Nevesta Simona: Hostí z „červenej Bratislavy“ sa nebojíme, z nových nariadení sme v šoku
- Nevesty, ženíchovia aj svadobné rodiny na celom Slovensku stoja pred otázkou, či opäť zmeniť termín svadby alebo okresať počet hostí na tridsať
- Simona Majorošová pochádza z Geče pri Košiciach, vydávať sa má 2. októbra a pozvali 140 hostí
- V rozhovore prezradila, ako sa so vzniknutou situáciou vyrovnáva a či svadbu napokon po tretí raz presunie
- Nevesty, ženíchovia aj svadobné rodiny na celom Slovensku stoja pred otázkou, či opäť zmeniť termín svadby alebo okresať počet hostí na tridsať
- Simona Majorošová pochádza z Geče pri Košiciach, vydávať sa má 2. októbra a pozvali 140 hostí
- V rozhovore prezradila, ako sa so vzniknutou situáciou vyrovnáva a či svadbu napokon po tretí raz presunie
V piatok navrhla pandemická komisia prijatie nových opatrení, ktoré majú zabrániť šíreniu nového koronavírusu. Týkajú sa hromadných podujatí, obmedzených kapacít v rámci interiéru aj exteriéru a tentokrát aj svadieb. Od 1. októbra, čo je presne o dva týždne, sa môžu mladí sobášiť len v obmedzenom režime. Povolených je 30 ľudí s riadnym dodržiavaním bezpečnostných opatrení.
Simona a Ľuboš sú spolu sedem rokov, dva roky sú zasnúbení. Svadbu riešia od konca roka 2018. Prvým termínom bol 2. máj. Vtedy bolo organizovať svadby s veľkou kapacitou ľudí neprípustné. Slováci sa báli, robili, čo sa dalo. Svadba sa presunula. Na piatok, 2. októbra. Mladý pár z okolia Košíc dnes čaká na záverečné ustanovenie vlády. Na stresujúce dvojročné svadobné prípravy s rúškami na tvárach asi nebudú spomínať najlepšie. Ak sa vôbec tento rok vezmú.
- čo všetko treba urobiť, ak sa zo dňa na deň zmení situácia
- koľko stojí presunutie svadby na iný termín
- prečo sa hostia zo zahraničia boja na slovenské svadby cestovať
- či pomôže petícia proti obmedzeniam kapacity svadieb
- zabráni obmedzenie kapacít šíreniu vírusu?
2. mája ste kvôli korone spolu s partnerom presunuli svadbu na 2. októbra. Pozvali ste 140 ľudí. Zatiaľ pribudli nové reštriktívne opatrenia a vám sa situácia znovu komplikuje. Čo teraz?
Áno, na termín 2. októbra sme sa chystali v podstate nanovo. Celá najbližšia moja aj snúbencova rodina boli od začiatku roka zabehnuté. Ak dobre rátam, začiatky svadobných príprav siahajú do konca roku 2018, kedy sme si rezervovali priestory. Pozvánky, svadobné poháre a dokonca aj obrúčky máme vyhotovené s májovým dátumom, no povedali sme si, že to nebudeme meniť. Teda okrem pozvánok, ktoré sme dávali vyrábať nové.
Aspoň nám májový dátum bude pripomínať situáciu, ktorou sme si prešli. Keď sme sa v piatok dozvedeli o nových návrhoch z ministerstva, ostali sme v šoku. Uvedomuje si niekto, kto svadbu v posledných rokoch neorganizoval, koľko energie to zoberie? Cítim sa vyčerpaná nie len fyzicky, ale hlavne psychicky.
Čo presne to pre vás teraz znamená? Potrebujete vykonať zmeny aj u dodávateľov? Meníte priestor?
Obmedziť počet hostí na 30? To by sme sa jej zúčastnili len my – mladomanželia, naši rodičia, starí a krstní rodičia a súrodenci, ktorých sme si zároveň pozvali za svedkov. To neprichádza do úvahy.
Vždy som túžila po veľkej tradičnej svadbe so všetkými sesternicami, bratrancami, ich deťmi, družičkami, družbami a priateľmi. Dokonca pre všetkých hostí máme pripravené darčeky a prekvapenie, veľmi rada by som ich ako nevesta potešila. Zmeny u dodávateľov je potrebné vykonať, aj keď len znížiť počty, ale predsa, niekoľko záloh už bolo zaplatených. O priestore sa neviem vyjadriť, pretože oslavu sme mali naplánovanú v kultúrnom dome obecného úradu. Závisí od poslancov a starostu obce, ako sa k tejto situácii postavia. Dúfame, že priestor meniť nebudeme.
Spomínali ste, že ešte predtým, než sa opatrenia sprísňovali, niekoľko hostí napríklad z Čiech účasť zo strachu pred šírením vírusu odmietlo. Bolo takýchto prípadov veľa?
Takýchto prípadov bolo niekoľko, bratranec s rodinou bývajú blízko Prahy a naši priatelia zasa na severe Českej republiky. Sesternicu s manželom a troma malými dcérkami máme zasa v Bratislave. Už pri pozývaní pred niekoľkými týždňami som sa od jej sestry dozvedela, že sa k nám boja prísť, aby nás neohrozili a aby sa ich ostatní svadobčania nestránili, lebo prišli z „červenej Bratislavy“.
Napriek tomu, že neboli v kontakte s nakazeným človekom, strach zo šialenstva okolo korony je väčší.
Boli už problémy pri presúvaní termínu aj v máji? Koľko vás to stálo?
Boli, samozrejme. V prvom rade boli najdôležitejšie priestory. Našťastie sa našiel jediný voľný víkend v kultúrnom dome, ktorý sme si hneď v polovici apríla zarezervovali. Na takýto počet svadobčanov sú potrebné aj poriadne priestory, a to nie je úplne jednoduché. Rovnako dobrí kameramani, fotografi či kapela sú vybookovaní rok, rok a pol dopredu. Bohužiaľ, náš fotograf, ktorý je zároveň aj našim dobrým známym, mal tento víkend úplne obsadený, tak sme museli osloviť iného. Dokonca sme sa prispôsobili kapele – nedali sme sobotu 3. októbra, ale piatok, nakoľko sobotu už kapela nemala voľnú. S novým termínom bolo vlastne všetko už len o prispôsobovaní sa.
Prečo ste si napokon vybrali október?
Ako som spomínala, bol to jediný voľný víkend v kultúrnom dome. Takže sme boli veľmi radi, že to stihneme ešte tento rok. Sme spolu 7 rokov, z toho 2 roky zasnúbení a naozaj sme to už nechceli odkladať. Pamätám si, že to bolo krátko po Veľkej noci, čo sme potvrdzovali, že naozaj svadbu nebudeme mať v máji, ale v októbri a pani sekretárka na obecnom úrade nám oznámila, že bolo dobré, že sme zavolali včas, pretože niekoľko snúbencov, čo zavolali neskôr, dostali termíny až v roku 2021.
Čo vám momentálne beží hlavou?
Som veľmi napätá,tento rozhovor sa odohráva pár hodín pred definitívnym verdiktom vlády a stále dúfam, že to nebude schválené. Som nervózna, v myšlienkach stále riešim situáciu, neviem sa uvoľniť a včera mi dokonca vybehli aj slzy, keď sme sa so snúbencom objali a on sa ma opýtal: „Prečo my máme stále také „šťastie“?“
Myslíte aj na radikálne riešenia v zmysle vziať sa vo dvojici za prítomnosti svedkov a hneď, ako to bude možné, spraviť svadobnú hostinu?
Rozmýšľali sme o tom ešte krátko po zrušení prvého termínu. Potom sa situácia upokojila, tak sme sa začali pripravovať doslova „na druhú svadbu“. A teraz, dva a pol týždňa pred druhým termínom, sa to znova opakuje? Pardon, ale je toho už naozaj veľa.
Ak by ste svadbu predsa len znovu presúvali, aký termín by ste vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu vo svete zvažovali?
O tom sme vôbec neuvažovali. Človek v tejto situácii si nie je ničím istý, nariadenia sa menia zo dňa na deň. Už som si aj povedala, že aj keď sa vezmeme na Štedrý deň alebo počas Silvestra, tak to bude ešte tento rok. Ale to bola len taká poznámka pod čiarou na odľahčenie situácie.
Ako reaguje okolie? Rodina? Čo vám radia?
Všetci stoja za nami, situáciu úplne chápu. Aj pre nás osobne bolo veľmi zložité pozývať ich tento víkend na svadbu s tým, že naozaj nevieme či nakoniec na tej hostine budú môcť byť. Nemôžeme im za pár dní zatelefonovať a povedať, aby nechodili. Tým, že presahujeme veľmi tesne dátum 1. októbra sme už veľmi časovo obmedzení bez toho, aby sme vedeli záver.
Rodina radí presunúť svadbu na 30. septembra, no to opäť nie je ani zďaleka také jednoduché.
Ľudia sa brali v rôznych situáciách. Počas vojny, aj keď bol mor. Čo všetko by ste boli spolu s nastávajúcim manželom ochotní urobiť, aby ste klasickú svadbu, so všetkými náležitosťami a hostinou, mohli mať? Zvládli by ste obmedzenia, rúška aj povinnú dezinfekciu?
V momentálnej situácii naozaj všetko, čo bude potrebné. Rúška a dezinfekciu zabezpečiť bez rozmýšľania. Viac nám záleží na stretnutí celej rodiny, hoc by sme boli obmedzovaní. Napokon, s pozvanými hosťami sa stretávame dennodenne v našich a ich domácnostiach, bez rúšok a bez strachu… áno, ten strach dáva tomu najväčšiu váhu.
Čo vás na celej situácii najviac frustruje?
Tá neistota. Človek si momentálne nedokáže nič naplánovať. Bude tá svadba, či nebude? Bude to 2. októbra, alebo 30. septembra? Bude to so 150, 100 alebo 30 ľuďmi? Je to naozaj zlá situácia a verím, že sa v mojich slovách nájdu stovky ľudí, ktorí to vnímajú rovnako.
Dá sa to vôbec? Doslova zo dňa na deň akoby zorganizovať novú, menšiu svadbu?
Ťažko povedať… dá sa, ale je to o kompromisoch. Nie len z našej strany, ale aj zo strany dodávateľov a hostí. Už dopredu vieme, že nie každý vie byť počas pracovného týždňa na svadbe, no situácia si to asi vyžaduje. Prispôsobiť sa a urobiť kompromisy. O tom to je.
Koľko vás mala stáť pôvodná svadba? Predpokladám, že všetko už je zaplatené…
V tomto sme mali šťastie. Väčšinu vecí platíme až po svadbe. Okrem niekoľkých záloh, doplnkov, darčekov a výzdoby, bude to zopár stovák. Samozrejme, nepočítam do toho svadobné šaty a oblek, verím, že si ich tento rok so snúbencom naozaj oblečieme.
Šaty mám doma napríklad už od marca a stáli viac ako 700 eur. Ak to tak rýchlo zrátam, bežná väčšia svadba vyjde so všetkým do 10 000 eur.
Bola by mala svadba pre vás v tejto situácii a po tom, čím ste si prešli, sklamaním?
Osobne som v situácii, že obaja moji rodičia sú najmladší zo 4 súrodencov, tým pádom mám všetky sesternice povydávané s malými 2- či 3-ročnými detičkami. Mám s nimi naozaj blízky vzťah, nakoľko nemám sestru, len brata. Vyrastali sme spolu od malička, ja som im pomáhala s prípravou ich svadieb, tak im všetko chcem vrátiť. Tým, že sme veľká rodina, sa už často spolu nestretávame. Aká by bola lepšia príležitosť, ak nie naša svadba? Mali sme mať okolo 25 malých detí do 7 rokov, pripravili sme pre nich detský kútik s animátorkami, mám rada, ak môžem potešiť iných ľudí, obzvlášť rodinu.
Veľmi by ma mrzelo, keby sa to neuskutočnilo podľa mojich predstáv.
Myslíte si, že nariadenia obmedzujúce kapacity svadobných hostí skutočne zabránia šíreniu vírusu?
Určite nie. Vírus človek môže chytiť kdekoľvek. V práci, obchode, na pošte, na úrade. Musíme sa s týmto pocitom a s ním už naučiť žiť. Tieto opatrenia naozaj ohrozujú nie len našu ekonomiku, ale aj celkový chod štátu. Nevravím, je potrebné mať rešpekt a rešpektovať aj nariadenia, ale niektoré nemajú ani hlavu, ani pätu. Ale to nás dobehne neskôr.
Aký je váš najsilnejší argument, keď vám niekto povie, že bezpečnosť je predsa na prvom mieste?
S týmto vyjadrením nemôžem nič iné ako súhlasiť, ale nemám pocit, že by sa hostia práve na našej svadbe mali cítiť ohrození.
Vznikla aj petícia, ktorú ľudia podpisujú. Myslíte, že by mohla pomôcť? Podpísali ste aj vy dvaja?
Pevne verím, že áno. Podpísali sme ju všetci hneď večer, ako vznikla, bolo tam asi 400 hlasov. Momentálne presahuje málo cez 21 000. Je to enormné číslo, ktoré sa vyzbieralo za 3 dni. Tu vidno, že ľudia s tým naozaj nesúhlasia a po prečítaní komentárov mi je niektorých neviest naozaj ľúto.
Čítajte viac z kategórie: Rozhovory