Žiadne „koronabábätká“ na Slovensku nebudú. Mladí nechcú rodinu, ani zďaleka to nie je priorita
- Nie je žiadnym tajomstvom, že počet novonarodených detí vo viacerých svetových krajinách klesá
- Napriek tomu, že Slovensko už najhoršiu éru v pôrodnosti zažilo, situácia sa za posledné desaťročie zmenila
- Ukázalo sa, že priviesť na svet dieťa má aj svoje nevýhody
- Nie je žiadnym tajomstvom, že počet novonarodených detí vo viacerých svetových krajinách klesá
- Napriek tomu, že Slovensko už najhoršiu éru v pôrodnosti zažilo, situácia sa za posledné desaťročie zmenila
- Ukázalo sa, že priviesť na svet dieťa má aj svoje nevýhody
Ak by sa ti dnes narodilo dieťa, ako 10-ročné by zažilo zmiznutie štvrtiny svetovej populácie hmyzu a tiež by zažilo časy, keď 100 miliónov detí bude trpieť extrémnym nedostatkom potravín. Ako 23-ročné bude svedkom silného bielenia až 99 percent koralových útesov.
Keď bude mať 30 rokov, po svete sa bude potulovať 200 miliónov utečencov a polovica všetkých druhov na Zemi vyhynie vo voľnej prírode. Na staré kolená, v 80-tke, zažije rozpad častí Austrálie, Afriky a Spojených štátov, stanú sa z nich neobývateľné oblasti. Naskytá sa teda otázka, „oplatí“ sa mať v dnešnej dobe dieťa?
Dieťa znečisťuje planétu už v kolíske
Niet pochýb o tom, že sme uprostred masového vyhynutia, ktoré spôsobuje jeden jediný druh – človek. Vedci odhadujú, že na planéte žije 7,8 miliárd ľudí, ktorí dokážu dať život ďalším 1,5 miliardám ľuďom.
Ľudia, ktorí necestujú autami, vyprodukujú 2,4 tony a tí, ktorí jedia rastlinnú stravu, produkujú iba 0,82 ton. Otázkou teda je, či rodič skutočne nesie „bremeno“ emisií svojho dieťaťa a či rodič príchodom dieťaťa na svet nespôsobí viac škoda než úžitku.
Pôrodnosť klesá a koronavírus za to nemôže
Koncom marca, keď väčšina sveta zažila lockdown, prišli prvé predpovede „koronabábätok“. V tom čase tisíce ľudí mladších ako 35 rokov žijúcich vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Španielsku a Veľkej Británii odpovedalo na otázku, či plánujú mať tento rok deti.
Drvivá väčšina, 60 až 80 percent, uviedla, že tento plán buď odložili alebo od neho úplne upustili. Ako však podotkli akademici LSE, koronavírus bol len jedným z dôvodov tohto rozhodnutia.
Generácie, ktoré sú v súčasnosti v plodnom veku, boli počas svetovej finančnej krízy v roku 2008 na pokraji dospelosti. O desať rokov neskôr čelia zase niečomu inému. V USA je pôrodnosť na historickom minime za posledných 35 rokov. Po roku 2008 klesla o 20 percent. Dvadsaťtri ďalších krajín vrátane Španielska a Japonska môže zaznamenať rovnaký pokles v populácii.
Svet je krutý, dieťa prežije agóniu
Dôvodov, prečo ľudia nechcú mať deti, je okrem vyššie spomenutých oveľa viac. Mnohí majú pocit, že nie sú dostatočne zodpovední a okrem toho neprivedú dieťa do sveta, v ktorom neustále rastie nerovnosť medzi ľuďmi.
Zatiaľ čo niektoré svetové vlády sa pokúšajú o vzbudenie záujmu mladých ľudí o dieťa, antinatalisti tvrdia, že novonarodené dieťa je odkázané na utrpenie a bolesť. Dokonca podporujú myšlienku podania žaloby na rodičov kvôli tomu, že dieťa priviedli na svet. V súčasnosti je teda nepochybne populárnejšie radšej žiadne deti nemať.
Slováci sa pasovali so zmenami
Situácia na Slovensku sa od tej svetovej ani trochu nelíši. Pri porovnaní, ktorý z našich krajinných susedov je „najplodnejší“, sme zistili, že sú to Česi. Rakúšania a Maďari sú na tom s pôrodnosťou rovnako a štvrtú priečku zastáva Slovensko. Menej detí sa rodí už len v Poľsku.
Najmenej detí sa rodilo v približnom ročnom rozpätí od roku 2000 do roku 2008. V tom čase zároveň klesol aj počet sobášov o niekoľko tisíc. „Rok 2001 priniesol prvé historické minimum, keď do manželstva by pri zachovaní intenzity sobášnosti slobodných vstúpilo len približne 63 % mužov a 66 % žien,“ uviedli autori demografického výskumu.
Podľa autorov výskumu bolo Slovensko v roku 2002 zaradené medzi krajiny s extrémne nízkou plodnosťou. Na jednu ženu spadalo 1,2 dieťaťa, v súčasnosti to je 1,48. Okrem toho došlo ku zmene veku prvorodičiek.
„Kým ešte na začiatku 90. rokov ženy v priemere rodili prvé dieťa vo veku približne 22,5 roka, na konci minulého storočia to bolo už vo veku 24 rokov. Rast priemerného veku pri narodení prvého dieťaťa však kontinuálne pokračoval aj v nasledujúcom období a až v posledných rokoch sa viac menej stabilizoval na úrovni približne 27 rokov,“ uviedli autori výskumu.
Viaceré dôkazy teda svedčia o tom, že rodičovstvo je v dnešnej dobe čoraz viac potláčané na perifériu záujmov mladých ľudí, ktorí si chcú radšej užívať život. V neposlednom rade je nová doba a mnoho mladých odchádza študovať na vysokú školu, pričom na rodinu si necháva čas až „potom“.