Populárna šou Patriot Act na Netflixe ľuďom otvára oči. Tentokrát ťa prinúti prehodnotiť tvoje nákupné návyky

Najnovšia časť  show Patriot Act, ktorú na Netflixe moderuje Hasan Minhaj sa vyjadruje k otázke fast fashion. Táto téma rezonuje naprieč celým svetom, nakoľko  nás retail „núti“ nakupovať stále viac a nevyzerá to tak, že by sa malo toto módne šialenstvo blížiť ku koncu. Priemerný Američan si podľa Hasana kúpi 68 kúskov oblečenia za rok.

Fast fashion značky, ktorých sú plné nákupné centrá aj u nás,  zabíjajú originálnych dizajnérov. Ak príde na trh novinka v podobe nového dizajnu na celebrite, napríklad Kim Kardashian s novým outfitom, do niekoľkých dní príde jedna z týchto značiek so svojou alternativou. Tá je zväčša veľmi nápadná, ale napriek tomu je to do obrovskej miery legálne.

zdroj: Pexels

Je to miliardový biznis

Zara však pod vedením miliardára Ortegu, ktorý vlastní spoločnosť Inditex úplne prekopala koncept fast fashion. Vo svojom reporte za rok 2018 zverejnili nie len svoje zárobky dosahujúce 26,15 miliardy eur, ale aj svoju snahu o ekologický prístup. Ten je však smiešny a nakoniec ho sami popierajú. Proces ostatných spoločností spočíva v mesiacoch dizajnovania, hľadania materiálov a samotnej výroby. Celý proces môže trvať takmer 2 roky. Zara vie vyprodukovať nový kus oblečenia za necelé štyri mesiace.

zdroj: pexels

Trpíme my, aj naša planéta

Mnoho ľudí však nevie, čo textilný priemysel spôsobuje našej planéte. V Roku 2015 vyprodukoval viac skleníkových plynov než medzinárodné lety a lodná nákladná doprava dokopy.To znamená, že oblečenie v tvojom kufri ničí planétu viac, ako let, ktorým letíš.

Serióznym problémom je však samotné vlákno, z ktorého oblečenie je. Na výrobu bavlneného trička sa spotrebuje 10 330 litrov vody. To je 24 rokov pitnej vody pre jednu osobu. Syntetické vlákna sú na tom ešte horšie. Polyester, Spandex a Nylon spotrebujú ročne 348 miliónov barelov ropy.

Pre textilný priemysel je populárna aj viskóza ako „ekologický“ materiál vyrobený z dreva. No okrem toho, že sa kvôli tomuto drevu ničí napríklad aj amazonský prales, tak sa na výrobu materiálu použije „až“ 30 percent dreva. 70 percent materiálu končí ako odpad. Na spracovanie vlákna a farbenie sa používa neskutočné množstvo chemikálií, ktoré končia v riekach okolo fabrík.

Oblečenie vyhadzujeme, nerecyklujeme

Ročne vyhodíme 36 kíl oblečenia. Aj keď sa zdá, že keď dáme oblečenie na charitu, tak sa odpadu nezbavíme. Charity totiž tiež nepredávajú úplne všetko oblečenie a obrovské množstvo končí aj tak na skládkach. Preto je najlepšie nový odpad jednoducho neprodukovať.

Za mániu nakupovania môžu aj sociálne siete. Mladšie generácie ukazujúce svoj dokonalý život na Instagrame a snažia sa vždy nosiť niečo nové. Ak by ukázali v instastory oblečenie, ktoré mali na sebe minulý týždeň, bol by to trapas.

Musíme začať od seba, spoločnosti s tým nezačnú len tak

Značky si uvedomujú, že nám záleží na prostredí, v ktorom žijeme a tak prichádzajú s rôznymi prostriedkami, ktorými sa naoko snažia priblížiť k eko trendu. Je to ale naozaj celkom porvrchné. Do niektorých predajní môžeš napríklad priniesť svoje staré oblečenie. Väčšina z neho ale opäť končí na skládke. Za toto oblečenie dostaneš 15 percentnú zľavu, ktorú vieš využiť na nákup ďalšieho oblečenia. Takže sa tvorí ďalší odpad.

Čím môžeš pomôcť ty? Je to jednoduché. Nosením svojho oblečenia o deväť mesiacov dlhšie, alebo kúpením aspoň jedného použitého kusu oblečenia namiesto nového sa dá ušetriť toľko CO2, koľko vyprodukuje polmilióna áut za jeden celý rok. Takže treba začať od seba.