Veronika si pestuje vlastné kvety. Vyrába z nich originálne kytice z rastlín zo slovenských polí
- Veronika študovala učiteľstvo výtvarnej výchovy, no teraz sa naplno venuje kvetinárstvu
- Všetko vyrába z lokálnych kvetov, o ktoré sa aj sama stará
- Aby nevyužité rastliny nemusela dávať do kompostu, odštartovala projekt vezmi si ma
- Veronika študovala učiteľstvo výtvarnej výchovy, no teraz sa naplno venuje kvetinárstvu
- Všetko vyrába z lokálnych kvetov, o ktoré sa aj sama stará
- Aby nevyužité rastliny nemusela dávať do kompostu, odštartovala projekt vezmi si ma
Projekt kvet._ funguje ako kamenné kvetinárstvo, no ste aj online na Facebooku a Instagrame, kto sa za ním skrýva?
Netušila som, že odpovedať na túto otázku bude zložitá, doteraz sa ma to nik nepýtal. Zvyčajne sa ale predstavujem slovami: ‚Som Veronika a som kvetinár.‘ Kto sa teda skrýva za projektom kvet._? Ja, pár skvelých fotografov, ktorí sa na kvet pozerajú cez objektív, moji rodičia, ktorí mi pomáhajú s pestovaním, priatelia, ktorým vďačím za podporu a kritiku.
Čo vás priviedlo ku práci kvetinárky? Bola to láska k prírode, dizajnu či kombinácia viacerých faktorov?
Myslím, že do kombinácie faktorov, ktoré spomínate, som vyrástla. Dedo bol záhradkár, viedol si záznamy o úrode, neskôr si nosil semená a rastliny zo zahraničia. Mamka mala blízko k maľbe, otec ku kresbe a grafike. Ja som vyštudovala učiteľstvo výtvarného umenia. Čo je zaujímavé, po mojom narodení mali rodičia malé kvetinárstvo doma. Takže je to mix vplyvov spolu s rozhodnutím venovať sa kvetom a robiť to trochu inak.
Váš otec bol hrobár, k pochovávaniu a hrobom už neodmysliteľne patria aj kytice, zohralo povolanie vášho otca zásadnejšiu úlohu vo výbere toho vášho?
(Smiech), nie. No, nikdy mi “cintorínska” sféra nebola cudzia. Jeho práca v tom hrá svoju rolu skôr teraz, keď ma kvetinárčina živí. Vnímam dôležitosť osvety v tom, ako vidieť, či hľadať pekno v každodennom živote. A to sa týka aj plastom preplneného cintorínskeho kontajnera alebo smútočnej kytice v striebornom celofáne. Chcela by som, aby sme sa obklopovali peknom.
Kedy ste vyrobili svoju prvú kyticu?
V lete v roku 2015 vznikli prvé, ktoré ma ozaj bavilo viazať. Od malička som však pomáhala mamine s kvetinovou výzdobou kostola či svadieb. Neskôr som brigádovala v kvetinárstve u nás aj v zahraničí.
Prečo vznikla online platforma kvet._? Čo vás inšpirovalo k tomu, že ste sa rozhodli svoju umenie prezentovať aj online?
Kvet._ vznikol zo záujmu viazať viac kytíc. Pre kohokoľvek. V obyčajné dni. Môj ďalší projekt Bakita, ktorý sa zameriava na svadobný kvetinový servis, funguje online už pár rokov, kvet._ teda nemal na výber. Taktiež to bolo podmienené tým, že k zákazníkovi sa v kvetinárstve ľahšie vyjadruje fotkou ako slovným opisom.
Kde sa dajú vaše kytice kúpiť?
Všade, kde práve som a mám kliešte. A materiál na kyticu.
Odkiaľ vaše kvety pochádzajú?
Na sociálnej sieti som pred časom začala používať hastag futureflowerfarm. Verím, že čoskoro to bude flowerfarm, a teda snažím sa, aby sme vedeli byť úplne lokálni, mali vlastnú cutting garden, kvety a zeleň na rez v každom ročnom období. No príroda má svoj cyklus. Niečo posadíte a úrodu pozbierate o mesiac, inú o tri roky. Zatiaľ teda dopĺňam lokálne kvety z našich polí tými z dovozu.
Ako to vyzerá so starostlivosťou o ne? Čo všetko zahŕňa a koľko času do toho všetkého musíte investovať?
Páčia sa mi na oko divoké záhrady, čiže aj kvety, trávy, kry, ktoré si rastú samé od seba. Napríklad taká levanduľa je na starostlivosť pomerne nenáročnou rastlinou, preto máme levanduľové pole, (smiech). Ale sú iné, ktoré je treba skoro na jar posadiť, udržiavať ich v teple, neskôr presadiť, polievať, chrániť proti škodcom aj prírodným živlom, zozbierať, uskladniť. Ako je to s časom? Robím, čo ma baví a vybrala som si to, teda sa do toho snažím investovať všetok svoj čas, okrem toho osobného.
Prečo ste sa rozhodli pestovať vlastné kvety?
Keďže kvetu._ predchádzal už spomínaný projekt, zameraný na svadobné výzdoby, prešlo mi pod rukami zopár tisíc kvetov. Kvety, ktorých názov bežný smrteľník nezopakuje, ani keď mu ho poviete päťkrát. Také, ktoré prišli z Južnej Ameriky v plastovom obale, zaparené či zhnité. Stovky rovnakých červených ruží, vizuálne dokonalé. No, ja som vždy uprednostnila veľké množstvo zelene, ktorá mi poskytovala „divokosť” Bavilo ma, keď niečo vytŕčalo, tvorilo objem, zaplnilo priestor. Páčilo sa mi, že trávou v skle viem vytvoriť atmosféru domova. Niečo, čo je autentické. Čiže myslím, že to bola taká prirodzená cesta pozorovateľa, od bodu, že sa mi nepáčilo vyhadzovať nepoužité kvety, ktoré precestovali pol sveta, cez to, že tu máme druhy, na ktoré sme „iba” zabudli, až po to, že mne samej sa zdá výnimočnejší nedokonalý kvet z babkinej záhrady, ktorý poznám z detstva.
V septembri ste spustili aj projekt vezmi si ma, vysvetlite našim čitateľom, o čo ide?
Vezmi si ma je projekt, ktorý funguje na sociálnej sieti a pokojne by som ho nazvala aj zachráňte túto kvetinu, nech ju prosím prosím nemusím hodiť do kompostu. Ale k veci. Občas mám v kvetinárstve viac kvetov, ako spotrebujem, nastrihám ich v tie dni viac, alebo sa mi niečo vráti zo svadby. Zviažem z nich kyticu, vložím do nádoby v blízkosti kvetu._ a verím, že si pre ňu niekto príde. Kytica je zadarmo. Pre radosť zúčastnených. Pre frajerku, ktorej ste zabudli kúpiť kvety, keď na to ešte bol čas. Alebo pre vás. Iba tak.
Je pre vás v podnikaní dôležitá udržateľnosť?
Krátkodobý zisk nemá v poľnohospodárstve zmysel. Príroda, pôda, to, čo z nej vyrastá, ma živí. Ak niečo ničím, nemal by som očakávať dobré ovocie. Štruktúra pôdy sa môže, správnym prístupom k nej, zmeniť. No netreba zabudnúť, že to chvíľu trvá. Desať, dvadsať rokov. Udržateľnosť je použiť zdravý sedliacky rozum.
V dnešnej dobe už mnoho ľudí nereaguje na kvety až tak pozitívne ako v minulosti. Pociťujete tento trend aj vy, alebo majú zákazníci o kytice stále rovnaký záujem?
Snáď to nie je moja bublina, ale poznám ženy, ktoré sami seba rady potešia kvetom a rady ich tiež dostávajú. Ďalej je to samotný kvet._, ktorý tvorí jedinečný produkt a zákazník si nás s veľkou pravdepodobnosťou vyberie podľa toho, že niekde videl našu prácu, a to skôr, ako náhodne vojde do kvetinárstva u nás na dedine.
Je aj dnes kvetinárstvo niečo, čím sa dá uživiť?
Určite áno, hoci ja nie som úplne klasický kvetinár, takže to hodnotím pomerne subjektívne, no pozorujem zopár kvetinových projektov napr. aj slovenských, ktorým sa darí, čomu sa úprimne teším, a to mi len potvrdzuje, že sa to dá!
Na aké príležitosti si u vás ľudia kupujú kytice najčastejšie?
Pre radosť alebo na sviatky, oslavy a pod.
Čo vás pri výrobe najviac inšpiruje?
Zvyčajne si nehľadám špeciálnu inšpiráciu. Hranice mi dá príroda, záhrada, to, čo práve kvitne, čo nazberám, uskladním. Teší ma aj to, keď človeka už trochu poznám, a viem, čomu sa poteší. Aký má byť kvet, farba či miera košatosti kytice.
Kde začínajú ceny za jednu kyticu?
Podľa toho, čo už považujete za kyticu. Lebo aj tri konáriky zviazané lykom a tie stoja cca 70 centov.
Ako funguje proces výroby, vyrábate kytice iba na objednávku alebo aj radovo?
Ideál je vyrábať kvety na objednávku, vedieť požadovanú veľkosť, pokojne aj bez bližších špecifikácii.
Kde sa dajú v prípade záujmu kvety prevziať?
Zatiaľ je to možné na adrese Kvetu vo Vojčiciach, verím, v dohľadnej dobe pribudnú aj ďalšie odberné miesta.