Pôda a voda pod Bratislavou je zamorená nebezpečným koktejlom chemikálií, štát aj Istrochem o tom mlčali desať rokov

Aktualizované 16:02 o reakciu ministra životného prostredia

Pôda a spodná voda pod hlavným mestom je doslova zamorená nebezpečnou chémiou. Vyplýva to z desať rokov starej štúdie, ktorá však bola odtajnená až teraz. Informovali o tom členovia strany Spolu na tlačovej besede. „Je to v areáli Istrochemu. Zarážajúci na tom je ten rozsah a že to trvá už tak dlho,“ povedal Erik Baláž.

Desať rokov v utajení

Prieskum o znečistení životného prostredia si dal vypracovať samotný Istrochem. Ten je však súkromnou firmou a tak nie je povinný zverejňovať výsledky. Desať rokov si tak informácie o zamorení nechával pre seba. O probléme však vedel aj štát, tvrdí Spolu. Napriek tomu sa roky nič neurobilo.

„Výsledky potvrdili naozaj masívnu kontamináciu vody a pôdy. Je to chemický koktejl známych aj zmiešaných látok, medzi nimi je napríklad artazín, arzén, PCB, olovo, alebo napríklad benzén,“ hovorí Tamara Stohlová, expertka strany Spolu na životné prostredie. Limity pre niektoré látky boli prekročené až tisícnásobne.

Od Kuchajdy po Vrakuňu

Prieskum znečistenia podľa nej ukázal naozaj obrovský rozsah znečistenia. Kontaminovaná pôda je v častiach Nové mesto, Trnávka, Ružinov, Zlaté piesky či Vrakuňa. Tieto časti Bratislavy sú často husto obývané a zastavané. Navyše, ak sa už chemické znečistenie dostalo ku skládke vo Vrakuni, chemický koktejl nebezpečných látok bude ešte pestrejší.

V prieskume sa tiež ukázalo, že ku znečisťovaniu nedochádzalo len na skládkach odpadu, ale aj pri samotnej výrobe. V Istrocheme sa vyrábali pesticídy, hnojivá, ale aj trhaviny či kyselina sírová. Nebezpečné chemikálie sa často vylievali a sypali len tak, na zem. „Niekedy sa odpady vylievali do mŕtvych ramien Dunaja, ktoré sa na tomto území historicky nachádzali, a potom sa zasypali,“ hovorí Stohlová.

Možno je neskoro

Poslanci vyzvali ministra životného prostredia, aby urýchlene v tejto veci konal. Ako však pripomenul Erik Baláž, čistenie sa mohlo urobiť už pred desiatimi rokmi. Samotný Istrochem navrhoval už pred desiatimi rokmi najrozsiahlejšiu a najnákladnejšiu sanáciu s odčerpaním kontaminovanej vody a pôdy. Dodnes sa však nič nestalo.

„Ak by sme zasiahli skôr, nemuselo to takto byť. Teraz budú náklady vyššie, no možno sa to ani nepodarí,“ povedal s tým, že Spolu ešte preverí legálnosť celého postupu a trestnoprávne dôsledky.

Minister Budaj chce situáciu riešiť

Minister životného prostredia Ján Budaj víta, že sa dnes otvorila téma ďalšej envirozáťaže. „Záťaž z výroby v Istrocheme je evidovaná vo voľne prístupnom informačnom systéme od roku 2009. Na Slovensku máme približne dvetisíc environmentálnych záťaží a tisíce nelegálnych skládok. Mnohé prípady už vyšetruje polícia. V súvislosti so záťažou v Istrocheme odhadované náklady predstavujú čiastku 350 miliónov eur,“ reagoval Ján Budaj.

Šéf envirorezortu prisľúbil, že odštartuje práce na legislatívnej zmene. Súčasná podoba geologického zákona totiž umožňuje súkromnej firme utajiť správu z geologického prieskumu, a to aj v prípade, že svojou činnosťou ohrozuje zdravie ľudí či životné prostredie. „V prípade, že ide o ohrozenie životného prostredia či zdravia, je absurdné, aby mal súkromník možnosť správu utajiť,“ dodal Budaj.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko