2. stupňa, tu je trend podobný. Kým v roku 2016 požadovalo magisterský, či inžiniersky titul 15 percent pracovných inzerátoch na Profesia.sk, v súčasnosti je to necelých 12 percent.

zdroj: mesiacvzdelavania.sk, Profesia