Ženy v regiónoch nemajú tendenciu pracovať na kariére, na to je muž. Ten má na Slovensku stále o štvrtinu vyšší plat

V nedeľu je Medzinárodný deň žien. Dnes vidíme v odmeňovaní mužov a žien stále výrazné rozdiely. Okrem toho existuje aj termín mužské a ženské povolanie. Ako je možné, že tento fenomén neustúpil a percento rozdielnosti je stále dvojmiestne?

Aj bezdetné s nálepkou matky

Žena vstupuje do zamestnania s nálepkou žena-matka. Je preto pravdepodobné, že svoj hendikep, ktorý je spoločensky a historicky podmienený, pocíti v jednom zamestnaní aj niekoľkokrát.

„Na trhu práce je muž vnímaný ako ten, čo musí. Ja si však myslím, že žena je práve tá, čo môže,“ vysvetľuje pre Startitup psychologička Marta Zaťková. Muž je prirodzene vnímaný ako niekto, kto rodinu uživí, alebo by teda aspoň mal. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa na ženy pozerá ako na tie, ktoré vyšší plat ani nepotrebujú, pretože v prípade finančnej krízy majú stále za sebou barličku v podobe muža.

Dnes je už však aj na Slovensku mnoho žien, ktoré svojimi schopnosťami, šikovnosťou a talentom konkurujú mužom na rôznych životných platformách, kariérnu nevynímajúc. Preto je vnímanie ženy ako samostatne fungujúcej osoby bez potrebných finančných zázemí v podobe mužských zadných vrátok viac ako nevyhnutné.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Čo sa týka obchodu či vrcholového manažmentu, sa platy žien a mužov odlišujú na číselnej hranici 26 % a viac. Dokonca aj čisto „ženské pozície“, v prípade, že sú obsadzované mužmi, ukazujú odmeny pre mužov vo výrazne vyšších číslach. Ide o zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť, cestovný ruch, gastro a hotelierstvo či administratíva.

Zatiaľ čo špecialista v oblasti leasingu zarobí na Slovensku v priemere 2 188 eur, jeho ženský náprotivok dostane za tú istú prácu 1 553 eur, čo je o 29 % menej.

Čítaj aj >> Ženy na Slovensku zarábajú menej, no aj napriek tomu ušetria viac peňazí ako muži

Zabúdame na periférne skupiny

Ženám sa rovnoprávnosť na trhu práce nedeje sama od seba. Dokázateľne ťažšie to majú ženy žijúce v regiónoch.

„Tie sa musia vedieť ozvať, musia byť odvážnejšie, hovoriť o tom, čo všetko robia, aké náročné je denno-denné povinnosti zvládať,“ dopĺňa psychologička. Podľa jej slov však pribúda žien na perifériách a to nielen v negatívnom ale aj pozitívnom zmysle. V médiách často vidíme také, ktoré sú silné, odborne zdatné a atraktívne. Mnoho žien môže mať preto pocit, že ak nespĺňajú tieto parametre sofistikovanej, dokonalej ženy, nemajú právo myslieť si o sebe, že sú pripravené požiadať napríklad aj o zvýšenie platu.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

O ženách v regiónoch je menej počuť, neznamená to však, že by mali byť ohodnocované menej, než ich kolegyne v meste, či dokonca muži v rovnakom regióne. „Je pravdou, že ženy sa za vyššiu odmenu mnohokrát nepostavia alebo neozvú, ale vieme skutočný dôvod, prečo je to tak? Nevieme,“ hovorí pre Startitup psychologička Zaťková.

Kariérne záujmy

Ale aj postavenie sektorov v hospodárstve. To sú dva dôvody, prečo si dnes muži ešte stále nájdu na výplatnej páske v priemere o 24,4 % vyššiu odmenu ako ich kolegyne. Analýzu vykonal portál Platy.sk. Tá sa zamerala na 10 ročný platový prieskum a zistila, že hoci nám platy za ten čas narástli v priemeru takmer o 40 %, narástli aj rozdiely v odmeňovaní medzi pohlaviami.

„Kým celková priemerná mzda žien v roku 2019 predstavovala 1 146 eur, plat u mužov bol o pár stoviek vyšší. Na ich priemernej výplatnej páske svietila suma 1 516 eur v hrubom,“ informuje Profesia.

Záleží aj od toho, na aké pozície sa ľudia hlásia. V každej krajine sú povolania učiteľ, lekár či asistent chápané aj odmeňované inak.

Na Slovensku sa až 92 % mužov hlási na otvorené pozície v odvetví elektrotechniky a energetiky, ďalšie vysoké percentá zaznamenávame v telekomunikáciách, technike a rozvoji či v stavebníctve a realitách.

Rodové zvyky vs. zlozvyky?

Veľmi silno sú zakorenené hlavne v regiónoch. Ženy tu veľmi často výchovou nesiahajú po vyšších kariérnych funkciách ani nemajú motiváciu. Na to je určený muž. Otec rodiny je zároveň aj jej živiteľom a to je stereotyp, ktorý vo veľa prípadoch núti mužov cítiť sa nedostatočným mužom, ak tento vzorec nevychádza. Nie je to len spoločnosťou, ktorá muža postavila do tejto úlohy. Vníma ho tak žena. V malých aj väčších obciach sa tak pracujúca žena, starajúca sa pri tom o domácnosť a muž-živiteľ a hlava rodiny stali folklórom.

„Ak chceme meniť stereotyp, musíme ho meniť už pri výchove detí, pretože ženy sú prevažne tie, ktoré vychovávajú,“ hovorí pre Startitup Zaťková s tým, že nemôžme očakávať, že náš priamy nadriadený, muž, príde sám od seba a ponúkne nám vyšší plat.

„Možno sa to stáva, ja som sa s tým ešte nestretla. Ženy potrebujú vstať a ísť. V ich prípade je tiež dôležitý spôsob a formulácia žiadosti,“ dopĺňa.

zdroj: TASR/AP

Faktom je, že ženy si už aj na pracovných pohovoroch pýtajú menej peňazí. Podľa portálu platy.sk práve kvôli predpojatosti o lepšie zarábajúcich mužoch ani nemajú motiváciu. Na trhu práce majú ženy povesť ako menej sebavedomé, menej schopné a platové vyjednávanie im robí väčší problém, vyplýva to z historickej nálepky.

Ďalším problémom môže byť aj to, že keď idú do platového vyjednávania ženy, na druhej strane v podobe manažéra je s najväčšou pravdepodobnosťou muž. Podľa našich posledných prieskumov sa ukazuje, že v slovenskom manažmente je zhruba štvrtina žien, zostatok tvoria muži.

„Pre ženy môže byť jednoduchšie vyjednávať o plate so šéfkou obzvlášť vtedy, ak je jej priama nadriadená matkou rovnako ako ona. Čím viac majú spoločného, tým k väčšiemu konsenzu môže pri vyjednávaní viesť a naopak,“ vysvetľuje Marta Zaťková. Čím viac sme rozdielni, tým väčšia pravdepodobnosť hájenia iných hodnôt sa črtá.

Ženám na Slovensku patrí väčšinový záujem v pracovných pozíciách ako administratíva, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť či cestovný ruch, gastro a hotelierstvo. V administratíve je dnes zamestnaných viac ako 69 % žien.