NÁZOR: Koronu z duše nenávidím. COVID-19 však ukázal, ako sa dá efektívne využiť čas

Tiež si spomínaš na ten deň, keď si sa ráno zobudil, zapol telku a všade bol koronavírus? Veľa ľudí, vrátane mňa, celkom netušilo, čo to pre nich ako pracujúcich jedincov znamená. To sme sa dozvedeli až o pár týždňov neskôr, kedy verdikt znel – práca z domu.

Priznávam, že z domu pracujem väčšinu času. Mala som však tú česť pracovať priamo v redakcii a úprimne môžem prehlásiť, že aspoň za jedno som koronavírusu vďačná. Zistila som totiž, ako veľmi viem byť produktívna, keď mám na sebe tepláky, strapaté vlasy a na stole už tretí hrnček kávy.

Takmer hodinová príprava do práce a iné peripetie 

Bežný pracovný deň, respektíve ráno, netreba približovať snáď nikomu. Ako žena som sa zvykla ráno okrem základných hygienických úkonov aj maľovať. Nie som žiadny „make-up geek“, vždy sa líčim len ľahko. Pravdou ale je, že aj malé líčenie vie zabrať čas, ktorý inak venuješ káve, sledovaniu noviniek na sociálnych sieťach či čisteniu zubov.

Druhou komplikovanou položkou, obzvlášť ráno, je pre mňa ako ženu oblečenie. Vždy si hovorím, že si ho večer nachystám a ráno sa vyhnem stresu. Ani raz sa mi to ešte nepodarilo. Kým teda čakám na zovretie vody na kávu, vbehnem do šatníky a očami sondujem, čo na seba. Keď sa mi konečne podarí vybrať, zalejem kávu a idem sa venovať počlovečeniu svojej osoby vrátane rannej sprchy.

Keby sme to všetko mali časovo zrátať, všetky tieto úkony ma obvykle vyjdú na poctivú trištvrte hodinu. A to nehovorím o rannej káve a príležitostných raňajkách.

Ráno bez motivácie, chuti a života 

Napriek tomu, že vlastním vodičák, nemám k dispozícii žiadne auto. Som teda odkázaná na hromadnú dopravu. Cesta do práce mi trvá približne 20 minút autobusom, pričom nerátam čas, za ktorý sa pešo dostanem priamo do officu. Obvykle sa ešte zastavím v pekárni a kúpim si niečo malé na desiatu. Niekedy ale nestíham ani to.

Celkovo mi trvá hodinu a 15 minút, kým sa vôbec dostanem do práce. Keď sa k tomu všetkému ešte pridruží ranný stres, chaos a panika, prvé hodiny v práci sú naozaj kritické. Častokrát sa mi stávalo, že som chvíľu pozerala von oknom ako duchom nepríčetná a nevedela nájsť motiváciu ani na zapnutie počítača.

Všetko sa ale zmenilo s nástupom koronavírusu. Niežeby ma tento fakt tešil, nemýľ si dojmy s pojmami. Pandémia koronavírusu je serióznou záležitosťou a nemám ani v najmenšom úmysle odľahčovať situáciu. Len sa snažím povedať, že keby sme nemali pandémiu, pravdepodobne nikdy by sme neprišli na výhodu home officu. Teda aspoň my, „kancelárske krysy“.

Sama sebe vlastným pánom

Zdá sa mi, že z domu pracujem už celú večnosť. S rukou na srdci môžem úprimne prehlásiť, že kancelária mi nechýba. Možno mi chýbajú kolegovia a pocit „byť medzi svojimi ľuďmi“, v žiadnom prípade mi ale nechýba skoré ranné vstávanie len preto, aby som stihla spoj.

Už pár mesiacov vstávam „tak akurát“, aby som si stihla urobiť kávu a aspoň trochu sa prebrať k životu. Obvykle si sadnem za počítač a pozriem, čo je vo svete nové. To bola moja rutina aj v office, akurát že tam mi nič neprišlo dostatočne zaujímavé.

Keď pracujem z domu, moja fantázia doslova vybuchuje. Mám veľa nápadov a aj keď ich mnohokrát nestíham realizovať, je to lepší pocit, ako zúfalo hľadať motiváciu. Okrem toho som si všimla, že dokážem pracovať rýchlejšie ako hocikedy predtým. Domáce prostredie mi prospieva najmä vďaka pohode a uvoľnenej atmosfére. Zo svojich nadriadených som nikdy nemala kŕče v žalúdku, no byť sama a robiť veci podľa svojho vlastného tempa je veľmi fajn.

Nechcem sa chváliť, ale…

Vďaka tomu, že mi z denného harmonogramu odpadla rutina výberu oblečenia, maľovania a cestovania, som získala viac času na svoju prácu. Aj pracovný režim je uvoľnenejší. Mnohokrát sa stane, že mi o desiatej večer pípne mail. Keby som na druhý deň musela ísť do práce, pravdepodobne by som si to celé nechala na neskôr.

V domácom prostredí mi ale nerobí problém pracovať aj dlhšie do noci, pretože ma to baví. To, že okolo mňa nie sú usilovne pracujúci ľudia, ma nenúti neustále niekomu dokazovať, že som lepšia ako ostatní. Robím to podľa seba a robím to najlepšie, ako viem.

Asi najväčšou výhodou práce z domu je zmena prostredia kedy len chcem. Keď mi v office liezol na nervy stôl a všetky štyri steny dookola, nemala som na výber. Nakoľko ale bývam v rodinnom dome, mám možnosť posadiť sa aj s notebookom do altánku a veselo si ťukať do klávesnice. V neposlednom rade je odvekou pravdou aj to, že na čerstvom vzduchu sa myslí lepšie.

To sa napokon podpísalo aj na mojom pracovnom výkone. Keď som v redakcii fungovala na externej spolupráci, zvýšila sa aj produktivita. Tú potvrdzovali čísla na papieri.

Home office nie je pre všetkých 

O výhodách home officu som písala už v prvej polovici mája. Nielen ľudia, ako ja, ale aj odborníci si všimli, že mnohým zamestnancom možnosť pracovať z pohodlia domova prospieva. Takmer 60 percent Slovákov vo vtedajšom prieskume pre platy.sk, ktorý publikoval Forbes, uviedlo, že pracuje z domu a dokázalo by si na túto formu práce zvyknúť. Iba takmer 4 percentná respondentov priznalo, že na prácu z domu by si nedokázali zvyknúť. 

Zamestnanci niektorých spoločností dokonca vďaka home officu zaznamenali nárast ziskov. Zamestnávatelia by zase mohli ušetriť peniaze za prenájom kancelárskych priestorov, elektriku, internet či kúrenie. 

To ale nie je možné v prípade zamestnancov, ktorí pracujú manuálne, prípadne sú súčasťou výrobnej činnosti alebo pracujú v zdravotníckom odvetví. Tí nemali možnosť home officu ani po uzavretí prevádzok či kancelárií, zdravotnícky personál dokonca fungoval aj v „najtemnejších časoch koronakrízy“. V takomto prípade sa teda naozaj nemôžeme baviť o home office. 

Základom je vytýčiť si pracovné teritórium 

U zamestnancov, ktorým na to, aby vykonali svoje pracovné povinnosti, postačí len notebook s pripojením na internet, sa o home office dá hovoriť ako o efektívnej možnosti. Problémom môže byť len neschopnosť zamestnancov oddeliť svoje súkromie od práce, čo sa v domácom prostredí môže ľahko stať. Sama spolu s 81 percentami respondentov prieskumu kariérnej organizácie Career Institut & Verlag priznávam, že k podobnej dileme som dospela aj ja. 

Každý problém má riešenie a pevne verím v to, že aj táto chybička by sa dala jednoducho odstrániť. Mne napríklad pomohlo striktné vytýčenie pracovnej zóny. Akonáhle som si sadla za konkrétny stôl, vedela som, že pracujem. Keď som oddychovala, stolu som sa z diaľky vyhýbala. Pokiaľ niekto takú možnosť nemá, odporúčam dávať si budík, ako taký „wake-up call“, že je načase prestať a venovať sa rodine či koníčkom. 

Na záver len dodám, že home office mi vyhovuje po všetkých stránkach. Čas, ktorý ráno ušetrím, investujem do svojho pracovného nasadenia, za ktoré som, na rozdiel od obliekania a maľovania sa, platená. 

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus