Na miestach kde v 40. rokoch padli bomby dnes stoja moderné budovy. Ako sa Bratislava zmenila za osemdesiat rokov

Údaje o obetiach sa rôznia. Rôzne zdroje stanovili množstvo zabitých na 300 osôb, ale podľa Civilnej protileteckej obrany vojnovej Slovenskej republiky počet obetí dokonca presiahol číslo 770.

„Bojový let amerických bombardérov sa začal krátko pred šiestou hodinou, keď na leteckej základni Lecce, v južnom cípe Talianska, začali štartovať štvormotorové bombardéry typu B-24 Liberator. Ich úlohou, ako aj úlohou letcov ďalších troch bombardovacích skupín bolo vykonať bombardovací nálet na bratislavskú rafinériu minerálnych olejov Apollo, ako aj ďalšie nepriateľské ciele vojenského charakteru,“ objasnil P. Šumichrast.

zdroj: TASR

Podľa jeho slov bombardovací nálet amerického letectva nebol náhodný, pretože bratislavská rafinéria sa podieľala približne 1,3 percentuálnym podielom na produkcii nemeckej ríše, a podľa americkej rozviedky sa zaraďovala medzi desiatku najväčších producentov ropných produktov v strednej Európe, okrem oblasti rumunskej Ploieşti.

„Takže v rámci spojeneckej leteckej vojny proti závodom s ropnými produktmi pre nemeckú armádu, ako aj pre armády ich spojencov, sa tento významný vojenský cieľ nemohol dostať mimo záujem plánovačov leteckých útokov,“ priblížil zástupca riaditeľa VHÚ. Ľudácka tlač po nálete písala, že americký nálet sa uskutočnil na žiadosť Sovietov.

Mohutný americký bombardovací zväz tvorilo 168 bombardérov, z ktorých viac než 150 po štyroch hodinách letu zaútočilo na bratislavskú rafinériu, Zimný prístav a železničný most gen. Milana Rastislava Štefánika cez rieku Dunaj.

Všetko dokopy trvalo len 10 minút

Civilné obyvateľstvo Slovenska po prvýkrát počas druhej svetovej vojny spoznalo na „vlastnej koži“ hrôzy leteckej vojny. Podľa historických záznamov o 10. hodine a 11. minúte zhodila prvá vlna 38 bombardérov svoj 89,5 ton vážiaci smrtonosný náklad na areál rafinérie Apollo.

„K ich útoku sa o 10. hodine a 15. minúte pridalo 39 Liberatorov zo 449. bombardovacej skupiny, ktoré z výšky 6500 až 7000 metrov zhodili ďalších 95,75 ton leteckých bômb. V tomto čase začali americké lietadlá ostreľovať protilietadlové delostrelecké jednotky armády Slovenskej republiky, patriace do protilietadlovej obrany Bratislavy.

Paľbou z protilietadlových kanónov zostrelili dve lietadlá 376. bombardovacej skupiny a vážne poškodili jedno lietadlo 450. bombardovacej skupiny. Ďalších 31 nepriateľských bombardérov poškodili ľahko, pričom však črepiny z granátov zabili sedem amerických letcov,“ povedal ďalej P. Šumichrast.

Tretia vlna bombardérov tvorená 38 Liberatormi zo 450. bombardovacej skupiny sa nad cieľ dostala o dve minúty neskôr, čiže o 10. hodine a 17. minúte. Bombardéri tejto skupiny odhodili z výšky 6000 až 6200 metrov na cieľ 92 ton bômb. Ako posledná sa nad cieľ dostala 98. bombardovacia skupina, ktorej Liberatory o 10. hodine a 21. minúte zhodili na horiacu rafinériu 92,5 ton bômb.

„Dovedna tak americkí letci na Bratislavu zhodili 369 ton bômb, ktoré okrem Apollky zasiahli Zimný prístav, kde potopili 15 lodí vrátane šesť vlečných a štyri tankové člny, budovu dnešného Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží, Ministerstvo dopravy a verejných prác na Kempelenovej ulici, Dunajské kasárne, budovu vtedajšieho Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí, ako aj ďalšie budovy na Drevenej ulici, Suchom mýte, Talerovej ulici, Vysokej ulici, Karadžičovej ulici, Grősslingovej ulici a v Petržalke,“ priblížil P. Šumichrast.

Poškodených bolo aj množstvo obytných budov či ďalšie významné budovy v meste. Škody sa podľa stránok Ústavu pamäti národa odhadovali na vyše 300 miliónov Ks.

zdroj: TASR

Bola zbombardovaná taktiež meststká plynáreň, na ktorej teraz stojí križovatka Jánskej ulici a Námestia Slobody. Pár metrovod toho sa nachádza budova Slovenskej Technickej univerzity.

zdroj: Petra Stanová

Podľa dobových správ bolo v areáli Apollky počas náletu zabitých 74 zamestnancov, ďalšie obete boli zaznamenané na miestach v meste, kde dopadli americké bomby a bratislavská rafinérka bola zničená na 80 percent.

Medzi spomínanými obeťami boli podľa dostupných informácií len traja vojaci armády Slovenskej republiky, zvyšok boli zamestnanci Apollky a iní civilisti. Pohrebu obetí na vtedajšom Ústrednom cintoríne v Slávičom údolí 19. júna sa zúčastnili tisícky ľudí.

„Slovenské stíhacie letectvo, konkrétne letka 13, proti Američanom nezasiahla, pretože v čase bombardovacieho náletu na Bratislavu sa nachádzala v inom priestore. Napriek tomu, že z objektívnych príčin nemohli letecký útok Američanov ani sčasti eliminovať, príslušníci Nemeckej leteckej misie ich neprávom označili za zbabelcov.

Tieto tvrdé slová v podstate vyústili do útoku osemčlennej slovenskej skupiny stíhačov na americký bombardovací zväz o desať dní neskôr, ktorý si vyžiadal životy troch slovenských stíhačov a taktiež znamenal aj stratu siedmich moderných lietadiel Bf 109G-6, s ktorými sa počítalo v ozbrojenom vystúpení proti Nemcom,“ dodal P. Šumichrast.

zdroj: TASR

Dunajské kasárne zo 40. rokov sa nachádzali na mieste dnešného Ministerstva práce,sociálych vecí a rodiny na Špitálskej ulici. 

zdroj: Petra Stanová

Americký nálet na Apollku prirodzene využila propaganda vtedajšej Slovenskej republiky, keď o nálete písali na prvých stranách všetky vtedajšie noviny a tlačová agentúra STK.

Denník Gardista napríklad na prvej strane jeden deň po pohrebe obetí náletu priniesol veľký článok pod názvom Nezradíme preliatu krv, vrátane prejavu podpredsedu vlády a hlavného veliteľa Hlinkovej gardy Alexandra Macha.

STK však napríklad pragmaticky, jeden deň po nálete, upozorňovala obyvateľstvo hlavného mesta, aby sa nedotýkalo neznámych zhodených predmetov a každý nález hneď ohlásilo orgánom bezpečnostnej služby alebo službe CPO. Nevybuchnuté bomby a kontaminovaná pôda sužovalo okolie Apollky ešte desiatky rokov po nálete.

zdroj: TASR

Poškodená bola aj budova Slovenského národného múzea, ktorá sa však našťastie dala do pôvodného stavu. 

zdroj: TASR

Pozostatky Apolky

Jurkovičova tepláreň stojí dodnes. Budovu, ktorú navrhol významný slovenský architekt Dušan Jurkovič, je jednou z iba dvoch historických priemyselných budov, ktoré sa tešia štatútu národnej kultúrnej pamiatky v tejto bývalej priemyselnej zóne. Chráni ich to pred zbúraním, ale tiež komplikuje ich adaptáciu na nové využitie.

Tepláreň naštiestie nezbombardovali nálety zo 40. rokov. Bohužial, je jednou z mála. Momentálne je súčasťou Sky Park, kde sa spoločnosť rozhodla zachovať pôvodný ráz budovy. 

Ďalšia známa budova, ktorá prežila bombardovanie je priemyselná budova bola postavená v roku 1942 ako súčasť rafinérie Apollo a v jej suteréne sa dodnes nachádza protiletecký kryt pre 380 ľudí. Dnes je vo vlastníctve ZSE.

Dnes má v nej ateliér spoločnosť Design Factory, ktorá sa orientuje najmä na projekty prezentujúce súčasnú architektúru, dizajn a umenie. Za týmto účelom organizuje v týchto priestoroch aj výstavy, semináre či workshopy.

Je ukážkovým príkladom využitia industriálnej podstaty stavby na nové funkčné využitie. Dnes jej, bohužiaľ, hrozí zbúranie.

Klingerka je jedinou zachovanou budovou továrne na plachty, ľanové a jutové výrobky známou ako Klingerka. Založil ju Henrik Klinger v rokoch 1888-1889 a patrila medzi najstaršie továrne v tomto území.

Momentálne sú priesotory starej Klingerky zaradené v projekte spoločnosti JTRE.

Bratislava zažila dokopy 6 bombardovaní

Dopad bombardovania na nálady obyvateľstva štátu bol rozporuplný. Na jednej strane bol jasným signálom, kto vojnu vyhráva a psychologicky posilnil odbojové tendencie v armáde či v spoločnosti. Na druhej strane, pod dojmom obetí bombardovania i vládnej rétoriky o „teroristických náletoch“ obracal nálady proti Spojencom, osobitne proti Američanom.

V každom prípade, obyvateľstvo už nebralo protiletecké poplachy na ľahkú váhu, časť obyvateľov evakuovala na vidiek. Bombardovanie bolo tiež jasným znakom toho, že vojna sa nevyhne ani dovtedy pokojnému Slovensku.

Okrem prvého, júnového bombardovania, nasledovali neskôr ďalšie, hoci menej tragické americké nálety na hlavné mesto – v septembri, októbri i v decembri 1944 a v marci 1945, a tiež aj sovietske bombardovanie vo februári 1945.

zdroj: TASR