Kreatívni ľudia a umelci sú náchylnejší k depresiám a psychickým problémom. Čo ich ovplyvňuje?
- 25 % ľudí trpí každoročne v EÚ depresiami alebo úzkosťami
- 50 % prípadov PN sa týkajú psychických ochorení
- Až polovica z týchto ľudí sa vôbec nelieči
- 25 % ľudí trpí každoročne v EÚ depresiami alebo úzkosťami
- 50 % prípadov PN sa týkajú psychických ochorení
- Až polovica z týchto ľudí sa vôbec nelieči
Slovné spojenie „citlivý umelec“ si na svoju adresu už určite vypočulo množstvo kreatívnych duší, ktoré našli svoje poslanie v umení či v kreatíve, alebo majú k takýmto činnostiam aspoň blízko. V tomto prípade platí, že zdravý sedliacky rozum dokázal odhaliť spojenie medzi kreativitou a zvýšenou citlivosťou, ktoré skúmalo aj množstvo vedeckých štúdií. Tie potvrdili, že existuje dokázateľné spojenie medzi kreativitou a poruchami nálad a kreatívni jedinci majú až o 25 % vyššiu pravdepodobnosť, že sú nositeľmi génov spojených so psychickými poruchami, akými môžu byť napríklad depresie či úzkosti.
Určitú spojitosť medzi kreativitou a depresiami potvrdzuje aj neuropsychológia. „Vo všeobecnosti vnímame, že kreativita je viac než len dôležitá v sociálnej interakcii a pri riešení rôznych sociálnych problémov, čo však na strane druhej koreluje so zvýšenou senzitivitou a zvýšenou empatiou a zároveň aj s inými emočne orientovanými časťami nášho mozgu. Pri samotnom nedostatku sociálnych väzieb môže dôjsť aj k zvýšenému výskytu depresívneho naladenia v dôsledku zvýšenej aktivácie limbického systému a nedostatku hormónov (dopamín, serotonín, norepinferín), ktoré regulujú samotnú náladu. Práve samotné poruchy nálad korelujú s výskytom ohnísk v limbickom systéme, ale aj na povrchu celého mozgu,“ vyjadril sa psychológ Robert Krause pre Startitup.
Meniace sa štruktúry v mozgu
Odborník zároveň doplnil, že práve umelci aktivujú svoj limbický systém veľmi často. U hercov ešte k tomu dochádza aj k častému striedaniu emócií, ktoré musia na javisku dôveryhodne prežívať. Takéto prežívanie, hoci aj hrané, dokáže zmeniť štruktúry ich mozgu a dlhodobo tak alternovať ich prežívanie.
„Limbický systém je úzko spojený s prefrontálnym kortexom a funguje ako pomyselná výhybka medzi emóciami a racionálnym myslením. Aj tento fakt vysvetľuje, že príliš veľká aktivácia limbických štruktúr sa spolupodieľa nielen na kreatívnom myslení, ale aj na samotnom prežívaní.“
Hra emócií
Ak teda dokážeme pochopiť, ako funguje lymbický systém, dokážeme si vysvetliť napríklad mnohé záhadné úmrtia hercov, ktorí sa rozhodli svoj život ukončiť po náročnej či depresívne ladenej roli. Je možné, že práve rola Jokera vo filme Temný rytier z roku 2008 stála známeho herca Heatha Ledgera život. Svoj boj s depresiami a závislosťou prežila aj slovenská herečka Petra Vajdová, po ktorej mnohé role v činohre Slovenského národného divadla prebrala nedávno zosnulá Monika Potokárová.
Nikto z nás nedokáže presne určiť, čo sa odohráva v mysli človeka, ktorý sa rozhodne siahnuť si na život, no práca a pocit osobného uspokojenia či úspechu zohrávajú veľkú rolu. Niekomu pritom stačí drobná pochvala od šéfa, iní si zase kladú obrovské idealistické ciele, za ktorými sa celý život ženú. Vo všeobecnosti platí, že ambiciózni ľudia bývajú úzkostlivejší. Je to pochopiteľné, pretože mávajú často pocit, že nie sú dosť dobrí a hoci sa nezávislému pozorovateľovi môže zdať, že majú všetko, v skutočnosti, to tak v ich subjektívnom vnímaní vôbec byť nemusí.
Cieľavedomosť a pocit naplnenia
„Z neuropsychologického hľadiska registrujeme, že bazálne ganglie okrem regulácie úzkosti regulujú aj samotnú motiváciu. Preto je viac než len pochopiteľné, že pri zvýšenej motivácii je zvýšená aj samotná úzkosť, ktorú ak jednotlivec nedokáže zvládnuť, môže mu spôsobiť nepríjemné ťažkosti,“ vysvetlil Krause.
Depresie a iné psychické problémy sa, samozrejme, netýkajú iba umelcov a čoraz viac nimi trpia tiež mladí ľudia. Podľa mnohých odborníkov za to do určitej miery môžu aj moderné technológie. Ich nadmerné používanie vedci prepojili so zvýšeným výskytom depresií a úzkostí či s poruchami spánku.
Na našu psychiku pôsobia negatívne aj sociálne média, ktoré môžu viesť k zvýšeným pocitom izolácie a samoty, dokazuje to štúdia, ktorá sledovala skupiny mladých dospelých vo veku 19 až 32 rokov. Okrem toho sú sociálne siete spojené aj so zníženým sebavedomím a zhoršeným sebahodnotením.
Od smútku k diagnóze
Depresia v dnešnej dobe patrí medzi najčastejšie psychické ochorenia. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie trpí depresiami a úzkosťou každý rok v Európskej únii asi 25 % dospelých. Až 50 % prípadov, kedy zamestnanec nepríde do práce kvôli chorobe, sa týka depresívnych stavov. Hoci ide o veľmi závažný a častokrát životohrozujúci stav, až polovica ľudí toto ochorenie nekonzultuje s odborníkom. Na liečbu porúch nálad či úzkostí minie Európska únie ročne približne 170 miliárd eur.
Podľa diagnostických kritérií DSM-5 sa depresie prejavujú nasledovne:
- Depresívna nálada pretrvávajúca väčšinu dňa
- Znížený záujem alebo potešenie vo všetkých alebo vo väčšine aktivít
- Úbytok váhy alebo priberanie, výrazne znížený alebo zvýšený apetít
- Zhoršenie kognitívnych funkcií, pomalé myslenie alebo menšia fyzická aktivita
- Únava a strata energie
- Pocity viny alebo bezvýznamnosti
- Znížená schopnosť premýšľať, sústrediť sa alebo rozhodovať sa
- Myšlienky sa samovraždu alebo smrť
Depresiu môže diagnostikovať iba odborný lekár, v tomto prípade psychiater, ktorý nastaví aj vhodnú liečbu. Chorý musí spĺňať aspoň 5 z vyššie uvedených kritérií a stav musí trvať minimálne po dobu minimálne 2 týždňov. Problémy musia byť dostatočne vážne na to, aby chorému výrazne komplikovali každodenný život.
Zdroj: Journals.sagepub.com, Telegraph.co.uk, Akademiai.com, Ncbi.nlm.nih.gov, pdfs.semanticscholar.org, Euro.who.int