Založil magazín o káve už ako 20-ročný. Dnes sa dá kupiť v 83 krajinách a dobýja svet oceneniami

Michal Molčan sa už ako 20-ročný rozhodol založiť magazín o káve, ktorý sa v súčasnosti píše v štyroch jazykoch, dá sa kúpiť v 83 krajinách a tretí rok po sebe získal ocenenie za najlepší magazín o káve na svete.

Nesie názov Standart. Jeho obsah zachytáva životný štýl súvisiaci s kávovou kultúrou, práve z nej vychádzajú aj ďalšie aspekty, ktoré tvoria náplň. Bývajú to rozhovory so zaujímavými hosťami kaviarní (nie nutne o káve) alebo reporty akademikov z univerzít, socioekonomické problémy súvisiace s kávou a ďalšie témy. 

Magazín sa radí náročnosťou čítania medzi vyššiu žurnalistiku, pretože veľa autorov, ktorí pre Standart píšu, prispievajú aj do ďalších popredných svetových médií, napríklad aj do New York Times.

Čo všetko by mal pravý kávičkár ovládať, aby dokázal rozoznať, kde podávajú dobrú kávu?

Snažím sa vyhýbať baveniu sa o pravidlách a bizarných príkazoch čo by hosť v kaviarni mal alebo nemal vedieť či poznať. To, že hosť do kaviarne príde a chce v nej utratiť peniaze je už samo o sebe obrovská vec. Dobrá kaviareň sa pozná podľa dobrej pohostinnosti a kávy, ktorá ti chutí. Ak je personál milý, ochotný, vie čo robí a vie čo predáva, ak je káva čerstvá a chutí ti, ak je v kaviarni čisto a ak je v nej atmosféra, v ktorej sa cítiš príjemne, si na správnom mieste.

Pamätáš si na svoju prvú kávu?

Pamätám si na prvú kávu, ktorá ma presvedčila, že chcem pracovať v tejto sfére. Spomínam si na deň, ako som išiel do jednej kaviarne na Karlíne. Bolo to počas obdobia ešte na strednej, kedy pre mňa káva znamenala najmä kofeín. Dal som si jednodruhové z etiópskej kávy. Zostal som unesený, že káva môže chutiť tak skvele. Zároveň som začal vnímať, aká hudba hrá, aký typ ľudí tam sedí a akým spôsobom k práci pristupujú baristi. Celý ekosystém sa mi nesmierne zapáčil.

zdroj: Archív Michala Molčana

Predstavovalo pre teba práve toto akýsi prvotný impulz, pri ktorom ste si povedal, že chceš začať podnikať?

V podstate áno. Bola to taká organická súhra udalostí. Na vysokej som sa spolu s partiou priateľov venoval organizovaniu podujatí a konferencií, začal som taktiež robiť kávové festivaly v Bratislave, ktoré sa neskôr presunuli aj do Prahy a Viedne. Pri tom všetkom ma však trochu štvalo to, že z akcií som nemal žiadny fyzický výstup. Preto som chcel vytvoriť niečo trvácne.

Tušil si dopredu, že bude mať Standart taký úspech?

Mal som pocit, že to pôjde, už hneď od začiatku. Ako som spomínal, zaľúbil som sa do celej kávovej kultúry, vedel som, že tá už veľmi dobre funguje v Amerike či v Japonsku. Práve v tých krajinách som vedel, že by som našiel potencionálnych budúcich čitateľov. Naša taktika bola, že sme na začiatku cielili na mestá, v ktorých táto kultúra existuje a vedeli by magazín oceniť. A taktiež to bolo tým, že som rozdelil spôsob predaja výtlačkov do predplatného, distribúcie do kníhkupectiev a kaviarní až po partnerstvá a spolupráce so značkami. Bolo to dobre poistené tým, že keby z nejakého dôvodu vypadol jeden zdroj, dokázali by sme ďalšie číslo pokryť z iného príjmu.