Tradičnú receptúru starého otca obohatili o nové trendy. Ovládli stred Slovenska, Moja srdcovka chce teraz ohúriť Bratislavu
- Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa pred pár dňami otvorila nová cukráreň
- Má lákavý interiér, netradičnú ponuku zákuskov a skvelé gelato
- Na strednom Slovensku rozpútala Moja srdcovka doslova boom. Zamierili do hlavného mesta rovno medzi najlepších
- Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa pred pár dňami otvorila nová cukráreň
- Má lákavý interiér, netradičnú ponuku zákuskov a skvelé gelato
- Na strednom Slovensku rozpútala Moja srdcovka doslova boom. Zamierili do hlavného mesta rovno medzi najlepších
Začali v Lučenci a bolo to dávno, ešte v 70. rokoch. Otvoriť cukráreň v Bratislave zvažovali posledné tri roky. Nakoniec sa to podarilo tesne pred koncom koronakrízy. Paradoxne vtedy, keď mnoho iných podnikov ledva prežívalo.
Sú moderní, ale aj tradiční. „U nás si vyberie každý, od vnučky až po starkú,“ hovorí Eren Hajrula, spolumajiteľ Mojej Srdcovky.
Sú Turci. Rodina sa do Lučenca presťahovala v roku 1969 zo Želiezoviec. Tam tiež cukrárčili. Vedia, čo je dobrá káva, zákusok, zmrzlina a oddych.
Turci si užívajú život trochu inak ako my, Európania, hoci sa tunajším podmienkam dokázali rýchlo prispôsobiť a Lučenčania si ich v sekunde zamilovali. Nie preto, lebo nemali inú možnosť. Vtedy bol na juhu Slovenska celkom veľký výber jadranských a balkánskych zmrzlinární a aj niekoľko cukrární.
Na Masarykovej ulici otvorili cukráreň, ktorá bola predĺženou rukou rodinnej tradície, siahajúcej do roku 1925. Volala sa Flamengo. A presne ten istý názov dostala aj cukráreň na „hlavnej ulici“, ako jej domáci hovoria.
„Premenovali sme sa na Moju srdcovku, lebo názov Flamengo mal význam možno v 80. rokoch. Dnes už vôbec nekorešpondoval s tým, čo ponúkame. Nepredávame ani kurzy tanca, ani pelikány či plameniaky,“ hovorí mi s úsmevom do telefónu Orhan Hajrula, spolumajiteľ cukrárne Moja Srdcovka.
Po Lučenci nasledoval Zvolen. Tam otvorili minulý rok hneď dve cukrárne, spolu s ďalšou malou predajňou na polceste, v Haliči. Ešte o rok skôr prišla na rad Banská Bystrica. Dokopy majú 7 cukrární.
Korona ich však stopla v smelom smerovaní za hranice. Plánovali Viedeň alebo Prahu. Teraz sa viac sústredia na Slovensko. Na stole majú viacero projektov, medzi nimi Košice a Nitru.
Konkurencia neexistuje
Tradíciu si však nesú naďalej. Lákavá balkánska zmrzlina, na ktorú chodili Lučenčania aj široké okolie dlhé roky, inovovala svoju tradičnú receptúru a dnes ich cukrárne pod zmeneným názvom nájdeš okrem Zvolena aj v Banskej Bystrici. „Tento rok sa nám to podarilo až do vysnívanej Bratislavy,“ hovorí Eren Hajrula na margo expanzie zo stredného Slovenska na západ.
Pred pár dňami totiž otvorili typickú bielosivú cukráreň s presvetleným interiérom a atypickou ponukou koláčov a zmrzliny na vychytenej bratislavskej lokalite. Priamo na Hviezdoslavovom námestí. Konkurencie sa neboja. Tvrdia, že sú iní ako ostatní.
Vedia o nej a radi ju privítajú. Nielen v Bratislave, ale v každom meste. Porovnávanie pomáha zdokonaľovať sa. „Keby sme sa v minulosti nemali s kým porovnávať, v Bratislave by sme dnes určite neotvorili,“ vysvetľujú základný princíp svojho podnikania.
V Bratislave dnes už ťažko zoženieš poriadny „punčák“ alebo karamelový veterník či laskonku. Presne túto dieru na trhu vychytali šikovní Turci. Nenazývajú sa zmrzlinárňou. Eren hovorí, že prioritou sú pre nich koláče a zákusky, pretože otvorené majú celý rok.
Zmrzlina je naša srdcovka
Hoci sú zákusky tým, do čoho investujú najviac času, kreativity a seba, zmrzlinu nepodceňujú.
„Je skôr doplnkom portfólia produktov. Je to však naša rodinná tradícia, ktorú ešte zakladal náš starý otec, máme pre ňu slabosť, preto je to naša srdcovka,“ vysvetľuje Eren.
Na otázku, aký je jeho obľúbený koláč, som čakala odpoveď „baklava“. Opak je však pravdou. Eren v sebe ani napriek svojim balkánskym koreňom nezaprie intenzívny vplyv Slovenska. Najradšej má domáci jablčník. „Keď si ho dám, zakaždým sa vrátim spomienkami do svojho detstva. Určite to poznáte, vôňa čerstvého jablkového koláča so škoricou a k tomu vanilková zmrzlina,“ smeje sa Eren Hajrula.
Čo sa však týka zmrzliny, autentický recept starého otca vnuci trochu vylepšili. Pozmenili ju o ingrediencie, ktoré v čase, keď miešal svoje príchute on, ešte neboli dostupné. Zákazníci sú z roka na rok náročnejší. A preto sa chtiac-nechtiac trendom treba prispôsobiť. Hovoria, že držia krok s tými svetovými.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
„Keď pôjdete na dovolenku do Talianska, dáte si tam famózne gelato, potom sa vrátite na Slovensko a zistíte, že naše gelato je porovnateľné s tým v Taliansku,“ prezrádzajú s dodatkom, že takúto chuť a pocit u zákazníka docielili práve tradičnou receptúrou starých rodičov, ktorú skombinovali s inovatívnymi trendy chuťami.
Gelato je pojem, za ktorý sa už dnes skrýva každý. Tradičnú zmrzlinu predáva málokto. Gelato sa uchytilo a stalo sa akousi značkou. Pravda je taká, že samotný pojem gelato je zmrzlina po taliansky. Konzistenciou by sa od tej balkánskej mala líšiť.
Bratia z Mojej srdcovky hovoria, že gelato obsahuje menej tuku, medzi 5-10 %, pričom balkánska zmrzlina obsahuje 20-25 % tuku. Jeho menší podiel zvýrazní chuť danej zmrzliny. Je to teda vec chuti, niekomu chuti viac krémová, niekomu menej, no zato výraznejšia.
Moju srdcovku nájdeš na Hviezdoslavovom námestí, hneď vedľa známej reštaurácie Iasai. Interiér je krásny, lákavý. Rovnako ako koláče, kávy a zmrzliny.
Viac foto nájdeš na Instagrame.