Občiansky aktivista: Jasná je jedna veľká katastrofa. Lesy miznú, má pribudnúť do 100 stavieb (Rozhovor)

Vyštudovaný chemik Roman Běhal sa popri podnikaniu venuje občianskemu aktivizmu. V roku 2017  založil občianske združenie LIPA – Liptovskí aktivisti, kde pôsobí ako jeho predseda.

Vlastnými slovami na Facebooku opísali ciele združenia ako „trvalo udržateľný rozvoj regiónu Liptova v oblasti životného prostredia a  budovanie občianskej spoločnosti.“ Občianske združenie dlhodobo spolupracuje s ďalšími občianskymi združeniami ako sú OZ TATRY, OZ VLK. 

„ V dnešnej dobe si človek musí začať všímať prírodu. Naša príroda je dôležitá aj pre ďalšie generácie, pre život, či zvierat alebo ľudí. Nie je mi to ľahostajné, tak som sa začal aktivizovať tu v Liptovskom Mikuláši a na Liptove, čo sa týka ochrany životného prostredia,“ vraví Běhal dôvod, prečo sa začal venovať aktivizmu.

• Aký vplyv má výstavba v Jasnej a Demänovskej doline na vylesňovanie
• Prečo sú malé vodné elektrárne problematické
• Ako došlo k ekologickej havárii na Liptove, pri ktorej došlo k úniku jedovatého arzénu
• Ako sa Rómovia zbavujú odpadu v niektorých obciach

zdroj: Facebook/OZ LIPA

Akú úlohu zohrávajú v spoločnosti aktivisti, konkrétne vaše združenie?

Aktivity sú hlavne monitorovanie čiernych skládok, likvidácia týchto čiernych skládok, potom je to sadenie stromov, to je vlastne jedna z našich hlavných aktivít. Ďalej chodíme na výrubové konanie do Liptovského Mikuláša a aj do iných miest a obcí v našom okrese. Pri výrubových konaniach je dôležité, aby sme sa zúčastňovali, lebo tam sa rozhoduje, či sa strom vyrúbe alebo nie a aká náhradná výsadba sa určí. Aktivizujeme sa aj čo sa týka malých vodných elektrárni.

Malé elektrárne vnímate ako zásadný problém. Z akého dôvodu?

Najväčším problémom na vodných elektrárniach je, že sa prehradí celé koryto rieky a potom tie ryby nemajú kde migrovať. Síce sa tam stavajú rybochody alebo rybovody, ale tie ani na jednej nefungujú. Ryba príde po elektráreň a už ďalej nemôže migrovať. Ďalším problémom je to, že keď sa prehradí koryto rieky, voda je potom stojatá.

Z Liptovského Hrádku do Liptovského Mikuláša už sú štyri vodné elektrárne a ďalšie dve majú stavať, pritom ide o malý úsek, približne 10 kilometrový.  Na menšej rieke Smrečianka chcú stavať ďalšiu, takže je to dosť závažné, rieka umiera, keď sú tam vodné elektrárne, nejde tadiaľ život. Mali sme tu krásnu rieku, kde boli ryby, kde boli kajakári a splavovala sa bez problémov, teraz je to stojatá voda, mŕtva rieka.

Jasná a Demänovská dolina napriek tomu, že ide o chránené územia v Národnom parku Nízke Tatry  (NAPAT), zažíva stavebný boom. Je to podľa vás v poriadku?

Jasná a Demänovská dolina, to je jedna veľká katastrofa, kde hlavná príčinu treba hľadať  na Obecnom úrade Demänovská dolina, ktorý schvaľuje územné plány a ich doplnky. Na základe územných plánov potom môžu  stavať hotely a rekreačné zariadenia. To sa väčšinou deje na pôde, ktorú vlastnia urbárske spoločenstvá, ktoré radi prenajmú pozemky devolopérom. Na základe prijatého územného plánu sa má v Jasnej stavať niekoľko desiatok stavieb, hlavne v lokalite Biela púť a Otupné, ktoré budú mať za následok ďalší výrub stromov. Toto je aj čistá alfa a omega Jasnej. Tam keby urbáre neprenajímali pozemky a obec neprijímala nové doplnky k územným plánom, vyzeralo by to celkom inak.

zdroj: Facebook/OZ LIPA

Kto stojí za výstavbou v Jasnej, stavia tam aj dakto známy?

Stavajú tam všetci, lebo majú takú možnosť. Stavia tam spoločnosť TMR, ktorá má dominantné postavenie v Jasnej, pretože prevádzkuje a vlastní a lyžiarske vleky ale stavajú aj menšie firmy a menší podnikatelia. Výsledok  je výstavba ako na stredisku Lúčky, kde je každá stavba iná. Zmizol aj tam les. 

Jedna z mediálne známejších osobností, ktorá tam má udajne stavať a mať pozemok na Bielej púti, je Petra Vlhová. Ďalej by som mohol ešte povedať, že Hotel Damián tam vôbec nepasuje.

Les, ktorý išiel ku Vrbickému plesu, ten už padol za obeť, takže z plesa už rovno vidíte Damián. Vedľa Hotela Šverma zas stavajú zásobárne vody na zasnežovanie, to je tiež veľký zásah do prírody. A teraz, čo je také najnovšie haló, tak z Demänovskej doliny z Campu pod horu až po Ploštín majú stavať niekoľko stoviek chalúp. Tieto stavby by mali stáť na urbárskych pozemkoch. Tu sa vynára otázka, prečo urbárske spoločenstvá vo veľkom prenajímajú pozemky ? Je to hlavne z toho dôvodu, že už nemajú ďaleko toľko drevín ako predtým a stále potrebujú príjem peňazí, tak jediné čo im ostáva, je nájom. Oni sa nepozerajú, či je to národný park alebo nie, či to bude pekné alebo nie, proste aby len boli peniaze do kasy.

Prečo viac nezasahujú orgány, ktoré majú na starosti práve ochranu životného prostredia?

Sú tu okresné úrady životného prostredia, ktoré by mali na toto dbať a nedávať v rámci zisťovacích konaní EIA povolenia stavieb, mali by byť proti. V našom štáte to ale funguje tak, že tieto úrady, ktoré by to mali chrániť, tak ešte sú nápomocné investorom a sú ešte proti nám aktivistom, ktorí sa tam aktívne zapájame, aby sme prírodu zachránili.

Keby sa zmenila legislatíva a pribudli by bezzásahové zóny, pomohlo by to?

Pomohlo by, keby sa spravila zonácia národných parkov. Tam by sa určili pravidlá, kde sa môže stavať a dala by sa závora – tam sa nemôže stavať, lebo je to národných park, istý stupeň ochrany a tým je to vybavené. Ale k tej zonácii sa nemá zatiaľ nikto, keby to spravili tak, ako to má byť, tak by kopec podnikateľov prišlo o svoj biznis.

Jasná nie je jediná na Liptove, kde došlo k výrubu. Pred pár rokmi vyrúbali aj stromy na kopci Háj-Nicovô, o čo tam vlastne šlo?

Na Háji bol urobený nezákonný výrub, majiteľ bez výrubového konania vyrúbal stromy v spoločenskej hodnote 100 000 eur.  Potom mu bola prikázaná dodatočná výsadba, ktorú urobil ale, následne ju „zmučoval“. Takže tam nie je nič. Šetrí to polícia a údajne to skončí na súde. Naše mesto Liptovský Mikuláš sa k tomu postavilo ako mŕtvy chrobák, záhadne to nevideli, lebo bola hmla. Na tento prípad upozornil Rufolf Pado z OZ Tatry, ktorý tu supluje štátnu ochranu prírody.

zdroj: Startitup/Eva Niňajová

Aké problémy okrem odlesňovania Liptov má?

Problémom sú čierne stavy v okolí Liptovskej Mary popri ochrannom lese. Bolo sľúbené, že v júni odtiaľ zmiznú, sú tu doteraz. Liptovská Mara mala okolo seba vysadený ochranný les, ktorý ju chráni, aj brehy a abrázie. Za komunizmu to znárodnili a teraz sa to nevracalo pôvodným vlastníkom z dôvodu, že ide o ochranný les a za nejakých podivných transakcií sa stalo, že už nie sú štátne. Chcú to premeniť z hospodárskeho lesa na rekreačné strediská a tým pádom tie lesy vyrúbať a rozpracovať na pozemky, kde sa budú stavať chaty a domy.

Pred nedávnom došlo k ekologickej katastrofe, keď z antimónových baní unikol kal obsahujúci arzén do viacerých okolitých obcí a vodných tokov. Ako k tomu došlo?

To je maslo štátneho podniku, ktorý má na starosti skládku odpadu z antimónových baní v Dúbrave a ten to zanedbal aj napriek tomu neustálemu upozoňovaniu Rudolfa Pada. Prišla veľká voda, ktorá to spláchla všetko cez rieky a dediny až do Liptovskej Mary. Teraz je na Mare zariadenie, ktoré to odsáva a majú to vyčistiť aj po potokoch, tam je ale problém, lebo stroje sa nedostanú všade.

Musia vyrúbať stromy a teraz tam hniezdia vtáky, ochranári sú proti tomu a aj tak to nepozbierajú všetko. A ktovie, koľko už ušlo do spodných vôd a kontaminovalo ich. Hneď, ako sa to stalo OZ Tatry písali na ministerstvo, aby sa to okamžite riešilo. Trvalo to napokon pol roka. Nič s tým nerobili, všetko nechali na obce, ktoré nato nemali ani rozpočet, ani techniku a ľudia mali vo svojich záhradách pár mesiacov jedovatý arzén.

V obci Važec majú dlhodobo problém s odpadom v rómskej osade, ktorý Rómovia hádžu do rieky. Nedávno ste organizovali brigádu,  pri ktorej ste odpad odstraňovali z rieky. Koľko tón ste vyviezli?

Bolo to na Bielom Váhu to je kataster Východná a tam je starý mlyn. Nachádza sa tam krásna príroda, nedotknutá a bobry si tam urobili svoju hrádzu. Vo Važci je rómska osada a tam osadou preteká Biely Váh, Rómovia všetok odpad hádžu do rieky a na hrádzach sa to všetko naakumulovalo.  Urobili sme krátku dokrútku, ktorú sme potom dali do éteru a oslovili sme ľudí, vyhlásili sme brigádu a nakoniec nám prišlo pomôcť 80 – 100 ľudí.

Boli tam chladničky, práčky, sedačky, pneumatiky boli sme tam od deviatej do večera do šiestej. Odstránili sme 15 vozíkov, to je okolo 10 – 15 ton. Sme to odvážali z Východnej do Važca, pretože starosta Východnej sa k tomu otočil chrbtom, že Rómovia sú z Važca. Starosta z Važca nám dal naftu, dal nám vrecia a rukavice a postavil sa k tomu férovo. Važec nie je jediná obec, ktorá ma takýto problém. Podobné prípady nájdeme po celom Slovensku.

zdroj: Facebook/OZ LIPA

Na Liptove ste pred nedávnom v spolupráci s OZ TATRY vysadili lipovú Gándhího alej, ako vznikla táto myšlienka?

Bol to projekt OZ Tatry a Jaroslava Kompiša, ktorý má Zookontakt a má tam aj karanténu stanicu. V prenájme tam má nejaké pozemky a prišiel za nami, či by sme mu nenavrhli nejaký projekt na výsadbu drevín. Kompiš potom pozýval ľudí z Indického veľvyslanectva aj známych hercov napríklad Marián Mitaš, Petra Polnišová. Prišlo nám pomôcť sadiť aj veľa ľudí, ale to hlavne preto, že tam bolo veľa hercov a filmárov.

Čo by mali ľudia robiť, aby zlepšili situáciu ohľadom životného prostredia?

Ľudia by sa mali viac angažovať, viac sa zaujímať. Viac chodiť na brigády. Keď organizujeme brigády, tak ľudia prídu, ale stále len tí istí, aj keď postupne pribúda. 90 % ľudom to je jedno.

Stretli ste sa niekedy s vyhrážkami, ktoré boli smerované práve na vašu činnosť?

Chodia vyhrážky, pravidelne. Najčastejšie je to cez Facebook, je smutné, že do toho ťahajú aj naše rodiny, ťahajú do toho aj politiku. Potom sú tu rôzne anonymné ústne upozornenia. Bol raz aj jeden konflikt, kde sme boli aj fyzicky napadnutí, ale to už rieši polícia. Za vyhrážky sa dá považovať aj to, že sme sadili 40 javorov a tri nám tam podpíli. Možno nás chce niekto týmto zastaviť.

Pred nedávnom sme odhalili jednu nezrovnalosť týkajúcu sa malých vodných elektrárni, ktoré sa majú stavať na Váhu na Nábreží (Mestská časť Lipt. Mikuláša pozn. red.) v rámci  revitalizácie obnovy vodného slalomu Areálu Ondreja Cibáka. Prišli sme na určité nekalé alebo pofidérne transakcie, ktoré sa dali prešetriť na prokuratúru. Za štátne peniaze chcú postaviť malé vodné elektrárne, ktoré sú rakovinou riek.

Aké máte očakávania od nového ministra životného prostredia Jána Budaja?

Od Budaja mám veľké očakávania. Ja ho poznám osobne ešte z hnutia VPN a páči sa mi, že „ide ako píla“. Dúfajme, že nám tie kauzy na Liptove pomôže vyriešiť.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory