Skutočný Irán a 5 vecí, ktoré ma šokovali

Ako pravý Európan som čakala, že Irán bude totálne izolovaná krajina nachádzajúca sa niekde medzi stredovekom a novovekom, postihnutá embargom. Očakávala som despotických vládcov a ľudí vystrašených z prísnych zákonov, chaos a nula technológií, ktoré máme my už roky zmáknuté – internet, telku, appky, zahraničné vysielanie a správy. Niečo takéto, keď to nafúknem:

Viac podobných článkov nájdeš na Travelhack.me.

Aké prekvapko to pre mňa bolo, keď som cez Couchsurfing našla babu, ktorá súhlasila s tým, že nás ubytuje a napísala mi, že: “Janka, pridaj si ma na Whatsappe a na FB”. A ja že čoooo hmmm okiiii pridám. V hlave mi lietali otázky typu: “vy máte povolený FB a whatsapp? Možno je len z bohatej vrstvy a má výsady aké bežní ľudia nemajú”…

Aká hlúpa som bola. Aj napriek tomu, že som prečítala X kníh o Blízkom východe a považujem sa za osobu, ktorá je scestovaná a trochu zbehlá v geopolitike Blízkeho Východu, som to mala v hlave totálne zle. Jasné, vedela som, že v Iráne je mier, že je to krásna krajina – inak by som si ani nekúpila letenky.

No to, že nemajú teroristov a nepokoje a naopak, že je tam vysoká bezpečnosť, pohoda, reálne voľby, fungujúci internet, telka, start-up svet a ľudia sú ako my, ma ajtak prekvapilo. Pozri sa, ako vyzerá taký bežný iránsky človek:

Je to dosť v rozpore s tým, čo píšu médiá, no médiá sú podniky a cieľom podniku je zarábať, nie prinášať 100% pravdivé spravodajstvo. Nechcem hovoriť, že médiá o Iráne klamú – jasné, Irán má jadrový program. Ide o to, že médiá v Európe o Iráne nič iné okrem jadrových zbraní a vytvárajú tak totálne nekompletný obraz. Následkom toho si skoro každý myslí, že Irán je totálne izolovaná diera, kde nie je bezpečno a zabijú ťa tam na ulici.

To je totálna hlúposť a tu je 5 dôvodov, prečo si myslím, že Irán je bezpečná krajina, o ktorej médiá vytvorili totálne nesprávnu mienku: 

1. Už roky nie je v Iráne aktívna žiadna teroristická skupina

Ano. Nielen že tam nie je vojna, nemajú ani teroristickú skupinu, ktorá by robila samovražedné útoky alebo inštalovala bomby do metier a nákupných centier. Na to, že ma snáď všetci od Iránu odhovárali kvôli bezpečnosti a teroristom, bola toto pre mňa lahodná infoška.

V Iráne vyznávajú šítsky islam, to je ten benevolentnejší. Šíti sa nachádzajú hlavne na území Iránu, Bahrajnu a momentálne vojnou zmietaného Iraku. ISIS, ktorých sa bojí celá Európa, sa boja aj Iránčania. Irán a Irak má spoločnú hranicu a ISIS ovláda územie 200 – 300 km od Iránu. ISIS presadzuje sunnitský radikálny Islam, ktorý Iráncom nevonia. ISIS neovláda Irán, ani naň neútočí. Rovnako na Irán neútočí Al-Kaida, ani kurdské teroristické skupiny, ktoré sú aktívne momentálne napríklad v Turecku a majú na svedomí veľa z teroristických útokov za posledného pol roka.

rán je podľa neoficiálnych meraní treťou krajinou na svete, ktorá prijala najviac utečencov z vojny – jednak z tej v Afghanistane, jednak tej, ktorá prebieha teraz. Je ťažké toto tvrdenie preveriť, keďže oficiálne merania nie sú, minimálne som ich nenašla. V Iráne sa povráva aj to, že na hraniciach s Kuwaitom kempujú desaťtisíce Iračanov, dúfajúc, že sa dostanú do Kuwaitu v totálne životohrozujúcich podmienkach. Utečencov je plný aj Libanon, Saudská Arábia, Jordánsko. Až potom v poradí nasleduje Turecko a európske krajiny, kam prichádza len zlomok utečencov. Toto je všeobecná mienka ľudí v Iráne, ako vnímajú utečeneckú krízu, nie nejaký výskum, ktorý som robila 6 mesiacov. Napísala som to len preto, lebo my v Európe máme často pocit, že všetci utečenci idú ku nám.

Mimochodom, Iránci ani nie sú Arabi – ale Peržania. Majú inú kultúru a históriu, napriek tomu, že tiež vyznávajú Islam. A inak aj hovoria oveľa jemnejšie a mäkšie ako Arabi:

Ja som sa v Iráne cítila totálne bezpečne. Nikto nevyzeraj, že by mi najradšej ukradol peňaženku alebo foťák,nikto nekričal allahu akbar alebo sa divne nepozeral na nás ako turistov. Domáci mi hovorili, že majú dosť dobrú tajnú službu – kontroluje ich možno viac ako by si ľudia želali, no sú za nich vďační, pretože chránia bezpečnosť a robia to dobre.

Mimochodom, keďže sú drogy a alkohol oficiálne zakázané, na uliciach nenájdeš žiadnych feťákov alebo opitých a iných divných ľudí pod vplyvom bohviečoho. My Slováci sme si na to už tak nejak zvykli a každého už aspoň raz v živote niekto takýto otravoval, naháňal, niekedy aj zbil. V Iráne som si pripomenula, aké je super nemať divných ľudí naokolo.

2. Iránci sú ako my

Počas party u Feri v Teheráne (Iránčanka, u ktorej sme bývali) som sa ohliadla okolo seba a sledovala ľudí, Iráncov, ako sa zabávajú. Kecali, hrali karty, robili si srandu, tancovali, hľadali songy cez Shazam..Boli tam inteligentní ľudia, vysokoškoláci. Budúci právnici, dizajnéri, ekonóm, baba, ktorá robí v start-upe (áno, podnikateľský svet Iránu sa prebúdza tiež)

Všetci boli tak priateľskí a normálni, že som mala pocit, že som doma, s ľuďmi, ktorých poznám roky.

U Iráncov je obľúbená je vodná fajka a je brutálna! Vôbec nepálila v hrdle, u mňa najlepšia, akú som kedy mala, aj keď musím priznať, že nie som zrovna štamgasta. :-) Sedia v takých altánkoch, ktoré sú total uzatvorené. Vo vnútri takého altánku som ani nemusela mať na sebe šatku, ktorá je inak povinná a ak by som ju nemala, zobrala by mamoral police do basy a niekto by mi ju musel doniesť – potom by ma pustili.

Čo sa týka náboženstva, veľa mladých vo veľkých mestách, kde som ja bola, sa ani len nepriznáva k moslimskej viere. Je však daná zákonom, takže nemoslimom byť navonok nemôžu. Keď začnú “hulákať” výzvy k motlitbe (5x za deň zo všetkých mešít), nič sa nezmení. Nikto si neklaká na ulici ani nebeží do najbližšej mešity o život.

Irán je neskutočne veľký, iba hlavné mesto Teherán má o 100% viac obyvateľov ako celé Slovensko. Ja som v Iráne strávila 5 dní a videla som mestá Esfahan a Teherán – tie rozvinutejšie a väčšie. Nie celý Irán je taký istý.

3. Taká priateľskosť a nápomocnosť, akú sme našli v Iráne, je vo svete raritou

Feri, baba u ktorej sme bývali v Teheráne, nám to krásne vysvetlila v dvoch vetách: “Vieš Jani, keď oslovíš Iránca s prosbou o pomoc alebo otázkou, často ti nevie odpovedať alebo pomôcť. On však cíti potrebu pomôcť ti, berie to ako jeho povinnosť pomôcť ti. A keď si turistka, tak sa snaží o to viac, pretože sa tu proste nevyznáš.”

A presne takto to bolo. Kohokoľvek sme oslovili o pomoc, nám pomohol. Keď nám nerozumel (alebo my jemu), doviedol nás k niekomu, kto anglicky hovoril a pomohol nám ten. Minimálne raz za deň sa nam tiež stalo, že za nami len tak niekto prišiel a spýtal sa, odkiaľ sme, či chceme s niečim pomôcť, či chceme odporúčania. Ale nie preto, lebo za rohom mali obchod s kobercami a chceli nám niečo predať.

Samostatnou kategóriou sú “iránski tatkovia”, ako sme ich nazvali. Vždy okolo 50tky, šedivejúce fúziky, bruško a mega priateľský výraz. Vždy sa niekto našiel. Kúpili nám tradičné sladké, aby sa uistili, že ho ochutnáme, šťuchli nás, keď prichádzala zastávka, na ktorej sme mali vystúpiť, ukázali nám wécka.

Takto si vysedávali v parku. Všímaj že všetci majú košele, obleky.. Každý starší človek v Iráne bol takto vyfešákovaný.

Kamoška, ktorá po Iráne cestovala s frajerom mesiac, mi hovorila, že miestami sú Iránci až príliš priateľskí a nápomocní. Že sa im stalo viackrát, že boli pozvaní na večeru alebo im ponúkli gauč na prespanie. Následne dotiahli celú rodinu, strýkov, dedkov, bratrancov z ôsmeho kolena a podobne a spánok bol v nedohľadne. :-)  Asi záleží, na koho natrafíte.

4. V každom parku sú outdoor fitká

A cvičia v ňom muži aj ženy. Pre mňa ako fanúšika pohybu a cvičenia to bolo skvelé odhalenie – to, na čom na Slovensku už roky makajú rôzne občianske združenia, napríklad moji kamoši z OCTAGO, už v Iráne funguje. V Iráne, chápeš? Ja som si ešte pred dvomi týždňami myslela, že tam bude zakázaný pohyb na verejnosti pre ženy. :-)

Pozri ako to vyzerá:

Takto vyzerali “stroje”, ktoré tam boli. Úplne dostatočné na tréning…

…a aj teta sa starala o ladné nôžky…

…zhyb musí byť!! :)

5. Neskutočne veľa AHA momentov

Kebyže ma môžeš vidiet. Chodila som po ulici, oči otvorené a bolo tam tak veľa vecí, ktoré boli pre mňa nové, iné, pri ktorých som si povedala že woaaaaaw! Napríklad som zistila, že podľa ich kalendáru je rok 1394 a presne o 11 dní majú Nový rok, že majú morálnu políciu, ktorá stráži nosenie šatiek, že Iránky si posledné roky dávajú zmenšovať nosy, pretože od prírody ich majú veľké a že Irán má top plastických chirurgov, že pijú šťavu z čerstvého ovocia so zmrkou.. Mám zapísané tri A4ky s tipmi, vychytávkami a vecami, ktoré chytili moju pozornosť.

Kto pri cestovaní vyhľadáva iné, exotické zvyky, tradície, produkty – Irán je tvoja TOP destinácia.

Uuups! takto na verejnosti? Ale na líčka sa môže, hlavne keď máš šuter na ruke (my sme mali, požičaný od maminky a tatinka :-) ).

A tuto už čakali na turistov. alebo ich možno chránili. Neviem, som rada, že som s nimi nemala tú česť. :-)

Rozprávkový pohľad. UNESCO heritage, jedna z najväčších mešíť sveta, len si tam tak stála. Esfahan, mesto 6h od Teheránu. Odporúčam!

Hmmm, v tom habite čo mám a v šatke sa nanič robia stojky..Asi to nie je nič pre mňa, lebo stojok sa nevzdám. :)

Miestne Cappuccino. Bolo brutálne, aj keď mám pocit, že nám tam šupli tak kilo cukru. Inak toto jedno stálo 4€, káva je tam mega drahá, čaj je oveľa lacnejší. Ale bola to krásna kaviarnička – Che Guevara, taká revolucionárska. :-)

Irán sa pripravoval na Nový rok. Na stole majú takéto rybky, trávu a ešte ďalších 6-7 tradičných vecí, medzi nimi aj maľované vajíčka ako máme my na Veľkú noc.

Baba malovala na stromy. Nádherné kresby a aj nádherná baba, čo hovoríte chalani?

Jeden z tradičných bazárov. Krásne. A nikto tam na nikoho nekričal s ponukami, to som si cenila.

Aj takýto krásavec bol v miestnom parku. A okrem neho mega veľa veľkých papagájov, aj takých tých hovoriacich.

Toto je v Teheráne, hore na kopci, pod horami. Nádherné miesto.

Osol nesúci strom :-D to inde nezažiješ.

A navyše:

Je to tam dosť lacné. Aj s turistickou “daňou”, ktorú sme určite často platili, to bolo dosť lacné. Jednak potraviny, jednak tovar. Vodná fajka sa dala kúpiť za 4€ (a to bola nezjednaná cena), za nákup na raňajky (vajíčka, syr, chleba, papriky, šalát) sme zaplatili tak 1,5€. Takisto jedlo v reštauráciách – začínalo na 2€, najdrajšie bolo za 10€, išlo skôr o to, či to je fast food alebo reštaurácia, kde je pekné sedenie a super obsluha.

Irán je teda krajina, kde za lacno nájdeš svet úplne iný ako ten náš, bezpečnosť a milých ľudí. To je Irán, nie to, čo prezentujú médiá. A čo je najlepšie –  Irán ešte nie je zničený masovým turizmom.

Veľa ľudí chce ísť na Kubu – “zažiť iný režim”…

…no tak ti poviem, že to je už pasé, tam bolo treba ísť 5 rokov dozadu. Teraz máš rovnakú šancu s Iránom. Nepremárni ju obavami a strachom z nepoznaného. Choď tam a zaži to

A keď ti tento článok priniesol aspoň jeden nový AHA moment, prosím, pošli ho aj kamošom. Napísala som ho preto, aby som ukázala reálny Irán a zmietla zo stola všetky pochybnosti o jeho bezpečnosti a aj ty mi s tým môžeš helfnúť.

Medzičasom som napísala kompletné články o mojom výlete do Iránu. Jeden obsahuje kompletný návod ako nájsť letenky, ubytko, čo si zbaliť, na čo sa pripraviť, ako to funguje s peniazmi, bankomatmi, jedlom, alkoholom..Jednoducho VŠETKO, čo by som si sama želala vedieť pred odchodom do Iránu. Druhý článok je čisto o tom, ako získať víza po prílete na letisko do Teheránu.

Zdroj: travelhack.me, zdroj fotografií: travelhack.me

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko