Klimatická kríza zabíja ľudstvo, ovplyvňuje pôrodnosť aj tehotenstvo. Slovensko je na tom už teraz biedne

Environmentálne zdravotnícke zistenie uverejnené v časopise Journal of American Medical Association (JAMA) prišlo s presvedčivými argumentami – klimatické zmeny podnebia s negatívnymi výsledkami tehotenstva.

V prehľade bolo analyzovaných 68 štúdií z roku 2007, ktoré zahŕňali viac ako 32 miliónov narodených detí. 84 percent pôrodov preukázalo štatisticky dôležité a významné prepojenie medzi zvýšeným znečistením ovzdušia a vplyvom tepla (v súvislosti s klimatickými zmenami) a vážnymi rizikami pre tehotenstvo. Konkrétne ide o predčasný pôrod, nízku pôrodnú hmotnosť či narodenie mŕtveho dieťaťa.

zdroj: Unsplash/William Bossen

„Trávime toľko času pokusmi a snaženiami sa  o zníženie komplikácií počas tehotenstva a zlepšenie výsledkov, takže pre mňa ide o veľmi významný miľník,“ uviedla doktorka Jeanne Conry, zakladateľ nadácie Leadership Environmental Health Leadership a prezidentka Medzinárodnej federácie gynekológie a pôrodníctva.

Klimatickú krízu tak už nebudú zastupovať len predstavy zmien počasia, topenie ľadovcov či zúbožené ľadové medvede. Zistenia nám ukazujú vplyv zmien klímy na nás samých.

Nejde však len o komplikácie počas tehotenstva, ale zrejme aj o problém plodnosti všeobecne.

Nižšia pôrodnosť

Už výsledky minuloročného prieskumu pôrodnosti na Slovensku z roku 2018 ukazujú nízku pôrodnosť. Napríklad v  roku 2018 počet seniorov prevýšil počet detí, na 100 detí pripadlo 102 seniorov. Naposledy dosiahlo Slovensko najnižšiu pôrodnosť v rokoch 2001 až 2003.

zdroj: Unsplash/Jonathan Borba

„Reálne má Slovensko prirodzený prírastok obyvateľstva, ale počet narodených len veľmi tesne prevyšuje počet zomretých. Ročne sa v SR narodí 58 000 až 60 000 detí a zomrie 52 000 až 54 000 ľudí,“ povedala vtedy pre dnes24.sk generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR Ľudmila Ivančíková. 

Klimatická kríza škodí aj mužom

O tom, že teplota stúpa a klesá plodnosť informoval koncom minulého roka aj portál TA3. Štúdie, ktoré sa vtedy uskutočnili na zvieratách, ukázali, že zmeny teploty podľa všetkého hrali značnú rolu pri vyhynutí niektorých druhov zvierat.

Je to kvôli tomu, že mužský reprodukčný aparát vrátane spermií je veľmi citlivý na teplotné podmienky. Negatívne účinky klimatických zmien sa prejavujú aj na prípadnom potomstve, ktoré je následne menej plodné a jeho reprodukčná kapacita je znížená o 25 percent.

Kedysi sa za dôvod neplodnosti označovali fajčenie, choroby či chémia. Dnes k tomu prispieva viacero faktorov vrátane životného prostredia. Pokles mužskej plodnosti je dnes už dávno známym faktom, ktorý sa nemení.

zdroj: Unsplash/Jesper Aggergaard

Napríklad sa vie, že vystavenie vysokým teplotám, ako sa to stáva pri povolaniach ako kuchár či zvárač, môže negatívne ovplyvniť plodnosť. Podobné je to aj u šoférov kamiónov alebo u tých, ktorí dlhodobo pracujú s laptopom na kolenách.

„Máme dôvod domnievať sa, že celkové zvýšenie teploty môže pôsobiť na mužskú plodnosť,““ uviedol vtedy Fabrizio Palumbo, vedecký expert zo SIA. Vlny horúčav teda môžu byť zahrnuté medzi faktory životného prostredia a klimatických zmien, ktoré môžu trvale znížiť plodnosť a vyvolať komplikácie pri tehotenstve.

Horšie podmienky pre Afroameričanov

Ako píše The New York Times, doktorka Rupa Basu, ktorá stojí na čele oddelenia epidemiologického znečistenia ovzdušia a klímy pre Úrad posudzovania rizík životného prostredia v Kalifornii a je zároveň spoluautorkou spomínanej štúdie, poukázala na zaujímavé skutočnosti.

zdroj: Unsplash/Tikkho Maciel

U Afroameričanov je podľa nej viac pravdepodobné, že žijú  v blízkosti elektrární a bližšie k diaľniciam či cestám. Tam sú vystavení výparom z dieselových výfukových plynov a z tovární, čo súvisí s celým radom problémov, od astmy, cez rakovinu pľúc až po srdcové choroby.

Basu pokračovala, že čierne a latinské štvrte sú pravdepodobne „horúcimi ostrovmi“, oveľa viac ako iné okolité komunity. Je to kvôli tomu, že sa tam nachádza menej zelene.

Afroamerické domácnosti majú spravidla aj menej zdrojov na to, aby sa postavili proti týmto environmentálnym faktorom.

Aj keď možno budú naďalej hľadať možnosti v bývaní v uliciach s väčším počtom zelene, stále však budú domácnosti s nízkymi príjmami, ktoré si možno nebudú môcť dovoliť klimatizáciu, ktorá im pomôže ochladiť ich domovy.

Potom je tu otázka, čo sa stane, keď dôjde k zdravotným problémom – Afroameričania podľa doktorky žijú v tzv. lekárskych púšťach – na miestach, kde je ťažké nájsť lekára či dostať lekársku starostlivosť.

Akonáhle vyhľadajú lekára, černošskí pacienti majú tiež menšiu pravdepodobnosť, že dostanú adekvátnu liečbu. „Už vieme, že tieto výsledky o priebehu tehotenstva sú horšie pre čierne ženy,“ povedal Basu pre The New York Times. „Týmito expozíciami sa to ešte zhoršuje.“