Depo Café bude na Slovensku len ťažko hľadať konkurenciu

Švermovo. Tak sa za bývalého režimu volala obec Telgárt. Taký nápis dnes svieti aj na bočnej stene historického vagóna novej kaviarne pri obci Telgárt. Andrej Šramko spolu s manželkou vytvorili gastro koncept, ktorý ponúka okrem lokálne praženej kávy aj výhľad na ikonický Chmarošský viadukt. Názov ti možno nič nehovorí, no táto technická pamiatka sa vyskytla v toľkých reklamách, na toľkých fotografiách a napokon aj na kultovej grafike Čiernych dier, že asi neexistuje Slovák, ktorý sa pred vstupom do obce nezastavil a neodfotil na lúke pod mostom. 

zdroj: Depo Cafe. Foto: Andrej Šramko

Nápad prišiel s koronou

Dvaja lokálpatrioti sa pokúšajú nielen zveľadiť svoj región, ale predovšetkým ho dostať do povedomia turistov a prilákať ich na krásy kraja, ktorý nie je všetkým až tak úplne známy. Depo Café vzniklo len nedávno. Andrej Šramko vysvetľuje, že Telgárt, kam sa rozhodli nový gastro objekt umiestniť, je špecifický v tom, že sa nachádza na rozhraní troch národných parkov – Nízkych Tatier, Slovenského raja a Muránskej planiny. Takže zaujímavých výletov po okolí je množstvo. Ľudom veľmi radi poradia, kam ísť, či už do Dobšinskej ľadovej jaskyne, na známe sysľovisko pod Muráňom alebo na veľmi obľúbený výlet elektrickými bicyklami na Kráľovú hoľu, ktoré zároveň zapožičiavajú.

Všetky tieto výlety sú maximálne do 15 km od Telgártu.

Počiatočné plány sa tvorili počas koronakrízy. Vtedy nemohli byť ani finančné náklady a prepočty investícií veľmi odvážne. Snažili sa ich stlačiť na minimum, no napokon rozpočet prevýšili. 

Chmarošský viadukt je najfotografovanejšia technická pamiatka na Slovensku. „Chceli sme, aby ľudia neodišli z tohto kraja hneď po vytvorení selfie, ale aby ostali dlhšie a spoznali náš kraj lepšie. Vybudovanie viaduktov a celej trate bolo v čase ich výstavby veľmi náročné, spolu na nej pracovalo cez 6000 ľudí a viac ako polovica bola práve miestnych, čo veľmi ovplyvnilo tento región,“ vysvetľuje nám Andrej.

Výber tematiky vlaky a mosty bol teda jasný. Názov Depo Café zase vymyslela manželka Zuzka.

„Mne sa to hneď zapáčilo, keďže ide o jednoduchý, zapamätateľný názov a aj preto, že jedným vagónom to u nás asi neskončí,“ hovorí Andrej s tým, že určite plánujú zaobstarať ešte minimálne jeden, možno aj nejakú lokomotívu a z areálu vytvoriť menšie vlakové depo.

zdroj: Laci Ciria archív

Sedíš ako vo vlaku

Zuzka Šramková nestojí len za názvom netradičnej kaviarne, ale aj za samotným dizajnom vnútorných priestorov Depa. Je totiž interiérová dizajnérka.

„Poňali sme ho viac kaviarensky, ale so zachovaním niektorých vlakových prvkov,“ dodáva na margo kaviarne Andrej. Sedí sa tu ako vo vlaku, na klasických koženkových sedačkách. 

Chceli sme, aby interiér niečím vynikol a zároveň priblížil históriu. Samotný vagón je historický kúsok, preto sa snažili prispôsobiť tomu aj zvyšok.

A tak tu nájdeš príjemné drevené obklady z tmavého dreva, sedadlá v royal zelenej farbe, slušivé tapety, zlaté rámy, čiernobiele fotografie ale aj staré drevené stoličky.

„Kaviareň nám zdobí aj niekoľko originálnych historických artefaktov. Pragotron a teda tabuľa príchodov, ktorý využívame ako menu na stene, pretáčacie hodiny, pôvodný drevený železničný nápis Švermovo či originálny železničný stĺp. Deti určite zaujme model vláčika, ktorý sa premáva vnútri po celom obvode vagóna,“ opisuje prácu svojej manželky a seba Andrej.

zdroj: Makbedrik

zdroj: Makbedrik

zdroj: Makbedrik

zdroj: Makbedrik

Aj kávu tu dostaneš miestnu.

Pražia ju neďaleko, v Banskej Bystrici a to chalani z Mlsnacava. Ľudia si ju podľa slov manželského páru veľmi pochvaľujú. „Nie je zhotovovaná priamo pre nás, ale máme vlastný obal s grafikou Chmarošského viaduktu a vagóna,“ hovorí Andrej. To predstavuje ďalší pekný nápad na suvenír z Horehronia. Magnetky sú out, káva sú nové magnetky. 

O kaviareň majú záujem aj domáci. V okolitých obciach toho veľa nenájdeš, preto dobrá káva, pekné prostredie a miestni majitelia, dokážu potešiť každého. Hlavne keď za ich projektom vidieť kus dobrej roboty. „Zo začiatku chodili zo zvedavosti, ale keďže majú radi výbornú kávu, radi sa k nám vrátia,“ smeje sa.

Tam kde je, tam aj ostane

Vozeň je pevne ukotvený na vyvýšenej ploche, 200 metrov od Chmarošského viaduktu. priamo nad parkoviskom. Nájdeš ho hneď pri odbočke do areálu lyžiarskeho strediska. Vagón sa teda premiestňovať nebude. 

zdroj: Zuzi Bartošová

zdroj: Palo Birka

„Je postavený a celkovo ladený do doby, kedy sa staval Chmarošký viadukt a najkrajšia železničná trať na Slovensku – Červená Skala – Margecany, čiže okolo roku 1930. Vnútri sa nachádzajú staré historické fotografie z výstavby či infografika so zaujímavosťami a faktami o tejto unikátnej stavbe. Teda jeho miesto je jedine v Telgárte,“ uzatvára Andrej Šramko.

Na záver dodáva, že na Horehroní je veľa pekných miest, kam sa po dobrej káve v Depe, môžeš vybrať. 

„Začal by som už spomínaným Telgártskym viaduktom. Od Depa je vzdialený iba 300 metrov, ale ľudia ho nepoznajú, keďže nie je viditeľný priamo z cesty. Je menej známy ako Chmarošský, avšak rovnako pekný. Skalná vyhliadka priamo v areáli lyžiarskeho strediska. Zaujímavosťou je, že od tejto skaly, ktorá je vzdialená asi 800 metrov od Depa, viedla v rokoch výstavby lanovka, ktorá viezla skaly na stavbu viaduktov. Autentickú fotku máme aj vo vagóne. Prameň a Meandre Hrona sú asi povinnou jazdou. Prameň Hrona sa nachádza iba kilometer od Depa. Naša druhá najdlhšia rieka sa začína už v Telgárte zatáčať a vytvárať krásne meandre, ktoré sa určite oplatí vidieť,“ radí, odporúča a my prikyvujeme.

Pravdu má, tí ktorí ste Horehronie, viete.

Čítajte viac z kategórie: Cestovanie