FOTO: Posledné zábery z Istropolisu. Dostali sme sa tam, kam verejnosť nie
- Prinášame ti fotky z priestorov Istropolisu, ktoré už roky nik nenavštívil
- Pravdepodobne sú posledné
- Prinášame ti fotky z priestorov Istropolisu, ktoré už roky nik nenavštívil
- Pravdepodobne sú posledné
Prednedávnom sme ťa informovali o tom, že developeri spoločnosti Immocap, ktorí odkúpili Istropolis, sa rozhodli komplex budov zbúrať.
Nám sa podarilo dostať do priestorov, ktoré už neboli roky sprístupnené verejnosti. Preto môžeš aj prostredníctvom tejto galérie zaspomínať a naposledy sa rozlúčiť s budovou z mramoru.
Mŕtve námestie
Bratislavčania si Dom odborov pamätajú ako miesto, kde za bývalých čias chodili na povinné výchovné koncerty. Skúsenejší si možno ešte matne vybavia, že kedysi na tomto mieste stáli rodinné domy, trhy a celé námestia boli o čosi živšie.
Dnes však budova vyzerá inak. V škárach dlažobných kociek rastie tráva, kovové kľučky sú hrdzavé, omietka opadáva čoraz viac.
Toto nie sú fotky zo 70-tych, ale z minulého týždňa
Ak máš rád retro, určite si si pri Istropolise prišiel na svoje. Avšak ruku na srdce, ako často si v ňom bol posledné tri roky?
Teatro Wüstenrot ostalo posledným lákadlom pre návštevníkov Istropolisu. Diváci spolu s kvalitným predstavením ako bonus dostali prehliadku priestoru, ktorý bol naozaj špecifický.
zdroj: Petra Stanová
Žlto-červená sklenená vitráž od maliara a grafika Milana Dobeša je skvostom i dnes. Záujem ju zakomponovať do nového objektu prejavili sami developeri.
Podľa slov generálneho riaditeľa spoločnosti Immocap Martina Šramka, zachovať by sa mala nielen vitráž, ale aj ďalšie historické diela ako exteriérové stĺpy, fontánu na zadnom nádvorí, dokonca by mal byť využitý aj mramorový obklad, ktorým je pokrytá celá budova.
Čas sa zastavil v 2004
Miesto je fotogenické a vo vzduchu sa vznáša niečo, čo vôňou pripomína starý zošit a popraskané kožené kreslá.
Väčšinu priestorov opustili v roku 2004. V dokumentáciách je zapísaný posledný dátum premietania vo Veľkej sále – 31.8.2004.
V miestnostiach ostala technika, nábytok, ale aj osobné veci bývalých zamestnancov.
Posledná väčšia investícia prišla naposledy v polovici 90. rokov, keď do hlavnej sály nainštalovali moderný zvukový systém.
Kinosála už roky nepremieta, veľkú sálu ešte pravidelne využíva spomínané divadlo Wüstenrot, menšiu zasa kresťanské organizácie na komorné koncerty, chvály Bohu a debaty.
Radošinske naivné divadlo z Domu detí v zadnej časti Istropolisu utieklo, budova v zime nevykurovala.
Istropolis – Výkladná skriňa socializmu
Istropolis postavili ako výkladnú skriňu socializmu a tak aj vyzeral. Všetky architektúry z tých čias majú komplex budov, v ktorých sú obrovské vestibuly, náročné na kúrenie a vychladenie.
Stavba je neforemná, chýba jej praktickosť a jej spracovanie je vo viacerých bodoch odfláknuté.
Ako viaceré objekty postavené v socializme, aj tento je trendom. Socialistický modernizmus je vzácny a tak fušersky, ako sa staval pred desiatkami rokov sa už nepostaví nikdy.
Avšak dnes už len predstavuje pamätník, múzeum bez návštevnosti, ktoré chátra.
Akokoľvek si jedinečnosť Istropolisu budeme chrániť, faktom stále ostáva, že svojou existenciou vyľudnil v minulosti frekventovanú a obľúbenú časť mesta, ktorá dnes potrebuje nutne oživiť.