Slovensko vs Japonsko: Oproti tejto dedinke sme v recyklácii 17 rokov za opicami

Petra Stanová

10. augusta 2020 o 20:52

Dedinka Kamikatse v roku 2003 deklarovala, že do 2020 bude zero waste
Cieľom bolo 100-percentné zbavenia sa akéhokoľvek odpadu
Zmeny po 17 rokoch začíname pociťovať konečne aj my

YouTube/Aspeer

Dedinka Kamikatse v roku 2003 deklarovala, že do 2020 bude zero waste
Cieľom bolo 100-percentné zbavenia sa akéhokoľvek odpadu
Zmeny po 17 rokoch začíname pociťovať konečne aj my

Aké ciele sme si ako krajina stanovila v roku 2003? Slovensko chcelo v akčnom pláne v rokoch 2002 až 2003 predísť všetkým formám diskriminácie a rasizmu, dodržiavať ľudské práva, z Európskej Únie sa od prelomu tisícročia v Agende 2000 zasa diktoval vyšší hospodársky rast, lepšie pracovné miesta a všeobecné skvalitnenie pracovného trhu. Začali sa taktiež spriadať prvé opatrenia v sektore životného prostredia, ktoré sú dnes už nutnosťou.

Malá japonská dedina Kamikatsu s tisícom obyvateľov mala inú víziu. Už v roku 2003 deklarovala, že do roku 2020 bude bez odpadu. Cieľom bolo 100-percentné zbavenia sa akéhokoľvek odpadu, od bežných obalov od jedla, cez oblečenie až dennú tlač, pri ktorej sľubovala, že taktiež pre ňu nájde využitie.

Odvážna myšlienka nebola udupaná po niekoľkých mesiacoch a bola pretavená do reality. O tom, ako sa jej podarilo dodržať všetko, čo sľúbila, informoval portál EcoWatch.

Výsledky 17-ročnej zmeny

Prejsť k úplnému bezodpadkovému systému nie je tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Najmä na začiatku milénia. Potraviny sa síce nebalili tak často do plastov a ochranných obalov proti baktériám, ale existovala tu značná neinformovanosť. Súčasný trend tomu našťastie napomáha. Médiá, rôzne kampane a organizácie sa snažia šíriť medzi obyvateľstvom osvetu, že minimalizovať svoj odpad je nevyhnutnosť a ak tak nespravíme, do pár rokov sa ním zaplavíme.

Ďalšiu prekážku určite predstavuje fakt, že nie všetko je recyklovateľné. Ak kúpiš nejaký jednorázový plast, častokrát nevieš, aký je to typ, pretože existuje ich veľa a niekedy sa líšia len drobnou zmenou vo svojej štruktúre. To však, samozrejme, nie je ovplyvniteľné z našej strany.

Bohužiaľ, takýchto plastov je viac než dosť a podľa portálu Science Advances len 9% zo všetkých plastov, ktoré boli kedy vytvorené, sa dajú recyklovať.

Dedinka Kamikatsu sa snaží recyklovať všetko, čo sa dá. Od roku 2003 vo svojom pláne vypracovala aj to, koľko kontajnerov bude mať, aby vyseparovala všetok odpad, ktorý by sa dal znova využiť. Začínala na 34 košoch. To v roku 2016 postupne zvyšovala až na 45.

Dedine sa napokon podarilo dosiahnuť 80 % poklesu redukcie svojho odpadu. Napriek úžasným výsledkom boli ľudia sklamaní, že nedosiahli úplného cieľa byť úplne bezodpadoví. Podľa EcoWatch obyvatelia vidia najväčší problém vo výrobcoch. Akokoľvek by chceli byť zero waste, neubránia sa materiálom, ktoré sú zmiešaninou viacerých materiálov.

Problém môže byť v obyčajnej nálepke. Proces recyklácie by bol oveľa jednoduchší, kebysa dizajnéri rozhodli na produkty nálepky nedávať. Taktiež u niektorých plastov, ktorých sa lep z nálepky nedá odstrániť, nie je recyklácia možná.

Obyvatelia Kamikatsu pre EcoWatch uvádzajú, že všetko je zacyklené. „Kvôli našemu životnému štýlu sme veľmi závislí na plastoch. Konzumenti môžu obmedziť produkciu svojho vlastného odpadu, avšak nedokážu ovplyvniť veľké spoločnosti, ktoré plasty produkujú. Ďalším problémom je, že aj jednoduché a ľahko recyklovateľné materiály, ako sú papier, hliník či obyčajné krabice, sa nedajú recyklovať, ak obsahujú určité plasty, ktoré nie sú recyklovateľné.“

#DYK decorative leaves adorning Japanese dishes create jobs? Seniors in #Kamikatsu, Tokushima, grow & collect them, helping to revive the community: https://t.co/RsDt6GmhcG #agingsociety #RegionalRevitalization #GlobalGoals pic.twitter.com/NBxxAcUDIB

— The Gov’t of Japan (@JapanGov) October 7, 2019

Začali to robiť ešte predtým, než sa to stalo cool

V dedinke svojim obehovým systémom predbehli dobu. Separovanie samozrejme už zopár desiatok rokov poznáme aj u nás, avšak trend poctivého zero waste prišiel len prednedávnom. V roku 2003 sa neorganizovali hromadné výzvy za nepoužívanie jednorazových slamiek a následné organické výmysly v podobe cestovín, ryžových rúrok či jablkového pyré zo strany barov a reštaurácii.

Je bežné, že si ľudia namiesto bežných potravín vyberú zájsť do bezobalového obchodu či čapovanej drogérie. V obchodoch vidíš popri plastových sáčkoch aj tie sieťové a plátenné.

Podobné maličkosti Kamikatsu začala zavádzať už pred 17 rokmi, avšak malo to svoj dôvod.

Podľa japonského portálu Nippon krajina vyprodukovala až 43,17 miliónov ton odpadu za rok 2016, čo predstavuje 925 gramov odpadu na človeka za deň. Japonsko sa snažilo znižovať svoju produkciu už od prelomu milénia, čo sa stalo aj inšpiráciou pre zero waste dedinu k vytvoreniu originálnej deklarácie.

V krajine nasledovali desiatky ďalších opatrení a reštrikcii, ktoré pomohli k redukcii odpadu, avšak stále je čo doháňať.

Ciele do roku 2030

Ciele sa plnia najľahšie lokálne. Tak ako si maličká dedina v Japonsku povedala, že nebude tvoriť odpad, vie si to povedať aj slovenská. A to nie jedna.

K systematickým zmenám by sa však malo pristupovať zodpovednejšia, aj „zhora“. Tie prichádzajú o 5 minút 12. V marci tohto roku Európska komisia predstavila plán, v ktorom píše o cieľoch v obehového hospodárstva, ktoré chce splniť do roku 2030. V pláne chýbajú presné čísla a konkrétne opatrenia, ktoré by mali byť dodržané, avšak pri plnení cieľov by si jednotlivé územné celky mohli brať príklad z dediny, ktorá začala robiť kroky ešte predtým, než to začalo byť životne nevyhnutné.

Pre dokreslenie prísľubov, ktoré majú byť splnené v akčnom pláne, ti prinášame zoznam bodov od Euractivu, ktorý sa téme venoval v marci:

Zníženie komunálneho odpadu na polovicu do roku 2030 prostredníctvom revízie legislatívy EÚ, vrátane nových cieľov pre zníženie odpadu z obalov a zavedenia požiadaviek na všetky obaly, ktoré sa dostanú na európsky trh. Cieľom je, aby boli všetky obaly na európskom trhu v roku 2030 znovupoužiteľné alebo recyklovateľné ekonomicky výhodným spôsobom
Zvyšovanie životnosti elektroniky prostredníctvom práva na opravu smartfónov a počítačov do roku 2021, možnosti nahradenia jednotlivých komponentov a softvéru novšími
Presadzovanie obehovosti pri textiloch, usmernenie na úrovni EÚ o sparovanom zbere textilného odpadu, ktorý musia členské štáty zabezpečiť do roku 2025
Požiadavky na podiel recyklovaných plastov v obaloch, konštrukčných materiáloch a automobiloch
Komplexná „stratégia pre udržateľné zastavané územia“, ktorá má podporiť zásady obehovosti v prípade budov
Prísľub cieľa pre zníženie potravinového odpadu, ktorý by mal byť súčasťou stratégie „z farmy na stôl“
Aktualizácia súčasných indikátorov využívania zdrojov, ktorá bude odrážať prepojenie medzi obehovosťou, klimatickou neutralitou a ambíciou nulového znečistenia