Titul po štyroch rokoch na škole. Firmy volajú po skrátení štúdia a znížení počtu škôl

Na Slovensku by sa mal zredukovať počet vysokých a stredných škôl a kompetentní by sa mali zamerať na prípravu učiteľov a žiakov. Informuje o tom agentúra SITA.

Na dnešnej tlačovej konferencii k transformácii odborného vzdelávania a prípravy to uviedol prezident Asociácie priemyselných zväzov Alexej Beljajev. Poukázal pritom na to, že Slovensko má v porovnaní s inými krajinami, ktoré sú rovnako veľké, výrazne viac škôl.

Prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský dodal, že aj zamestnávatelia urobili v oblasti vzdelávania chybu, ak všetko nechali na akademikov a politikov.

Podľa predsedu Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania (RZSDV) a člena Prezídia Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) Andreja Huttu je zdrojom pre novú pracovnú silu celoživotné vzdelávanie, ktoré však na Slovensku nie je stabilné.

Tri najväčšie nedostatky

Veľký počet škôl na počet obyvateľov a s tým je spojená diskutabilná kvalita výučby a pripravenosti absolventov či pretrvávajúci nesúlad štruktúry odborov so zmenami na trhu práce. To sú tri najväčšie nedostatky, ktoré slovenské firmy vnímajú ako ďalšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska. Poukazujú na to, že v západných krajinách, ktoré majú porovnateľnú veľkosť so Slovenskom, sa počet stredných škôl pohybuje medzi 100 až 300.

zdroj: TASR

Rapídne zníženie počtu škôl

Na Slovensku je aktuálne viac ako 800 stredných škôl a ich naplnenosť dosahuje zhruba 40 percent. Zamestnávatelia preto chcú pokračovať v presadzovaní redukcie škôl s cieľom zlepšiť ich kvalitu. Podľa Beljajeva by sa mal klásť dôraz aj na prípravu budúcich učiteľov či žiakov.Kompetentní by si mali podľa jeho slov položiť otázku, čo žiaci študujú a pre aký trh práce sú vychovávaní.

„Ak ich vychováme pre slovenský trh práce, tak by sme ich štúdiom mali k tomu viesť,“ povedal Beljajev. Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra bude približne 65 percent žiakov, ktorí nastupujú na základné školy, v budúcnosti pracovať v zamestnaniach, ktoré v súčasnosti neexistujú.

„Cez Radu zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania budú naše ďalšie kroky smerovať k posilneniu kariérneho poradenstva pre žiakov základných škôl cez Centrá orientácie,“ povedal Beljajev.

Dodal, že dnes študentov ovplyvňujú najmä rodičia, ktorí pritom mnohé súčasné učebné odbory ani nepoznajú, lebo vznikli len nedávno. Lelovský uviedol, že posledných dvadsať rokov bolo školstvo na akademikoch a politikoch. Podľa neho to bolo chybou aj zamestnávateľov, ktorí sa venovali svojim podnikom a nechali veci na odborníkov.

zdroj: TASR

Tí však podľa Lelovského nič neurobili, okrem pár výnimiek. Zmeny, ktoré zaviedli, sú pomalé a nekoncepčné. Žiaci by sa podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov mali rozhodovať pri výbere školy slobodne, no podotýka, že ich rozhodnutie by malo byť aj zodpovedné. Dodal, že pripravujú informačný nástroj pre žiakov a rodičov, ktorý by im pri tom pomohol.

Hutta dodáva, že kľúčová je vo vzdelávaní konkurencieschopnosť, keďže zápas o pracovné miesta beží. Podľa neho je celoživotné vzdelávanie zdrojom pre novú pracovnú silu, no na Slovensku chýba stabilný systém.

„Máme desaťtisíce miest, ktoré zaniknú a našou úlohou je týchto zamestnancov preškoliť, aby ich bolo možné opäť zamestnať, aby nestratili prácu,“ vysvetlil. Poukázal aj na prieskumy, ktoré ukazujú, že približne polovica Slovákov sa po skončení školy viac nevzdeláva. V duálnom vzdelávaní v roku 2019 študovalo 5 854 žiakov.

Praxovať mohli v 682 firmách v rámci 78 odborov. Doposiaľ 80 percent duálneho vzdelávania tvorili najmä automobilové a strojárske odbory. V súčasnosti sú už zapojené aj obchodné reťazce a banky. Ďalším cieľom RZSDV je preto vytvorenie podmienok pre širšie zapojenie malých a stredných firiem, ktoré nemajú na vstup finančné ani personálne kapacity.

Z piatich na štyri

Slovenské vysoké školy opúšťa takmer dvojnásobok absolventov druhého stupňa, ako je priemer krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Pritom kvalitné a na prax zamerané trojročné bakalárske štúdium je vo vyspelých krajinách najobľúbenejšou formou štúdia.

Skrátenie priemerného trvania vysokoškolského štúdia z piatich na štyri roky by prinieslo úsporu 170 miliónov eur ročne a v konečnom dôsledku aj vyššiu kvalitu vzdelávania na všetkých stupňoch štúdia, uviedli v utorok zástupcovia zamestnávateľských organizácií.

Podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Mária Lelovského by zamestnávatelia uvítali vyšší počet absolventov bakalárskych študijných odborov, no museli by byť zameranejšie na prax. „U nás všetci študujú päť rokov a najprv majú teoretické predmety. Čiže keby aj skončili ako bakalári, tak my nevieme, čo s nimi. Praktické predmety majú až v štvrtom, piatom ročníku,“ povedal Lelovský.

Chyba sa podľa neho stala pri reforme vysokých škôl, keď sa vysokoškolské štúdium rozdelilo iba formálne na bakalárske a magistersko-inžinierske, no obsah študijných programov sa nezmenil. „Najprv nech sa učia praktické veci, že keď skončia bakalára, my ich radi zoberieme,“ dopĺňa.

Problémom je aj systém financovania vysokých škôl, ktoré dostávajú peniaze podľa počtu študentov a usilujú sa ich preto držať v systéme čo najdlhšie. Prezident Asociácie priemyselných zväzov A. Beljajev zdôraznil, že prioritou budúcej vlády musí byť vzdelávanie.

zdroj: TASR

Duálne vzdelávanie je dobrou správou

Problémy vidia zamestnávatelia, okrem iného, aj v príliš veľkom počte stredných škôl, kvalite výučby a v nesúlade študijných odborov s potrebami trhu práce. Informuje SITA.

Za pozitívne, naopak, považujú skúsenosti s duálnym vzdelávaním. Počet nových žiakov zapojených do tohto systému každoročne rastie. Zatiaľ čo v roku 2015 to bolo necelých 500 žiakov, v roku 2017 to bolo viac ako 1200 a vlani nastúpilo už takmer 3000 žiakov. V súčasnosti vo všetkých ročníkoch škôl s duálnym vzdelávaním študuje 5854 žiakov.

Zameranie týchto študijných odborov sa postupne rozširuje z pôvodne strojárskych a automobilových aj na iné, ako napríklad finančníctvo. Absolventi tohto vzdelávania majú podľa zamestnávateľov vyšší priemerný plat aj lepšie uplatnenie.

Predseda Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania Andrej Hutta upozornil na veľký počet študijných odborov, ktorých absolventi nemajú na Slovensku uplatnenie. „V kontexte súčasného stavu štruktúry odborov na stredných a vysokých školách a veľkej produkcie absolventov, ktorých zameranie už spoločnosť nepotrebuje, sa budeme musieť v oveľa vyššej miere zamerať na celoživotné vzdelávanie Slovákov a rekvalifikácie,“ uzavrel Hutta.

Medici budú študovať o rok menej

Odborné štúdium lekárov v niektorých oblastiach sa skráti, dôvodom je rýchlejší nástup do praxe, informuje Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, ktoré sa tak snaží riešiť nedostatok lekárov – špecialistov. Jedným z dôležitých krokov je podľa rezortu aj skrátenie dĺžky štúdia o jeden rok.

Čítaj viac TU>>Podľa ministerstva sa skráti odborné štúdium lekárov. Fico hovorí o spoplatnení

Ako uviedlo ministerstvo na sociálnej sieti, táto zmena nedegraduje úroveň vzdelania lekára a prináša konkrétne riešenia. Cieľom novely je skrátenie dĺžky špecializačného štúdia v povolaní lekár v špecializačných odboroch psychiatria a detská psychiatria z piatich na štyri roky odbornej prípravy.

Taktiež sa ustanovujú minimálne štandardy pre špecializované a certifikačné študijné programy a študijné programy sústavného vzdelávania a ich štruktúra, a to s účinnosťou od 1. januára tohto roka.