Mnoho pacientov s exdiagnózou COVID-19 trpí halucináciami. V USA aj sklonmi k samovražde

Halucinácie, paranoje a iné problémy sprevádzajú niektorých pacientov, ktorí prekonali ochorenie spôsobené novým koronavírusom. Nejde len o niekoľko výnimiek, percento je dosť vysoké, píšu reportéri z NY Times. 

Nákaza novým koronavírusom spôsobila, že ľudia sa nevedia dostať do pohodového stavu z čias, keď boli ešte zdraví. Mnohí z nich s pocitmi úzkosti, depresie, letargie či nepríjemných halucinácií bojujú dodnes. Svetom otriasol jednotný strach z globálnej pandémie a tak nečudo, že nakazeným a následne vyliečeným pacientom zanechali tieto skúsenosti ujmu na psychickom zdraví. 

Tento jav, ktorý sa nazýva nemocničné delírium, sa predtým vyskytoval väčšinou v podskupine starších pacientov, z ktorých niektorí už mali demenciu a v posledných rokoch nemocničných liečení prijali opatrenia na jeho zníženie. Je zaujímavé, že práve takéto stavy sa spájajú s vírusovým ochorením, akým je práve COVID-19.

Niekoľko pacientov v USA muselo byť dokonca s diagnózou posttraumatických syndrómov hospitalizovaných. 

zdroj: Unsplash.com/Olesya Yemets

Samotná pandémia nám podľa slov psychológa Robera Krauseho ukázala, aké rezervy majú ľudia, čo sa týka zdravého psychického prežívania. Na druhej strane išlo o nový typ ochorenia.

Všetko, čo je nové, v nás poväčšine budí strach. S novým koronavírusom sme sa nielen my, ale aj lekári, imunológovia a napokon aj čelní predstavitelia krajín museli vyrovnávať operatívne. Ochorenie nebolo preskúmané, a tak sa robilo všetko, čo sa v danej chvíli uznalo za vhodné. Pomôcť svetu sa však lekárom darilo.

Keďže ochorenie nebolo zatiaľ dostatočne preskúmané, jednotlivci nevedia, aký potenciálne negatívny dopad môže mať na ich zdravie v dlhodobej perspektíve. 

Obavy, strach a ohrozenie

Tie boli u ľudí na celej zemi jednotné a postupne sa zakoreňovali v našich mentálnych výbavách. Strach je niekedy dobrý sprievodca životom. Stačí však krátkodobo. Aj vďaka nemu sme sa stávali zodpovednejšími a dodržiavali sme všetky predpísané pravidlá v snahe zabrániť šíreniu vírusu. 

Existuje niekoľko príbehov pacientov, ktorí trpeli rôznymi typmi ťažkých depresií. Ich spovede spísala reportérka Pam Belluck v sekcii venovanej zdraviu denníka NY Times. 

Opisuje, že niektorí prežívajú tzv. hyperaktívne delírium, paranoidné halucinácie a nepokoj, iní zase, naopak, hypoaktívne delírium, internalizované vízie a zmätenosť. To spôsobuje, že pacienti sú stiahnutí a nekomunikujú. Menšiemu percentu sa však stáva, že majú delíriá obe.

Tieto skúsenosti nie sú len desivé a dezorientujúce. Delírium môže mať škodlivé následky dlho po tom, čo sa objavilo. Práve kvôli nemu sa pobyt v nemocnici predlžuje, spomaľuje sa zotavovanie a zvyšuje sa riziko vývinu depresie alebo posttraumatického stresu. Vedci zistili, že u starších zdravých pacientov s takýmto delíriom sa môže demencia vyvinúť skôr, než je predpoklad, a môžu dokonca skôr umrieť.

„Práve strachy, ktoré naša psychika nedokáže zvládnuť a spracovať, má potom tendenciu riešiť aj počas snívania,“ vysvetľuje Krause a dodáva, že práve tento proces snívania slúži k uzatváraniu doposiaľ neuzavretých vecí. Sny sú zároveň v mnohých prípadoch aj odrazom nášho podvedomia. 

Na Slovensku sa však situácia do takejto miery nevygradovala, čo však nevylučuje, že pacienti s podobným typom halucinácií sa môžu vyskytnúť aj v tvojom okolí. Prekonať ochorenie, ktorého sa bojí celý svet, si niekedy môže vyslúžiť mnohé posttraumatické reakcie a prejavy.

Pomoc nie je hanba 

Akonáhle takýto pacient alebo jeho okolie registruje, že celková úroveň jeho mentálneho zdravia nie je v rovine, ktorá mu dáva istotu, že problém dokáže zvládnuť sám, je podľa psychológa vhodným riešením vyhľadať odbornú pomoc. V niektorých prípadoch si takéto stavy vyžadujú pomoc psychiatra. 

Na základe správnej diagnostiky sa potom určí plán liečby. 

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus