Nadriadení ma v začiatkoch na poradách ignorovali a skákali mi do reči. Už som zmužnela

Ak existuje rozdiel medzi mužským a ženským povolaním, jedným z kritérií hodnotenia by mohla byť fyzická náročnosť. Aj tú však mnohé ženy zvládajú rovnako dobre, ak nie lepšie ako muži. Ďalším môže byt odbor, ktorý nie vždy rovnako trefne sadne žene a je viac technický. Aj tu sa stereotypy rozchádzajú s realitou. Dnes už medzi týmito povolaniami neexistuje deliaca čiara. 

Minulý rok sa rozdiel medzi priemernou mužskou a ženskou mzdou pohyboval na čísle 283 eur. Zamestnávatelia rozdiely vnímajú stále. Nie na všetkých pozíciách tomu tak je. 

Júlia Píšová pracuje ako mechatronička v bratislavskom Volkswagene a vykonáva veľmi zodpovednú prácu. Jej manžel Lukáš je na ňu hrdý.

„Julka je jediná žena na celom oddelení a nikto mi nikdy nechce veriť, keď poviem, na akej pozícii pracuje,“ napísal nám do redakcie. 

• Či berú Júliu ako jedinú ženu v čisto mužskom kolektíve kolegovia vážne
• Ako dlho jej trvalo prebojovať sa medzi odbornícku špičku
• Či je takáto práca málo ženská
• Ako sa formuje a mení žena v mužskom kolektíve
• Aký je rozdiel v odmeňovaní medzi mužmi a ženami
• Ako sa správa okolie, keď im oznámi, kde pracuje

Vyštudovali ste automobilovú mechatroniku. Toto bol váš detský sen?

Vždy som vedela, že moja práca bude mať niečo dočinenia s vedou alebo technikou. Po tom, čo som úspešne absolvovala bakalárske štúdium fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského, som pochopila, že veda zrejme nebude cestou, ktorou sa chcem dať aj napriek tomu, že ma ani dnes neprestáva baviť. V tom čase som už začínala ako praktikantka na oddelení analýzy elektronických a elektrických chýb vo Volkswagene a práve táto skutočnosť ma prinútila zamyslieť sa, či nie je pravý čas zamerať sa na to, čo má predsa len vždy bavilo o niečo viac – automechaniku.

Koľko vás bolo v ročníku? Mali ste veľa spolužiačok?

V ročníku nás bolo, ak si správne spomínam asi 30, z toho sme boli dve baby.

Ako kvalifikovaná mechatronička dnes pracujete vo Volkswagene na pozícii, ktorá je zodpovedná a náročná. Fungujete v mužskom kolektíve?

Áno, pracujem vo výhradne mužskom kolektíve.

zdroj: archív Júlia Píšová

Mali ste niekedy pocit, že vás ako ženu na takejto pozícii kolegovia neberú vážne?

Zo strany mojich najbližších kolegov z plánovania elektronických skúšok, prípadne zo sekcie analýzy, som nikdy nemala pocit, že ma neberú vážne alebo mi dávajú pocítiť, že som žena a túto prácu mám prenechať radšej chlapom. Práve naopak, so všetkým mi ochotne pomôžu a moje pripomienky vždy akceptujú.

Skôr som to pár krát zažila zo strany vedúcich iných oddelení, teda hierarchicky nadriadených kolegov, ktorí ma na poradách, kde som bola prizvaná ako zodpovedná za danú oblasť, ignorovali a v prípade, že som pripomienkovala procesy či postupy, skákali mi do reči či sa správali povýšenecky.

Deje sa to ešte aj teraz? Či len v začiatkoch?

Začiatky určite neboli jednoduché. Najmä som si uvedomovala, že od teraz som zodpovedná za veľké množstvo vecí a pravdupovediac, vystupovať sebavedomo pred kolegami, ktorí majú už niekoľkoročné skúsenosti a sú naslovovzatými odborníkmi, má na začiatku veľmi vyčerpávalo.

Ako dlho trvalo, kým vás mužskí kolegovia medzi seba prijali?

Rozpaky na oboch stranách som cítila niekoľko mesiacov po príchode. Aj keď ma poznali z obdobia, keď som bola praktikantka, priamo s tými kolegami, s ktorými dnes sedím v kancelárii, som komunikovala veľmi zriedka. No hneď ako som sa aj trochu oťukala a zorientovala, prestali sme okolo seba chodiť po špičkách.

Existuje vo vašej pracovnej oblasti niečo také ako diskriminácia na základe pohlavia? Pocítili ste ju?

S čistým svedomím môžem povedať, že nič také som nepocítila a moji kolegovia ma berú ako plnohodnotného člena kolektívu. Môžem sa však vyjadriť iba za svoje oddelenie.

Pracujete na vedúcej pozícii?

Nie, priamo pod sebou nemám žiadnych pracovníkov. Pracujem v rámci tímu.

Ako vyzerá váš pracovný deň?

Po príchode do práce si prečítam e-maily a odpoviem na tie, ktoré sú v danej chvíli zodpovedateľné. Na každý deň si vždy píšem do zošita úlohy, ktoré je potrebné splniť, tie si po príchode prečítam a pustím sa do práce. Drvivú väčšinu času mi zaberá kontrola skúšobného programu podľa vopred určených dokumentov od vývojárov a konštruktérov a prípadné zmeny v programe, ktoré požadujú vykonať napríklad moji kolegovia z oddelenia analýzy. Takže niekedy presedím pri programátorovi, ktorý zmeny v programe priamo vykonáva, aj celú pracovnú dobu.

Veľkú časť dňa však zaberá analýza chybovosti programu. V prípade, ak môj program zlyhá a výsledok skúšky niektorého z vozidiel nie je korektný, analyzujem prečo sa tak stalo a či je chyba v predlohe, ktorú som programátorovi poslala od oddelenia vývoja alebo ide o nezrovnalosti, ktoré vznikli počas programovania, prípadne či je zlý softvér v danej riadiacej jednotke alebo je chyba priamo vo vozidle.

zdroj: SITA/AP Photo/Jens Meyer

Potrebuje mať podľa vás žena ten správny „gén“ na takýto druh práce?

Určite áno. Prvé skúsenosti s automechanikou som nabrala v autodielni môjho otca, kde som zistila, že ma veľmi baví „šprtať sa“ v automobiloch. Takto som mu spolu s mojimi bratmi pomáhala vždy, keď som mohla. Najmladší brat je tiež automechanik, takže sa dá povedať, že táto záľuba je vlastne dedičná.

To, čo je však potrebné na vykonávanie tejto práce, je rýchle a precízne analytické myslenie. Je nutné spájať a vyhodnocovať informácie a vedieť, kde si dohliadať ďalšie, aby bol obraz kompletný.

Znie to náročne.

Je. Z hľadiska poznania a ovládania špecifických programov, rýchleho analytického myslenia, rozhodovania a ustátia tlaku, pokiaľ je požiadaviek príliš veľa. Na druhej strane je to však dynamická práca, pri ktorej neupadám do stereotypu.

Nie je táto práca málo ženská? Alebo ide o klasický stereotyp?

Priznám sa, že aj ja túto prácu považujem za málo ženskú. Nie je to o zaužívaných stereotypoch. V mojom okolí sa o mojej práci a o autách dokážem porozprávať len s mužmi a možno ešte s jednou kamarátkou. Prišla som na to, že ženy nebaví do hĺbky rozoberať, prečo vám tečie olej pod hlavou motora. Im stačí povedať, čo treba vymeniť. S chlapmi, naopak. rozoberieme, kedy naposledy menili tesnenie či nemôže byť príčina v piestnych krúžkoch atď. A tu možno vidieť ten rozdiel: muž sa zaujíma o detaily a chce vedieť ako to funguje, pretože je to jeho podstata.

Dostali ste niekedy od kolegu poznámku typu: Čo ty o tom vieš, si predsa žena?

Nie, takúto poznámku som z úst kolegov nikdy nepočula.

Sú ženy na takýchto pozíciách práve preto, že ich je menej, viac docenené?

Myslím, že áno. Pociťujem to aj na sebe.

Aká je vaša mesačná mzda?

Môžem povedať aspoň toľko, že so svojou mzdou som veľmi spokojná a označila by som ju za nadpriemer.

Máte pocit, že rovnakú na tej istej pozícii dostáva aj muž?

Áno. No opäť to môžem zhodnotiť len v rámci podniku, kde sú zavedené tabuľkové platové triedy.

Nosíte pri práci uniformu? 

Nie, keďže sme nevýrobní pracovníci, a teda nie sme naviazaní priamo na výrobu a vieme pracovať, aj keď výrobná linka stojí, nemusíme nosiť žiadne uniformy či rovnošaty.

Pokojne môžem prísť v lodičkách a blúzke alebo v teniskách a tričku. Do montážnych hál však vždy chodím v pohodlných teniskách.

Ako to majú ženy na takýchto pozíciách a teda vy konkrétne, napríklad s prácenechopnosťou, alebo OČR, keď by ste mali dajme tomu choré dieťa. Sú ženy nejakým spôsobom zvýhodnené?

V prípade, ak PN či OČR potrebujete, môžete si ju zobrať. V tomto nepociťujem vôbec žiadne rozdiely. Ak potrebujem ísť k lekárovi, nebude mi v tom nik brániť. Naopak, na základe vlastnej skúsenosti musím povedať, že ak potrebujem ostať doma, pretože mi nie je dobre a nezvládam prísť do práce, môj vedúci tímu to chápe a nebude ma nútiť aj napriek tomu do práce prísť. Všetko to však funguje na základe dôvery. Nadriadený vie, že svoju prácu dobehnem a splním si povinnosti hneď, ako sa do práce vrátim.

Nemám z toho žiadne sankcie či postihy, ani znížené hodnotenia.

zdroj: archív Júlia Píšová

Ako dlho na svojej pozícii pracujete?

Dva roky a osem mesiacov na oddelení plánovania elektronických skúšok vozidla. Pred tým dva roky ako praktikantka na oddelení analýzy elektrických a elektronických chýb na vozidle.

Máte pocit, že ste za ten čas viac „zmužneli“? Rozumej, získali ste možno mužský slovník, stali sa imúnna voči narážkam, prípadne posmeškom zo strany mužov?

Určite! Kedysi som sa červenala a cítila trápne, keď som šla cez montážnu halu v sukni či šatách a montážnici pískali akoby som bola nejaký psík. Teraz si to už vôbec nevšímam. Posmešky som na vlastnej koži v práci nepocítila, no zistila som, že ak niekto z kolegov nadáva, tak sa nad tým už takmer vôbec nepozastavím. Sama zastávam názor, že žene nadávky nesvedčia, takže mužský slovník som neprebrala. Som ale viac sarkastickejšia a keď má muž nevhodnú narážku, dokážem ho odbiť kultivovaným spôsobom tak, že si svoje ego bude zbierať zo zeme.

Čo máte na svojej práci najradšej?

Pocit, že nech prídem do práce v ktorýkoľvek deň, vždy ma čaká niečo nové. Dynamickosť a možnosť vždy sa učiť nové veci a v neposlednom rade to, že výsledok svojej práce vidím, keď vozidlo prejde všetkými procesmi a na ich konci je z neho funkčné a bezpečné auto.

Menili by ste niečo?

Zrejme odpoviem tradične: chcela by som, aby si aj ľudia na tých najvyšších pozíciách začali uvedomovať, že to, aké prostredie vytvárajú pre svojich pracovníkov, také budú aj výsledky.

Keď niekomu poviete, čo robíte, ľudia Vás skôr obdivujú alebo ľutujú?

V prvom momente sú zarazení a potom skôr uznanlivo kývnu hlavou. Takže v konečnom dôsledku je to prekvapenie s obdivom.

Myslíte si, že existuje niečo ako „mužské“ a „ženské“ povolanie?

Myslím, si, že existujú povolania, na ktoré sú kvalifikovanejší muži a naopak. Jedným z dôvodov je napríklad fyzická predispozícia, kedy jednoducho ženy narážajú na svoje fyzické limity.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory