Bratislava je mesto unikátnej architektúry. Toto sú komunistické skvosty, ktoré sú dnes našou pýchou

Aj napriek tomu, že komunistická vláda v našej krajine už dávno prišla o hlavné slovo, nielen v uliciach Bratislavy stojí veľa budov z vtedajšej doby. Komunistické stavby dodávajú mestu zaujímavú historickú hodnotu a ľuďom dennodenne pripomínajú, za čo ich predkovia kedysi bojovali.

Možno ani nevieš, koľko komunistických skvostov v sebe naše hlavné mesto ukrýva. Prvé, čo ti môže napadnúť, je budova Slovenského rozhlasu. Pravdou ale je, že pamiatok a stavieb postavených v „slohu komunizmu“ je v Bratislave podstatne viac.

Most SNP

Určite si Most SNP už niekde videl, buď na vlastné oči, alebo na internete. Pre Bratislavu je typický na mnohých záberoch spolu s hradom. Ide o prvý asymetrický lanový most na Slovensku a druhý takýto na svete. Bol dokonca vyhlásený za stavbu storočia.

„Málokto vie, že most mali pôvodne stavať Maďari. Po ročných rokovaniach došlo k zmene, pretože oni chceli montovať pomocou nitov. To by znamenalo veľmi prácne vŕtanie státisícov dier a náročné montovanie. My sme boli zváračská veľmoc, a tak sa rozhodlo, že to budú robiť Vítkovice,“ pre TASR povedal Igor Scholz, ktorý pri stavbe mosta pôsobil ako vedúci investičnej skupiny.

Treba podotknúť, že most je skutočne neodmysliteľnou súčasťou Bratislavy. Okrem toho je vďaka tvaru a rozpätiu konštrukcie ojedinelou stavbou v Európe.

zdroj: SITA/Branislav Bibel

Areál Ekoiuventy

Tento areál na Búdkovej ulici vyhlásil Pamiatkový ústav SR za národnú kultúrnu pamiatku iba pred štyrmi rokmi. Konkrétne sa tak pamiatkou stal Dom mládeže s areálom, schodisko, bazén, amfiteáter či polyfunkčný dom.

„Budova je významnou stavbou architektúry socialistického realizmu 50. rokov 20. storočia na území Slovenska, je dokladom tejto etapy vývoja slovenskej architektúry,“ informuje Pamiatkový ústav v rozhodnutí.

Podľa pamiatkárov bol areál navrhnutý a postavený tak, aby dokonale spĺňal kritéria dnešného voľnočasového centra.

zdroj: SITA/Marek Mrviš

Obchodný dom My

Pokiaľ máš často cestu cez Kamenné námestie, určite si si všimol vtedajší Prior. Dlhú dobu budovu vlastnila spoločnosť Tesco a tá ju pomenovala na obchodný dom My. V súčasnosti budovu vlastní podnikateľ, ktorý v Žiline vystaval obchodné centrum Mirage.

Kedysi bola táto stavba legendou mesta, ako napokon každý lokálny Prior. Počas nakupovania v tejto ikonickej budove však jednoznačne nenadobudneš pocit starých komunistických čias. Ako informovali Hospodárske noviny koncom minulého roka, interiér je totiž kompletne prerobený.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Budova Slovenského rozhlasu

Známou kultúrnou pamiatkou z čias komunizmu je aj Budova Slovenského rozhlasu. Trvalo 16 rokov, kým postavili túto pyramídu. „Koncept obrátenej pyramídy, ktorá v sebe skrýva ešte jednu, je unikátny na celom svete,“ povedal architekt Štefan Bekeš.

Na svete síce existujú obrátené pyramídy, no bratislavská v sebe ukrýva ešte jednu, vnútornú. „Má to svoju logiku, lebo skrýva v sebe tie najdôležitejšie vysielacie priestory, ktoré potrebujú ochranu,“ dodal Bekeš. Podľa RTVs patria nahrávacie štúdiá v budove k jedným z najlepších v Európe.

zdroj: Unsplash/Martin Katler

Pentagon

Obytný dom v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa, Pentagon, poznajú nielen domáci, ale i prisťahovalci. Dávno nie je novinkou, že táto stavba je hotovým nebom pre dílerov. Aj keď sa za posledné roky okolie i interiér pentagónu vylepšil, stále tam prebýva množstvo narkomanov či drogových dílerov.

Reportáž z roku 2015, za ktorou stoja novinári z Aktuality.sk, však napovedá, že v budove žije aj niekoľko slušných ľudí. Tí sa údajne s problematickými ľuďmi ani nemusia stretnúť, nakoľko budovu tvorí 450 bytových jednotiek.

Spočiatku táto budova slúžila ako ubytovňa pre stavbárov, neskôr sa z bytov stali sociálne byty. Bratislavský magnát a mestská časť Vrakuňa sa dlhodobo dohadujú na postupoch, vďaka ktorým by zlepšili bezpečnostnú situáciu. Či sa to niekedy podarí zostáva otázne.

zdroj: SITA/Peter Maďar

Budova Národnej rady Slovenskej republiky

Táto budova je zobrazovaná v mnohých slovenských filmoch zachytávajúca 90. roky a mafiánske počiny na Slovensku. Nachádza sa na Hradnom vrchu pri ikonickom Bratislavskom hrade. Pred budovou stojí bronzová socha ženy s otvorenou náručou a kvetmi v rukách.

Parlament je do istej miery aj galériou, nakoľko sa v budove nachádza 230 diel.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Mladá garda

Internát Mladá garda je skutočným pamätným miestom. Podľa docentky Evy Kráľovej z Ústavu dejín a teórie architektúry sa pri výstavbe objektu podieľali aj študenti. „Architekt Emil Belluš, autor budovy Fakulty architektúry STU i internátu Mladá garda, zapájal študentov do spoločenských úloh. Viedol ich, no jeho snahou bolo, aby si sami naprojektovali, kde chcú bývať a učiť sa,“ vysvetlila Kráľová.

Aj keď študenti sami postavili Mladú gardu pred približne 60 rokmi, dnes budova vyzerá ako nová. Jej súčasťou je aj atletický areál. Na jej komplexnej rekonštrukcii sa podieľala Slovenská technická univerzita. Docentka Kráľová sa dokonca domnieva, že internát by sa mohol stať kultúrnou pamiatkou.

zdroj: STUBA.sk/Študentský domov Mladá garda

Slovenská národná galéria

Za vznikom Slovenskej národnej galérie stojí komunistický básnik, spisovateľ a novinár Laco Novomeský. V počiatkoch vzniku bolo v galérii vystavených približne 500 umeleckých diel a rovnaký počet kníh. V súčasnosti je galéria tvorená z komplexov budov, ktorých súčasťou je aj nová čelná prístavba.

V roku 2016 bola prisľúbená rekonštrukcia a modernizácia budovy, ktorá prebieha dodnes.

zdroj: TASR/Dano Veselský

Dom odborov Istropolis

Táto stavba sa nachádza na Trnavskom mýte v Bratislave a je kongresovo-kultúrnym centrom. Ide o niekdajšie zjazdové centrum komunistického režimu, ktoré podľa informácie Hospodárskych novín slúžilo aj spoločenským účelom.

Centrum známe ako Istropolis dlhé roky chátralo. Hospodárske noviny informovali o developerovi, podľa ktorého budova nespĺňala kvalitatívne ani bezpečnostné požiadavky. Koncom minulého roku sa rekonštrukcie chopilo holandské štúdio KCAP. Vízia je jasná, urobiť z chátrajúcich pozostatkov komunistického režimu lepšie miesto pre život.

zdroj: SITA/Diana Černáková

Slovenský národný archív

V minulosti sa tento archív nazýval Štátny ústredný archív. Ako je evidentné už z názvu, zbiera, ochraňuje a vedecky spracováva archívne dokumenty. Zaujímavosťou je, že pri jeho výstavbe pomáhali politickí väzni.

Výsledná budova je zložená zo štyroch častí, má 12 poschodí, pričom tri z nich sú podzemné. Autorom je Vladimír Dedeček, ktorý stojí za kontroverznou červenou nadstavbou Slovenskej národnej galérie. Napriek dvojakým názorom na tohto architekta si za budovu Slovenského národného archívu vyslúžil v roku 2016 štátne vyznamenanie.

zdroj: TASR/Dano Veselský