Infektológ varuje pred najväčšími mýtmi, ktoré si Slováci myslia o nosení rúšok

Situácii nepomáha ani skutočnosť, že nielen v našej krajine pribúda čoraz viac ľudí, ktorí sa proti noseniu rúšok vyslovene búria.  Toto sú najčastejšie mýty o rúškach, s ktorými si sa zrejme stretol aj ty:

„Rúška nemajú zmysel pre zdravých ľudí.“

Mnohí ľudia sa cítia zdraví, majú žiadne alebo len mierne symptómy, ale napriek tomu sú prenášačmi vírusu. Preto je dôležité, aby rúška nosilo čo najviac ľudí, pretože v skutočnosti nemusíme vedieť, že sme prenášačom vírusu.

„Nevieme, či rúška vôbec fungujú.“

O efektívnosti nosenia rúšok hovoria organizácie ako WHO, Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb alebo Úrad verejného zdravotníctva. Je pravda, že rúška nemusia fungovať dokonale, ale medzi odborníkmi je zhoda, že nejaká ochrana je lepšia ako žiadna ochrana.

„Efektívnosť rúšok potvrdzujú viaceré štúdie a výskumy. Napríklad Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb dokumentuje prípad dvoch kaderníkov infikovaných koronavírusom, ktorých rukami prešlo 139 pacientov a s každým strávili minimálne 15 minút. Všetci nosili rúška a nikto sa nenakazil,“ približuje infektológ.

„Rúška spôsobujú nedostatok kyslíka a môžu viesť k otrave oxidom uhličitým z vlastného dychu.“

Nosenie rúšok môže byť nepríjemné, ale určite nevedie k nedostatku kyslíku alebo k otrave oxidom uhličitým. Rúška sú priedušné a molekuly kyslíka alebo oxidu uhličitého cez ne prenikajú, pretože sú tisícnásobne menšie ako vírusové čiastočky, ktoré majú rúška zachytávať.

zdroj: TASR/DPA/Axel Heimken

„Je dokázané, že rúška sú výbornou ochranou nie len pred nákazou koronavírusmi, ale aj inými mikróbami, keďže zabraňujú prieniku kvapôčok slín a hlienu, ktoré koronavírus prenášajú. Ak má rúško človek, ktorý je chorý, automaticky chráni pred nákazou svoje okolie keďže pri rozprávaní, kašľaní alebo kýchaní neuvoľňuje žiadne infekčné kvapôčky. Ak má rúško zdravý človek, chráni pri tom pred nákazou sám seba a tým aj svojich blízkych a okolie,“ dopĺňa rezort zdravotníctva.

„Rúška oslabujú imunitu, spôsobujú infekcie a zdravotné problémy.“

Neexistujú dôkazy, ktoré by podporovali takéto tvrdenie. Rúška dlhodobo a rutinne používajú chirurgovia, rúška sa tiež dlhodobo nosia v mnohých ázijských krajinách. Treba dodržiavať hygienu a rúška pravidelne prať (a nenosiť opakovane jednorázové rúška). Aj keď nosenie rúšok môže byť nepríjemné, sú bezpečné a predstavujú efektívny spôsob ako spomaliť šírenie vírusu.

Nosiť rúška je povinné iba v interiéroch (mimo svojho bydliska). V exteriéroch je nosenie rúška odporúčané v prípadoch, keď nie je možne dodržiavať dvojmetrové odstupy.

Hoax o testovaní

Na Slovensku sa dokonca objavil aj hoax, ktorý hlása, že testovanie na COVID-19 predstavuje skrytú metódu vytvorenia vstupu do mozgu pre infekcie. 

„Podobne ako iné hoaxy o koronavíruse, jeho vyšetrovaní a liečbe je aj tento úplným nezmyslom. Pri výtere na prítomnosť koronavírusu (vyšetrenie na COVID-19) sa síce skutočne zavádza palička do nosa a to pomerne hlboko, keďže sa musí dosiahnuť zadná stena nosohltana. Pri tom sa na malú štetinku na konci paličky nalepia odumreté bunky sliznice, ktoré obsahujú aj koronavírus. Štetôčka sa potom odošle do laboratória kde koronavírus v bunkách hľadajú metódou, ktorá sa označuje ako PCR,“ približuje priebeh testovania Peter Sabaka, infektológ z Kramárov.

zdroj: TASR/AP Photo/Riccardo De Luca

Sliznica nosa je veľmi citlivá, preto je vyšetrenie nepríjemné, podľa slov infektológa však nie je ale nebezpečné a nezanecháva žiadne následky. Podľa Sabaku nie je pravda, že by palička mohla pri výtere poškodiť mozog alebo hypofýzu, pretože tie sa nachádzajú až za zadnou stenou nosohltana a sú chránené hrubou kosťou.

„Nie je ani pravda že by vyšetrenie poškodzovalo takzavnú hematoencefalickú bariéru. To je bariéra medzi krvnými cievami a mozgovým tkanivom a v nosohltane sa vôbec nenachádza. Nachádza sa v mozgu vo vnútri lebky, kam sa odberové paličky vôbec nedostanú. Nie je pravda, že by bol človek po výtere náchylnejší na choroby, keďže sa pri odbere nijako neporuší žiadna prirodzená ochranná bariéra ani funkcia imunitného systému,“ približuje. 

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus