Len v Afrike pochopíš, ako vyzerá klimatická kríza, hovoria Slováci, ktorí tam pôsobia viac ako 10 rokov

Odštartovali projekt s názvom Milión stromov pre Afriku. Spustený je dva roky a cieľom je do budúceho roku vysadiť jeden milión stromov a zmieriť tak následky porušenia planéty. Sú Slováci a pomáhajú predchádzať extrémnej chudobe. Znamená to, že žijú z menej ako 1,25 dolára na deň. Hrozí, že do roku 2030 počet extrémne chudobných ľudí vplyvom klimatickej krízy vzrastie o 100 miliónov. Najviac ohrozená je Afrika. Rozprávali sme sa s Erikou Kremskou z Nadácie Integra.

Prečo sa ste rozhodli pomáhať práve v Afrike? Prečo nesadíte na Slovensku?

V Afrike pôsobíme 15 rokov a za ten čas sme spoznali mnohé problémy, s ktorými africké krajiny bojujú. Je to hlavne chudoba, nedostatok príležitostí, vzdelanie, klimatické podmienky – sucho, z toho vyplývajúci nedostatok vody, úrody, jedla. V Keni v Nairobi sme založili spoločnosť Ten Senses Africa, ktorá spracováva vo svojej fabrike makadamové a kešu orechy. Zamestnávame tam asi 300 ľudí, prevažne ženy. Uplatňujeme princípy fair trade a spolupracujeme s tisíckami drobných farmárov, od ktorých vykupujeme úrodu.

V Keni a Etiópii sme rozvinuli program podpory vzdelávania chudobných detí, poznáme ich príbehy, rodiny. Z toho celého prirodzene vyplynulo, že stromy vysádzame v Afrike. Okrem významného vplyvu na životné prostredie dávame prácu miestnym farmárom, ktorí tak budú mať zdroj obživy.

zdroj: Sadenice stromov/Integra

Oproti Európe majú Afričania aj iné priority. Riešia aj klimatickú krízu ako tu u nás, alebo sú to skôr existenčné problémy?

Dôležitým faktorom je aj to, že Afrika veľmi trpí dôsledkami klimatických zmien aj v dôsledku toho, že západné krajiny žijú nadspotrebu. Klimatické zmeny v Afrike spôsobujú podstatne väčšie škody ako u nás na Slovensku. To má ďalšie následky ako je nedostatok zdrojov, hladomor, konflikty, migrácia. Obrovská časť populácie Afriky sa živí poľnohospodárstvom a preto sú Afričania priamo závislí od klimatických podmienok. Afrika patrí preto k najzraniteľnejším kontinentom v dôsledku zmeny klímy.

zdroj: Vyschnutá etiópska krajina/Integra

Sadíte makadamy a kešu. Prečo práve tieto?

Makadamom a kešu orechom sa v tamojšom prostredí darí, sú tam dobré podmienky na pestovanie. Rastú pomerne rýchlo, máme overenú dlhodobú spoluprácu s farmármi a navyše, sú to plodiny, s ktorými máme skúsenosti.

Aká bola vaša počiatočná investícia?

Do založenia spoločnosti Ten Senses Africa sme investovali 90 000 dolárov. V projekte výsadby stromov nám významne pomohla SlovakAid.

Koľko pracovníkov a dobrovoľníkov zapája? Sú aj nejakí zo Slovenska?

Výsadbu a pestovanie sadeníc zabezpečujú hlavne naši africkí partneri, ktorí najlepšie poznajú miestne podmienky. Spolupracujú s tisíckami drobných farmárov. My na Slovensku máme na starosti koordináciu, manažment, kontrolu nad projektom a pravidelné monitorovacie návštevy.

zdroj: Integra

Dobrovoľníkov na výsadbu stromov nemáme. Nechceme brať prácu domácemu obyvateľstvu, naopak, prácu im dávame. Preto školíme domácich farmárov, aby vedeli sadiť stromy, starať sa o nich, zbierať úrodu. Vďaka týmto stromom majú prácu a dokážu sa postarať o seba a svoju rodinu.

Ako vyzerá spolupráca so SlovakAid?

V spolupráci so SlovakAid a EÚ sme rozbehli projekty na založenie sadenicových škôlok a podpory farmárov. V škôlkach sú zamestnaní ľudia, štepia sa tam sadenice a tie sa distribuujú farmárom. Do projektu zapájame aj slovenskú verejnosť. Ľudia môžu „darovať“ strom a tak zabezpečiť, že farmár dostane sadenicu, vypestuje strom a z úrody si zabezpečí živobytie.  Slováci tým prispievajú nielen k zlepšovaniu klímy a znižovaniu svojej uhlíkovej stopy, ale pomôžu aj farmárovi.

Greta Thunbergová pred dvomi dňami na summite v Davose povedala, že sadiť stromy je síce skvelé, ale životnému prostrediu to až tak zásadne nepomôže. Musíme stopnúť produkciu fosílnych palív. Ako si predstavujete riešenie vy?

Súhlasíme s ňou. Ale nie sme v pozícii, aby sme dokázali ovplyvniť produkciu fosílnych palív. Môžeme však pomôcť našej planéte iným spôsobom. Naše projekty sú ekonomicky a ekologicky udržateľné, s pozitívnym dopadom na životné prostredie. Pôsobíme v oblasti fair trade, BIO, prispievame k zalesňovaniu.

zdroj: Integra

Akým spôsobom teda úroda z výsadby dokáže zlepšiť finančnú situáciu miestnym? O koľko si prilepšia?

Každý strom dokáže produkovať orechy v hodnote zhruba 60 eur ročne. Pre bežného roľníka v Keni táto suma predstavuje celomesačný príjem. Ak teda farmár zasadí 12 stromov, prakticky tým zdvojnásobí svoj príjem a môže si dovoliť kúpiť plechovú strechu či kravu, zdravotnú starostlivosť, elektrinu alebo školu pre svoje deti. Stromy mu pomôžu uživiť seba a svoju rodinu a žiť dôstojnejší život.

A čo ekológia?

Agrolesníctvo je zároveň preukázateľne účinnou prevenciou pred suchom a eróziou pôdy. Pozitívny ekologický dopad znásobuje fakt, že makadamiový strom má kapacitu absorbovať 12 kg uhlíkových emisií ročne. To znamená, že počas celého svojho života (priemerne 75 rokov) vie neutralizovať až 900 kilogramov emisií CO2. Len pre porovnanie, priemerný Slovák vyprodukuje ročne zhruba 7 ton emisií CO2.

Aktuálna situácia spojená s klimatickou krízou je alarmujúca a rieši sa na viacerých platformách. Je ekológia biznis, alebo ide naozaj o spôsob riešenia problému?

Ak si niekto naozaj uvedomuje vážnosť situácie, snaží sa hľadať riešenia a zodpovedný prístup. Treba si uvedomiť, že našu Zem odovzdávame ďalšej generácii. Aj preto sú dôležité konkrétne riešenia a osveta.

zdroj: Integra

Dá sa to vôbec komplexe uchytiť?

Zatiaľ je to zložité. Klimatická kríza je nová téma, ktorá v súčasnosti rezonuje. Pred pár rokmi sa zásadne neriešila. Pozitívne však je, že sa otvorila.

Existujú nejaké fake news v rámci ekológie?

Áno. Sú ľudia, ktorí nechcú priznať, že situácia je vážna. Ale ich je stále menej a menej.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory