Nahneval ma Booking, tak som založil vlastnú firmu, hovorí šéf úspešného slovenského startupu

V posledných rokoch sa na trhu objavujú viaceré startupy zamerané na blockchain technológiu, ktorú chcú ponúkať svojim klientom. Prezradil by si nám, v čom sa firma DECENT líši od ostatných?

DECENT je na trhu od roku 2015, čo je v blockchainovom svete naozaj veľa. Dokonca sme sa zaradili medzi najúspešnejšie ICO (initial coin offering) roku 2016. V rokoch 2017 a 2018 nastala obrovská vlna ICO, do ktorých sa zapojilo nesmierne veľa podvodníkov, ktorí sa týmto spôsobom obohatili a zmizli bez toho, aby vytvorili sľúbený produkt. DECENT vznikol dávno pred touto vlnou a má okolo svojho blockchainu vybudovanú stabilnú infraštruktúru, pripravenú na plnú prevádzku.

Na trhu pôsobíte už niekoľko rokov, ale nás by zaujímalo, čo teba osobne viedlo k založeniu spoločnosti orientovanej na blockchain? Čo tomuto rozhodnutiu predchádzalo a kde všade si pôsobil predtým?

K založeniu blockchainovej firmy, ktorá sa orientuje na distribúciu digitálneho obsahu, ma priviedla neveselá skúsenosť s Bookingom. Raz som v jednom pražskom hoteli dostal izbu bez okien, čo nebolo vopred nikde uvedené. Napriek tomu, že som sa sťažoval a nakoniec som šiel do iného hotela mi platbu strhli z účtu, a tak som im napísal negatívnu recenziu. Keď som po nejakom čase mal ísť opäť do Prahy, reklamy mi znovu ponúkali rovnaký hotel. Avšak, keď som otvoril jeho stránky, svoju recenziu som nenašiel. V podmienkach Bookingu som vypátral, že hotel má právo recenziu zmazať, ak môže škodiť ich biznisu, čo mi však neprišlo úplne fér. Riešenie som videl v blockchaine, pretože recenziu by ste z blockchainovej databázy len tak ľahko nevymazali.

Získať „know-how“ o tejto technológií zrejme nebolo ľahké. Odkedy si sa jej začal venovať naplno?

V roku 2010, keď som vo Švajčiarsku študoval informatiku, prišla grécka kríza a euro voči švajčiarskemu franku výrazne oslabilo. Počas jedného týždňa som prišiel o 30 % úspor. Vtedy som sa začal zaujímať ako fungujú menové systémy a narazil som na informácie o bitcoine a blockchaine. Stiahol som si softvér a začal ťažiť bitcoin. Do roku 2012 sa to ešte stále dalo robiť aj na bežných počítačoch. Bol som presvedčený, že v digitálnych menách je budúcnosť. Zorganizoval som napríklad druhú bitcoinovú konferenciu vo Veľkej Británii – BitcoinExpo London 2013 a prvú medzinárodnú bitcoinovú konferenciu v Číne, BitcoinExpo Shanghai 2014. Spoluzakladal som prvú bitcoin-marketingovú firmu na svete a na Isle of Man som pracoval ako blockchainový konzultant. Napokon som v roku 2015 založil DECENT.

zdroj: Matej Michalko/DECENT

Hoci má DECENT korene na Slovensku, pobočky sa nachádzajú vo viacerých kútoch sveta. Kde konkrétne firma pôsobí a koľko zamestnancov pre ňu aktuálne pracuje?

Pôvodne sme DECENT z legislatívnych dôvodov založili vo Švajčiarsku a doteraz máme aj ženevské sídlo. Na Slovensku pracuje pre DECENT cca 50 ľudí, v Šanghaji asi 20 ďalších. Spolu s ďalšími, prevažne ázijskými mestami, nás je dokopy asi 100.

DECENT prišiel s prvým prototypom, ktorý by umožnil distribúciu obsahu na blockchain platforme, ešte v roku 2016. Aké úspechy, respektíve neúspechy si od tej doby zaznamenal?

DECENT vznikol s cieľom vytvoriť na blockchaine niečo ako Spotify, Netflix a Amazon v jednom. S postupom času sme si však uvedomili, že náš blockchain sa dá využiť aj v mnohých iných oblastiach, preto sa venujeme projektom v rôznych sférach. Máme blockchainové aplikácie na hry, hudbu, video, robili sme na charitatívnom projekte, momentálne rozbiehame nástroj na ochranu duševného vlastníctva a veľkou témou pre blockchain je aj sledovanie pôvodu potravín. Preto sme spolu s 3IPK rozbehli pilotný projekt sledovania cesty čokolády Lyra od pestovateľov z Kolumbie až na pulty obchodov.

Využitie blockchainových technológií nie je orientované iba na svet kryptomien, no DECENT taktiež ponúka vlastnú virtuálnu menu. Ako vznikla?

Nechcem zachádzať do technických detailov, ale vlastná kryptomena je potrebná na to, aby sme minerov, čiže ľudí, ktorí tvoria našu sieť, odmeňovali za výpočtovú silu, ktorú sieti ponúkajú. Emitovali sme ju v roku 2016, keď sme sa zúčastnili kryptomenového crowdfundingu. Získali sme investíciu viac ako 5000 BTC (v prepočte na vtedajšiu cenu BTC cca 4 mil. USD)

Jednou z oblastí, v ktorej tvoja firma pôsobí, je aj ponuka rôznych aplikácií a obsahu, ako napríklad hudby či kníh v obchodoch na blockchaine. Aké výhody môžu nájsť vývojári a umelci pri využití takéhoto riešenia?

Blockchain je skvelá vec pre umelcov, pretože umožňuje priamy platobný styk s fanúšikmi. Keď svoje dielo predávate napríklad cez Amazon, môže sa stať, že Amazonu odvádzate províziu až 70 %. To znamená, že keď predávate knihu, s blockchainom vám ostane oveľa viac. Navyše, platba prebehne prakticky okamžite.

Po 4 rokoch pôsobenia v DECENT-e si iste získal množstvo skúseností. Ako hodnotíš uplynulé roky vo svojom startupe? Existuje niečo, čo by si v minulosti pri rozvoji firmy spravil inak?

Prechod od vykonávania vecí k manažovaniu nie je jednoduchá záležitosť. Boli to veľmi dynamické štyri roky – o to viac, že v blockchainovom svete sa zmeny dejú extrémne rýchlo. Vždy sa nájdu veci, ktoré sa dali urobiť lepšie, ale kto nič nerobí, nič nepokazí. Nech je to akokoľvek otrepaná fráza, človek sa učí na vlastných chybách a práve tie vás vždy posúvajú vpred.

zdroj: Matej Michalko/DECENT

Ktoré rozhodnutie bolo pre teba počas tohto obdobia najťažšie?

Keď firma rastie tempom, akým narástol DECENT, nevyhnutne nastane moment, kedy si uvedomíte, že nie je v ľudských silách mať pod palcom všetko do takej miery, ako by ste chceli a musíte zodpovednosť prerozdeliť medzi viacero ľudí. Je absolútnym základom mať zamestnancov, ktorým dôverujete a na ktorých sa môžete spoľahnúť.

V budúcnosti sa môžeme stretnúť ešte s mnohými prelomovými technológiami. Akým smerom sa podľa teba bude ďalej vyvíjať blockchain a akú víziu máš ako CEO do budúcnosti?

Blockchain sa v podstate stále nachádza v ranom štádiu vývoja a nepoužíva sa až tak masovo. Pomaly sa ale situácia mení a implementácii blockchainu sa venujú aj takí giganti ako Amazon, IBM, Facebook, Nestlé, Walmart, Samsung, atď. Navyše, prezident Číny nedávno verejne deklaroval potrebu venovať sa výskumu blockchainu. Je teda len otázkou času, kedy bude blockchain bežnou súčasťou nášho každodenného života.

Spomínali sme, že tvoja firma sídli vo viacerých krajinách. V ktorej z nich tráviš momentálne najviac času? Sú dôvodmi prevažne pracovné povinnosti alebo si ťa táto krajina získala aj niečím iným? Plánuješ sa vrátiť na Slovensko?

Je pravdou, že som posledné roky trávil na Slovensku minimum času. Väčšinou som sa pohyboval najmä v Číne. Okrem toho, že tam máme dôležitú pobočku, je to aj preto, že Čína je mimoriadne otvorená blockchainovým inováciám a človek sa prirodzene snaží pôsobiť v prostredí, ktoré jeho biznisu praje. Je to veľmi dynamická krajina, kde sa veci hýbu naozaj rýchlo.

Čo by si na záver odkázal ľuďom, ktorí sa blockchainu stále „boja“ alebo mu nerozumejú? Ako by si mohli podľa teba túto technológiu obľúbiť, respektíve čo ich môže motivovať?

Chápem, že blockchain je pre mnohých ťažšie uchopiteľný. Veľa sa o ňom filozofuje, ale už menej sa hovorí o aplikáciách, ktoré ľudom prinášajú skutočný osoh. Blockchain je verejná databáza, ktorá je zálohovaná na viacerých počítačoch, čiže je decentralizovaná. Nemôže sa teda stať, že by už zapísaná informácia bola neskôr zmazaná alebo upravená.

Uložené informácie sú usporiadané do reťazca po sebe nasledujúcich blokov, ktoré už nie je možné daľej upravovať bez poškodenia integrity tejto „reťaze”. Každá informácia zapísaná do bloku je navyše označená časovou pečiatkou a podpísaná jej autorom, vďaka čomu viete, kto a kedy uložil akú informáciu.

Blockchain je mimoriadne vhodný pre oblasti, kde je dôležitá transparentnosť informácií. Napríklad charita, kde vďaka blockchainu môžete jednoducho sledovať finančné toky, čo automaticky zvyšuje ich dôveryhodnosť.

V súčasnosti si blockchain spája väčšina ľudí s kryptomenami. Tie považujem za budúcnosť, pretože umožňujú posielať platby kamkoľvek na svete v priebehu pár sekúnd a za podstatne nižšie poplatky ako pri bežných bankových prevodoch. No využitie tejto technológie je skutočne široké a dnes ešte stále objavujeme nové využitia a tie, ktoré majú skutočný zmysel.