Michaela Kočiová: Dizajnové rozhodnutia bez dát a používateľov, to je ako tvoriť produkt cez ružové okuliare

Prezraď nám na úvod niečo o sebe.

Myslím si, že som človek, ktorý keď niečo robí, musí tam byť istá dávka vášne a nadšenia, inak to pre mňa nemá zmysel. V rámci mojej práce sa touto vášňou stali práve digitálne produkty a celkovo výdobytky modernej techniky a ich ergonómia. Postupne som zabŕdla do tém ako interakčný dizajn, digitálna ergonómia a v súčasnosti pracujem ako UX dizajnérka v Sygicu.

Keď sa ťa opýtajú rodičia, alebo kamaráti, čo robíš, ako im odpovieš?

To záleží od toho, ako veľmi to dotyčnú osobu zaujíma. Pre rýchlu odpoveď odpoviem, že som dizajnérka, nie je nič ľahšie :).

Ak je niekto zvedavý o trošku viac, stačí mu pripomenúť bratislavské automaty na lístky. Zážitok s kupovaním lístkov je totiž často spojený s istými komplikáciami. Moja následná odpoveď je, že ja sa snažím práve o to, aby tieto komplikácie napríklad aj pri kupovaní lístku nenastali. A aby bol nákup lístku pre každého jednoduchý.

A ako by si vysvetlila nám, čo to znamená byť UX dizajnérom?

UX je skratka – User Experience. Pozícia ako UX dizajnér môže preto znieť trošku mätúco, pretože “používateľský zážitok” je niečo, čo ľudia majú a nie je možné tento zážitok nadizajnovať.

Čo ale možné je, je dizajnovať pre zážitok, ktorý z daného produktu alebo služby používatelia majú. Tento zážitok by mal byť pozitívny a zohľadňujúci potreby používateľov v každom momente. Aby to aj tak bolo, existujú dáta, rozhovory s používateľmi, testingy, výskumy a mnohé iné metódy, vďaka ktorým UX dizajnéri navrhujú produkty a služby tak, aby ich ľudia bezstarostne používali a mali radi.

Ako to vyzerá v praxi?

Napríklad zážitok z aplikácie začína už vtedy, keď vám ju odporučí kamoš a vy si ju idete s nadšením stiahnuť, až po to, keď si s ňou neviete rady, potrebujete pomoc a píšte na support. Nie je to len o tom, čo vidíte na obrazovke, je to o všetkých interakciách, ktoré máte s produktom alebo službou.

To znie ako zaujímavá práca. A ako sa k nej dostala?

Začínala som ako editor/copywriter pre webové stránky, čiže žiadny UI dizajn či programovanie. Po nejakom čase som nastúpila do Lighting Beetle, kde som prvé mesiace robila čisto copy. Ako sa firma postupne transformovala na UX štúdio, tak som sa začala viac vzdelávať v oblasti UX a naberať prax. Po čase som už pracovala na pozícii UX konzultant / dizajnér. Postupne som si prešla v digitálnom svete rôznymi projektami a mala chuť si vyskúšať opačnú stranu, stranu produktu. A tak nejako sa situácia vyvinula, až som teraz v Sygicu.

Takže si nakoniec vymenila klientske prostredie za produkt. Čo teraz presne v Sygicu robíš?

V Sygicu pracujem ako UX dizajnérka na produktovom oddelení. Primárne sa venujem Sygic navigácii pre iOS, ale sem-tam konzultujem a pomáham aj iným oddeleniam.

Čo stálo za tvojím rozhodnutím posunúť sa do Sygicu?

Po rokoch v Lighting Beetle ma lákalo vyskúšať si opačnú stranu mince, a teda byť na strane produktu. Zaujímalo ma, aké by to bolo pracovať na jednom produkte dlhodobejšie. Pozorovať vývoj, zmeny, dáta, správanie používateľov a ako reagujú na dizajnové zmeny. Táto zvedavosť bola asi aj hlavným dôvodom, pre ktorý som sa rozhodla zmeniť prácu. Ale nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň.

A ako u teba vyzeralo toto rozhodovacie obdobie? Bol prijímací proces do Sygicu niečím špecifický?

Ja som to ani nevnímala, že to bol vyslovene nejaký prijímací proces. Celé to začalo skôr neformálnymi rozhovormi. Obe strany sme si potrebovali utvrdiť, či hľadáme to isté. U mňa sa napríklad tá moja zvedavosť po produkte umocnila práve počas týchto rozhovorov. Pre mňa to boli príjemné a zaujímavé stretnutia. V Sygicu v tom čase hľadali človeka s UX praxou, hladného po informáciách, niekoho prirodzene zvedavého, kto chce pomôcť tímu, nielen sa zviezť.

UX dizajnérov je na Slovensku nedostatok, predpokladám, že ponuka zo Sygicu nebola jediná. Prečo teda práve Sygic?

Ponuka od Sygicu nebola prvá, ale asi prvá, nad ktorou som začala po spoločných stretnutiach vážnejšie uvažovať. V tom čase, keď ma oslovili, som neuvažovala nad zmenou. V Lighting Beetle som pracovala na pozícii, kde som sa cítila komfortne a práca na projektoch ma bavila. Nakoniec som si povedala, že je na čase opustiť moju komfortnú zónu a vyskúšať si niečo nové.

Priznám sa, že som sa celkom obávala tejto zmeny. Predstavovala som si zdĺhavé procesy, sedenie v otvorenom priestore namiesto kancelárie. Celkovo sa vynorilo mnoho ďalších strašiakov a otázok v podobe – a bude ma to vlastne baviť? Ono sa to nezdá, ale odísť z klientskeho prostredia s počtom kolegov 17 do produktovo orientovanej firmy, kde je zhruba 140 ľudí, je predsa len trošku zmena. Všetky tieto obavy boli našťastie neopodstatnené. Sygic nie je žiadna skostnatená a preprocesovaná korporácia, čo mne veľmi vyhovuje.

Čím sa líši práca v Sygicu od toho, čo si robila predtým?

Je to úplne iné. Veľkou výhodou agentúrneho prostredia je to, že pri práci na množstve odlišných projektov sa UX dizajnér veľmi veľa naučí. Zároveň však nie je až taká možnosť ísť do hĺbky. Častejšie sa robia len jednorazové vylepšenia, síce zaujímavé výskumy, ale po odovzdaní projektu už nie je možnosť odsledovať efektivitu navrhnutých zmien. Sú projekty, kde je síce spolupráca dlhodobejšia, ale zväčša sa netýka len jedného produktu.

Práca v agentúre teda so sebou prináša väčšiu variabilitu. Nie je pre teba práca na jedinom produkte stereotypom?

Zatiaľ to stereotyp určite nie je. Sygic je dynamická firma a každý týždeň so sebou prináša nové úlohy. Nezdá sa to, ale Sygic navigácia je celkom robustný projekt, kde sa veru nikdy nenudíte.

A ako teda vyzerá tvoj pracovný deň?

V rámci navigácie mám témy, ktorým sa venujem dlhodobejšie, ale aj napriek tomu je každý deň odlišný. Jeden deň robíme výskum s používateľmi zameraný na nový biznis model. Ďalší deň niečo skicujeme, testujeme nové návrhy s používateľmi, skúšame nové analytické nástroje, je to naozaj rôzne.

Aby to neznelo len pozitívne, určite sa cez deň nevyhnem aj nejakej tej operatíve. Keďže celý produktový tím sedí pri sebe, neustále som v kontakte s produkťákmi, programátormi, a dizajnérmi, s ktorými spoločne konzultujeme návrhy. Cieľom je neustále zlepšovať kvalitu navigácie na základe dát a vyvíjať ju spolu s našimi používateľmi. Dizajnové rozhodnutia bez dát a používateľov, to je podľa mňa ako tvoriť produkt cez ružové okuliare, celkom vzdialené realite.

Z toho, čo hovoríš usudzujem, že si tu spokojná. Čo sa ti v Sygicu ale najviac páči?

Kombinácia produktu a ľudí. Je to miesto, kde trávim cez deň veľa času, keby ma tieto dve veci nebavili, tak už v Sygicu nie som. A samozrejme, že sa vďaka tejto kombinácii učím nové veci a posúvam ďalej, čo je pre mňa veľmi dôležité.

Je aj niečo, čo vnímaš v Sygicu negatívne?

Samozrejme, nikto nie je dokonalý a samotná firemná kultúra je nastavená tak, že aj robenie chýb je súčasťou vývoja, pokiaľ sa z nich vieme poučiť a rýchlo ich napraviť. Takže áno, občas sa niečo objaví, ale skôr je podstatné sa ozvať, ako sa iba sťažovať. Napríklad tu boli niektoré zbytočné mítingy. Ale už sa zrušili, aby sa nerobila práca pre prácu, čo hodnotím pozitívne.

Je niečo, v čom by si sa chcela ďalej zlepšovať?

Samozrejme, stále sú oblasti, v ktorých sa potrebujem vzdelávať. V súčasnosti sa veľa učím o samotnom produkte, z pohľadu kolegov, ale aj našich zákazníkov. Navigačný segment je pre mňa nová oblasť, čiže je kam sa posúvať.

Čo by si na záver odporučila začínajúcim UX dizajnérom?

Ak zrovna neštudujete interakčný dizajn alebo HCI, tak odporúčam hlavne získať praktické skúsenosti. Nie je to o tom, čo musíte vedieť, ale či chcete. Ak naozaj chcete, tak príležitosti na Slovensku veru sú. Stačí sledovať napríklad našu Slovenskú User Experience Asociáciu, alebo SUX fórum na Facebooku. A, samozrejme, držím palce!

zdroj fotografií: archív/M.Kočiová, sygic.com